„Diktátor bez volieb, Zelenskyj by sa mal rozhodovať rýchlo, inak mu neostane žiadna krajina,“ napísal D. Trump na svojej sociálnej sieti. „Odmieta voľby, je veľmi nízko v ukrajinských prieskumoch a jediná vec, v ktorej bol dobrý, bolo obohrať Bidena.“
Dodal, že V. Zelenskyj, ktorého opísal ako „mierne úspešného komika“, „prehovoril Spojené štáty americké, aby minuli 350 miliárd dolárov, aby vstúpili do vojny, ktorú nemožno vyhrať“.
Ukrajinský prezident kontroval: „Bohužiaľ, prezident Trump, pri všetkej úcte k nemu ako vodcovi národa, ktorý si veľmi vážime... žije v dezinformačnej bubline.“ D. Trump podľa neho a viacerých analytikov plne prepadol ruským dezinformáciám.
Napríklad tvrdí, že podpora V. Zelenského je štyri percentá. Súčasného prezidenta však podporuje 57 percent Ukrajincov, uvádza prieskum Kyjevského medzinárodného inštitútu sociológie zo 4. až 9. februára.
Dokonca aj čo sa týka podpory Ukrajiny, Kyjev vynaložil na vojnu 320 miliárd dolárov, pričom 200 miliárd dolárov pochádza z medzinárodnej vojenskej pomoci, uviedol V. Zelenskyj. „Spojené štáty doteraz prispeli približne 60 miliardami dolárov na zbrane s dodatočnou finančnou pomocou vo výške 31,5 miliardy dolárov“.
Nezávisle od toho, kde je pravda, vzťahy medzi oboma lídrami sa dramaticky zhoršili. Eskalácia nasledovala po tom, ako ukrajinský prezident odmietol podpísať memorandum, ktoré by do amerických rúk dalo celé ukrajinské prírodné bohatstvo a domácu infraštruktúru.
A nielen to, V. Zelenskyj oznámil, že jeho krajina neprijme žiadnu dohodu medzi USA a Ruskom bez toho, aby bola účastníkom rokovaní. Ukrajinský prezident tak kazí D. Trumpovi veľký biznis, čo neostane nepotrestané.
Všetko sa začalo stretnutím vyslancov Ruska a USA v Rijáde. Prečo v Saudskej Arábii, keď existujú aj bližšie a ústretovejšie miesta na svete, ako napríklad Maďarsko, ktoré má excelentné vzťahy ako s Moskvou, tak aj s Washingtonom?
Dôvod je jednoduchý – Ukrajina nie je stredobodom záujmu Spojených štátov. Dôvody sú tri.
Prvým je ropa. Vo štvrtok Vladimir Putin s nostalgiou spomínal na časy, keď pred piatimi rokmi USA, Rusko aj Saudská Arábia spoločne zachraňovali ceny ropy v covidovej kríze.
Globálny energetický trh potrebuje trojstranné diskusie medzi Ruskom, USA a Saudskou Arábiou, uviedol ruský prezident. Ak sa dohodnú traja najväčší producenti ropy na svete na spoločnom postupe, všetky krajiny OPEC-u už nebudú mať do cenotvorby čo povedať.
Ruský prezident doplnil, že „veľmi oceňuje“ americko-ruské rozhovory v Saudskej Arábii, ktoré podľa neho „urobili prvý krok k obnoveniu našej práce na všetkých druhoch otázok spoločného záujmu“.
A tých je mnoho. Ruský fond priamych investícií „očakáva, že sa množstvo amerických spoločností vráti na ruský trh v druhom štvrťroku 2025,“ povedal agentúre Reuters šéf Kirill Dmitriev. Podľa neho americké spoločnosti stratili 324 miliárd dolárov presťahovaním sa z Ruska – ktoré má najväčšie zásoby prírodných zdrojov na svete.
A práve túto kartu ponúka Putin Trumpovi. Americké spoločnosti mali mnoho spoločných projektov v ťažbe nerastných surovín. Ak sa krajiny dohodnú, biznis môže pokračovať. Rusko opäť otvorí svoj trh americkým firmám.
Tretí dôvod nie je o nič menej silný. Situácia na Blízkom východe je bojiskom medzi Izraelom, Saudskou Arábiou, Tureckom a Iránom o moc a vplyv. D. Trump by pri dohode so Saudskou Arábiou dokázal priniesť udržateľné oteplenie vzťahov medzi Izraelčanmi a Saudmi, čím by z hry vytlačil asertívne Turecko a agresívny Irán. Saudi by na dohode získali výrazný vplyv v celom regióne.
To je aj dôvod, pre ktorý V. Zelenskyj navštívil Erdogana v čase, keď v Rijáde spolu rokovali USA a Rusko. Obom lídrom však ostali oči pre plač. D. Trump ich chce vyšachovať z hry.
Ukrajinský prezident na to doplatí najviac. Americká administratíva sa plne chopila ruskej požiadavky, aby na Ukrajine boli voľby. Zelenského funkčné obdobie uplynulo minulý rok, ale Kyjev povedal, že voľby môže uskutočniť až po ukončení bojov a zrušení stanného práva.
Uskutočnenie volieb by bolo obrovskou výzvou, keďže milióny Ukrajincov je vysídlených, žijú v zahraničí alebo v oblastiach pod ruskou okupáciou. Kyjev tiež vyjadril obavy o bezpečnosť v súvislosti s ich konaním.
Avšak prieskum medzi Ukrajincami, ktorý v septembri a októbri uskutočnil neziskový Medzinárodný republikánsky inštitút, ukázal, že 60 percent respondentov bolo proti usporiadaniu prezidentských volieb počas vojny a 52 percent uviedlo, že nepodporujú hlasovanie za nový parlament, kým konflikt pokračuje.
Ukrajinský prezident sa nemieni vzdať. Je to škrt cez rozpočet D. Trumpovi, ktorý chce robiť okamžitý biznis na Ukrajine, v Rusku aj na trhu s ropou. Je pravdepodobné, že Ukrajina stratí americkú pomoc a jej podpora ostane výhradne na pleciach Európanov.
Pri politickej rozdrobenosti Európy to ale nie je pre východného suseda Slovenska dobré znamenie.
