V nedeľu mal Evo Morales šťastie. Bývalý bolívijský prezident prežil pokus o atentát. Jeho socialistický sen však také šťastie nemá a rozpadá sa v priamom prenose.
Keď v roku 2005 strana Movimiento al Socialismo vyhrala voľby, bolo to prvýkrát od zavedenia demokracie v roku 1982, kedy socialisti vyhrali a stali sa vedúcou politickou silou. Vedení Evom Moralesom, v nasledujúcich voľbách získali aj parlamentnú ústavnú väčšinu a na nepoznanie zmenili krajinu.
Hornatá vnútrozemská Bolívia leží medzi Brazíliou a Argentínou a má bohaté prírodné zdroje, najmä zemný plyn a lítium. Export zemného plynu do oboch krajín bol kľúčovým zdrojom príjmov pre štátnu kasu.
Keď sa však E. Morales dostal k moci, v roku 2006 zaviedol na medzinárodné ťažobné spoločnosti také vysoké dane, že prestali vykonávať ďalšie prieskumy a obmedzili akékoľvek investície. Postupne ich aktíva prebrala štátna spoločnosť. Avšak podobne ako vo Venezuele, nedostatok know-how a kapitálu spôsobil, že produkcia zemného plynu začala prudko klesať.
Komunistická Kuba na hrane kolapsu. Dôchodcovia žijú z 10 dolárov mesačne a mladí húfne utekajú
Napriek veľkým ložiskám sa v roku 2022 stala Bolívia čistým importérom energií. Odhaduje sa, že už v roku 2030 bude musieť plyn importovať. Pokles príjmov z exportu znamená nižší devízový príjem a tým aj nižšiu schopnosť financovať socialistickú politiku.
Namiesto toho, aby krajina využila vysoké exportné príjmy na rozvoj svojej ekonomiky, subvencovala nimi pohonné hmoty. Cena litra benzínu v krajine stojí v prepočte 54 centov, pričom v Saudskej Arábii je to 62 centov a v USA 94 centov.
Economist uvádza, že na podporu pohonných hmôt krajina ročne vydá dve miliardy dolárov, ktoré však aktuálne nemá. Ceny zvyšovať nemôže – keď to skúsila v roku 2010, nasledovali masové protesty, kvôli ktorým vláda cúvla.
Keď je dopyt príliš vysoký, ponuka malá a cena umelo držaná dolu, výsledkom je len jedno – nedostatok tovaru. Posledné dva mesiace sa zatvára jedna čerpacia stanica za druhou, keďže nemá čo ponúkať. Ľudia stoja v radoch hodiny, aby dokázali natankovať.
Zisk je hriech. Ak chcú prosperovať, Slováci aj Nemci musia hodiť socializmus za hlavu
„Hľadanie paliva je súčasťou nášho každodenného života, ale nie je to len problém pre domácnosti, ale aj kritický faktor pre výrobné sektory,“ povedal predstaviteľ biznisu. „Sú spoločnosti, ktoré museli zastaviť prevádzku kvôli nedostatku dolárov a paliva," dodal pre Bloomberg.
Následkom je prudký nárast inflácie, keďže nie sú peniaze ani na import základných tovarov. Pred štátnymi potravinami stoja dlhé rady ľudí čakajúcich na nízku ponuku subvencovaných potravín.
Navyše v krajine prebieha vnútorný boj v socialistickej strane. Evo Morales musel v roku 2019 utiecť do exilu, keď mu vojenská junta pohrozila pučom, pretože sa chcel protiústavne stať prezidentom po tretíkrát. Jeho miesto zaujal Luis Arce, ktorý s ním teraz zápasí o post budúceho prezidenta.
Rozpoltená socialistická strana vyvoláva protesty po celej krajine a Moralesovi prívrženci blokujú cesty, čím sa situácia v krajine ďalej zhoršuje. L. Arce čelil začiatkom leta puču, ktorý niektorí pozorovatelia hodnotia ako divadlo na zvýšenie vlastnej popularity.
Veľký štát, veľký problém. Francúzsko ukazuje, prečo by Slovensko malo vo výdavkoch spomaliť
E. Morales, bývalý pestovateľ koky, sa nevzdáva a budúci rok sa chce opäť stať prezidentom. L. Arce čelí ťažkej situácii. „Administratíva Luisa Arcea nás privádza do ekonomickej katastrofy," povedal Hugo Domingo Ramos, šéf federácie nákladnej dopravy. „Nie je tu benzín, nie je tu žiadna zahraničná mena, nie sú tu žiadne pracovné miesta. Sme v stave núdze".
Situácia sa tak rýchlo nezmení. Prezident totiž nechce vyvolať nevôľu ďalším pokusom o zvýšenie cien pohonných hmôt. Namiesto toho plánuje vypísať referendum, nech o cenách pohonných hmôt rozhodnú ľudia.
Nad hlavným mestom čnejú dominanty ako 30-kilometrová moderná lanovka, 25-poschodový prezidentský palác a gigantický parlament. Životná úroveň ľudí však stagnuje už 10 rokov.
Ako v každej inej socialistickej krajine, aj v Bolívii sa ukazuje, že socialistická vláda nedokáže reflektovať na ekonomickú realitu svojej hospodárskej politiky. Zlyhanie sa nepripúšťa. Nakoniec sa situácia podobá tej na Kube – ľudia buď utečú, alebo rezignujú. Zvyšok života strávia v neľudskej chudobe. Socialisti majú nakoniec iba jeden cieľ – udržať sa pri moci za každú cenu.
