Slovenskí ekonómovia sa chytali za hlavy, keď sociálna demokracia pred poslednými voľbami narýchlo a bez vyčíslenia dlhodobého vplyvu schvaľovala sociálne balíčky ako na bežiacom páse. Kritizovali ich takmer všetci, keďže ďalšie dlhy výrazne zhoršovali verejné financie. Politici sa vtedy tvárili, že pohromy ako covid nikdy neprídu.

Ten však prišiel a spolu s ním aj nová vláda. S ňou sa mali stratiť pochybné praktiky rastu dlhov, kupovania si voličov a legislatívnej smršte. Na prekvapenie všetkých nastal pravý opak. Pod vedením Igora Matoviča sa hodnota sociálnych balíkov začala násobiť, z legislatívneho procesu sa stal trhací kalendár a kupovanie si voličov nabralo dovtedy nepredstaviteľné rozmery.

Už to nie sú stovky miliónov, ale miliardy, ktoré sa minister financií chystá alokovať na svoje vlastné  marketingové plány. Ak ale nezodpovedné rozhadzovanie verejných zdrojov nepomohlo Robertovi Ficovi, nepomôže ani jemu.  Miesto potrebných reforiem ostane po vláde iba kopa dlhov a neudržateľné sociálne programy.

Ak súčasné vládne strany pred voľbami kritizovali vysoké dlhy Slovenska, teraz sú už o tretinu vyššie, a nikoho netrápia. Najväčším problémom Slovenska však nie sú dlhy, ale rozbitie základov, na ktorých stojí fungujúci štát.

Sprofanované posolstvo

Človek, ktorý navštívi severské krajiny, ostane šokovaný. Ľudia nielenže dobrovoľne platia dane, ale sa tým aj chvália. Obrovské daňové zaťaženie je vnímané ako podpora súdržnej spoločnosti. Čo však robí škandinávske krajiny tak bohatými? Peniaze? Sotva.

Je to kultúra, ktorá je založená na solidarite v priamom rozpore so sledovaním individuálnych záujmov na úkor ostatných. No práve o nej je východoeurópska korupcia. Ak sa chce Slovensko stať úspešnou krajinou, musí sa jej nánosov zbaviť. Presne taký bol aj odkaz posledných volieb.

Vedieť, aký je problém, a riešiť ho, sú dve rôzne veci. Slovenská vláda pod nepriamym vedením Igora Matoviča nastúpila na cestu perzekúcie voči všetkým, na ktorých padlo podozrenie korupcie. Je jedno, či právom alebo neprávom. Samotné podozrenie stačí na to, aby sa štátna mašinéria plne zamerala na snahu ich usvedčiť a potrestať. Zákonnosť a ochrana právneho štátu bola zatlačená do úzadia.

A zlí nie sú len tí, ktorí mohli korumpovať, ale všetci, ktorí podnikajú a dosahujú zisk. Ten je totiž podľa vládnej dogmy nemorálny. Podnikateľský zisk sa stáva synonymom korupcie a podvodu. A tak vznikajú plány, ako potrestať všetkých, ktorí zarábajú, najlepšie všetky najväčšie firmy Slovenska.

V skutočnosti ale vysoký zisk nie je príčinou, ale symptómom problémov. Je zobrazením faktu, že produkcia nestíha uspokojovať dopyt. Je odmenou pre všetkých, ktorí vytvárajú a impulzom na to, aby prostriedky, ktoré zarobia, investovali do rozvoja podnikania a produkčnú kapacitu navýšili. Jedine tak sa bude produkovať viac a lacnejšie.

Odkazom tejto vlády pre podnikateľský sektor ale je, že tu nie je želaný. Jeho jediným cieľom má byť, aby sa stal dojnou kravou pre ministra financií jeho politické ciele. Na Slovensku je jednoducho všetko opačne. Perzekúciou pretavenou do legislatívy sa má zlepšiť ekonomika a vymiesť korupcia.

Najlepšie, keď sa zákon zrodí v utorok v jednej hlave, v stredu sa schváli na vláde a vo štvrtok v parlamente. Načo odborná diskusia a načo hodnotenie následkov a rizík? Pokiaľ má Slovensko Igora Matoviča, nič z toho nepotrebuje.

Bez ospravedlnenia

Budovanie fungujúceho štátu a boj s korupciou ale nie je o bití korupčníkov po hlavách. Je o vytváraní spoločenskej dôvery, že zákony platia pre všetkých a rovnako. Že sú robené kvalitne a dá sa na ne spoľahnúť. Že spoločnosť a podnikatelia majú istotu, že veci fungujú a nemenia sa po chuti jedného politika, ale ako dôsledok potrieb spoločnosti.  

Na Slovensku vidíme v podaní súčasnej vlády pravý opak. Pred očami Slovákov sa deje tichá a postupná deštrukcia štátu, spoločnosti aj ekonomiky. Na pokračovanie tohto procesu sotva existuje ospravedlnenie.