Známe príslovie „kam vietor, tam plášť“ je možné v podaní mnohých inštitúcií interpretovať ako „kam peniaze, tam politika“. Každý potrebuje na svoje fungovanie zdroje, a preto sa bude chcieť zavďačiť svojim donorom. Problém nastáva, ak ide o inštitúcie, ktoré majú potenciál ovplyvniť životy takmer každého obyvateľa planéty.
Jedným z takýchto príkladov je Svetová zdravotnícka organizácia (WHO). Od svojho založenia v roku 1948 spravila mnoho dobrého v podobe snahy vyhubiť transmisné choroby, čo sa jej podarilo v prípade kiahní v 80. rokoch, či takmer podarilo v prípade obrny. Avšak jej záber je omnoho širší a zachádza aj do oblasti tvorby zdravotných štandardov a politík. A práve tu vzniká problém.
Politika totiž vždy ostane politikou. V posledných rokoch sa jej následky prejavili napríklad v prípade covidu. Kým väčšine odborníkov bolo zjavné už vo februári 2020, že covid sa začína nekontrolovateľne šíriť, WHO sa stále zdráhala označiť nový koronavírus za pandémiu. Spravila tak až v polovici marca, keď prípady covidu ohlásilo 144 krajín sveta.
Niekto by mohol tvrdiť, že ide o konanie dokonca v priamom rozpore s cieľom globálnej koordinácie boja s prenosnými chorobami, čo je jednou zo základných misií WHO. Dôvod tejto politiky tiež môže byť zrejmý: ochrana významného donora inštitúcie - Čínu a jej snahu bagatelizovať covid v počiatočných fázach epidémie.
Pre celý svet je kritické, aby vedúca zdravotnícka organizácia pristupovala k politike na základe faktov a nie záujmových skupín. Politika založená na dôkazoch a vedeckých štúdiách je jediným spôsobom dlhodobej transparentnosti a dôveryhodnosti akejkoľvek inštitúcie.
Práve dôveryhodnosť výstupov WHO opäť utrpela začiatkom mesiaca, keď na sociálnej sieti X zverejnila príspevok tvrdiaci, že vapovanie zvyšuje riziko záchvatov zvyčajne do 24 hodín po použití. Reakcie na seba nenechali dlho čakať a množstvo odborníkov sa otvorene pustilo do medializovaných záverov WHO.
„Prosím, poskytnite recenzované dôkazy pre toto tvrdenie. Ak tak nemôžete urobiť, vymažte svoj status. Prešiel som literatúru a nenašiel som žiadnu štúdiu, ktorá by spomínala vyššie riziko záchvatov,“ odkázal Svetovej zdravotníckej organizácii neurobiológ Charles Gardner.
Steve Rolles, hlavný analytik Transform Drug Policy Foundation, organizácie sústrediacej sa na liekovú politiku, povedal: „Chcel by som podporiť WHO, ktoré historicky urobilo veľa dobrej práce v oblasti tabaku/alkoholu/drog, ale ich postoj k vapingu je nevysvetliteľný a hlboko nezodpovedný; nevedecké strašenie, uprednostňovanie fajčeného tabaku a opustenie pragmatizmu harm reduction“.
Situácia sa skončila tak, že X pridalo pod odkaz nasledovnú poznámku: „tento príspevok je založený na nepresvedčivých dôkazoch využívajúcich štúdie, ktoré neboli recenzované. Tvrdenie je založené na približne 120 incidentoch, ktoré sa vyskytli od roku 2019 s nepresvedčivým výsledkom“.
Vaping increases your risk of seizures, typically within 24 hours of doing it.
— World Health Organization (WHO) (@WHO) April 8, 2024
Don’t let #vaping harm your health. pic.twitter.com/am1A7RxaXl
Ako v prípade covidu aj v prípade postoja WHO k vapingu ide o „nevysvetliteľné“ konanie. Na prvý pohľad nevysvetliteľné však môžu vysvetľovať peniaze. Iba zhruba pätina všetkých zdrojov WHO pochádza z dohodnutých príspevkov od členských krajín. Zvyšok je poskytovaný na dobrovoľnej báze. Po Spojených štátoch je najväčším poskytovateľom príspevkov Nemecko a Nadácia Billa a Melindy Gatesových.
Takmer každý z dobrovoľných darcov má svoju vlastnú špecifickú agendu, kde chce, aby sa peniaze použili. V prípade boja s vapingom je donor verejne známy – miliardár Michael Bloomberg. Ten k boju proti fajčeniu prispel sumou zhruba jednej miliardy dolárov. V roku 2016 bol vymenovaný do funkcie ambasádora WHO v oblasti boja s neprenosnými chorobami.
Nadácie financované Bloombergom boli pritom investigatívnymi novinármi vo viacerých krajinách usvedčené z ovplyvňovania tvorby legislatívy s cieľom prijať zákaz menej rizikových alternatív fajčenia, ako sú e-cigarety a zahrievaný tabak. V niektorých prípadoch, ako napríklad v Mexiku bolo zistené, že tieto nadácie priamo píšu zákony, ktoré potom prijímajú vlády.
Ak sa takéto snahy spoja so snahami krajín, ktoré vlastnia cigaretové monopoly a ktoré vidia v alternatívach fajčenia silnú konkurenciu, je možné, že záujem niekoľkých stakeholderov prevýši politiku založenú na dôkazoch a faktoch. V prípade Číny ide o zjavný záujem si monopol udržať, keďže krajina predáva 2,4 bilióna cigariet ročne, čo predstavuje takmer polovicu všetkých cigariet predaných na svete.
Ak bude WHO prezentovať závery, ktoré sú v rozpore s vedeckými poznatkami, ďalej tým utrpí kredibilita organizácie, ktorá bola vytvorená s cieľom podpory globálnych riešení v oblasti zdravia. Svet sa tak bude fragmentovať už aj na úrovni odporúčaných zdravotných politík.
