Súčasný návrh zákona o zdanení sladených nápojov predstavuje ďalšiu sériu v boji proti zvyšujúcemu sa deficitu, avšak s vedľajším cieľom v boji proti obezite a následnému zníženiu zdravotných výdajov. Ministerstvo financií navrhuje zdaniť nápoje s pridaným cukrom alebo sladidlami o 15 centov za liter, pričom je nepodstatné, aké množstvo cukru sa v týchto nápojoch nachádza. Nad rámec plánuje zdaniť energetické nápoje obsahujúce viac ako 150 mg/l kofeínu sadzbou 30 centov za liter, taktiež zdaniť tekuté koncentráty, ako napríklad sirupy, sadzbou 1,05 eur/l a taktiež tuhé koncentráty s pridaným cukrom alebo sladidlom, ako napríklad proteíny, šumienky, kakaové prášky a iné sadzbou 4,3 eur/l.

Kto na to najviac doplatí ?

Dáta z OECD poukazujú na prítomnosť obezity vo vyššej miere práve u žien s nižším stupňom vzdelania, pričom pri vyšších stupňoch vzdelania sa u žien miera obezity znižuje. Známa je, samozrejme, taktiež korelácia medzi stupňom vzdelania a platom, čo implikuje, že dosah dane bude vyšší práve u žien s nižším príjmom. U mužov však nevidíme významný rozdiel miery obezity v závislosti od stupňa vzdelania. Štúdie však potvrdzujú hypotézu, že dopad dane zo sladených nápojov je relatívne vyšší práve u spotrebiteľov v horšej sociálno-ekonomickej pozícií. Z tohto dôvodu sa daň zo sladených nápojov rozhodol zrušiť napríklad štát Izrael v roku 2023, keďže to malo negatívny dopad práve na nízkopríjmové obyvateľstvo.

V súčasnosti je návrh zákona napísaný práve tak, že daň bude uvalená tiež na športové izotonické nápoje, na proteíny a gainery v prášku alebo proteínové nápoje, čím štát trestá ľudí za to, že športujú. Navyše, športovci majú zvýšený kalorický príjem z dôvodu vysokého kalorického výdaju, čo znamená, že v prípade stabilného pomeru spotreby nápojov a práškov na celkovom kalorickom príjme to opäť bude mať zvýšený dopad práve na športovcov.

Príjmy do štátneho rozpočtu

Pri minuloročnej spotrebe by daň predstavovala príjem do štátnej kasy vo výške viac ako 87 miliónov eur, pričom dáta o spotrebe tuhých koncentrátov nie sú k dispozícií. Avšak trendy o spotrebe sú v súčasnosti negatívne aj bez nastolenej dane, čo by znamenalo, že vybraná daň by bola o niečo nižšia. Negatívne by ku výberu daní prispelo aj nákupné cestovanie do zahraničia, keďže takáto forma dane zatiaľ nie je zavedená v Česku alebo v Rakúsku. Navyše, daň v Maďarsku je podstatne nižšia, zatiaľ čo daň v Poľsku je nižšia len mierne.

Cestovanie za nákupmi do zahraničia môže v tomto prípade predstavovať veľký problém, keďže podobnú situáciu sme videli napríklad v Nórsku, ktoré takúto formu dane v roku 2021 zrušilo, keďže ľudia začali chodiť nakupovať práve do Švédska a ušlé príjmy z dane z pridanej hodnoty tak spôsobili, že daň zo sladených nápojov sa stala neefektívnou. V súčasnosti je však takmer nemožné vyčísliť, akú stratu na DPH by to predstavovalo pre Slovensko, avšak táto daň rozhodne prispeje ku častejším cezhraničným nákupom Slovákov.

Aká je prax v iných štátoch

Takáto forma dane nie je cudzia ani v zahraničí, a to nemusíme chodiť až tak ďaleko. Naši susedia, ako je napríklad Poľsko, pristúpili ku dani progresívne v závislosti od množstva cukru v nápoji. Základný poplatok pritom predstavuje 0,5 zlotých (0,12 eur) za liter, ktorý sa následne zvyšuje o 0,05 zlotých (0,012 eur) za každý gram cukru nad 5 gramov/100ml. Deviatimi desatinami (0,21 eur) taktiež pokutujú drinky s obsahom kofeínu a taurínu. Maďarsko ku tomu pristúpilo podobne, pričom pokutuje nápoje od 8 g/100 ml 15 forintami (0,039 eur), pričom 240 forintami (0,62 eur) pokutuje koncentrované sirupy a 50 (0,13 eur) forintami energetické nápoje s obsahom metylxantínu. Podobné formy dane môžeme vidieť naprieč Európskou úniou, a to v Portugalsku, Francúzsku, Írsku, Belgicku, Fínsku, Lotyšsku, Chorvátsku alebo Holandsku.

Tieto opatrenia však neboli také efektívne, keďže v EÚ pri popredných krajinách, ktoré ako prvé zaviedli túto daň - Belgicko, Francúzsko, Maďarsko a Fínsko sa nepreukázalo, že zavedenie dane vedie ku zníženiu obezity. Keď sa pozrieme na dáta o obezite od roku 2014-2019, tak zatiaľ, čo zvýšenie podielu populácie s nadváhou v EÚ, Nórsku, UK, Srbsku, Turecku a na Islande predstavovalo v priemere 2,44 p.b., tak iba u dvoch krajín zo štyroch, ktoré zaviedli daň, sme videli zlepšenie situácie oproti priemeru, a to u Belgicka a Francúzska, kde bola zmena miery obezity o +0,9 p.b. a o -0,1 p.b., zatiaľ čo u Maďarska a Fínska došlo ku zvýšeniu miery obezity výrazne nad priemer, a to o 4,4 a o 4,2 p.b.

Nemôžeme tak rozhodnúť, že nastolenie dane bude viesť ku zníženiu miery obezity, keďže zníženie kalorického príjmu zo sladených nápojov neznamená zníženie celkového kalorického príjmu. Taktiež existuje množstvo alternatív, ako si znížený príjem sladených vôd zvýšiť iným príjmom. Navyše, konzumentmi sladených vôd nie sú iba ľudia s nadváhou, ale taktiež aj bežní občania, ktorý podľa môjho názoru sú citlivejší na cenu sladených nápojov a sú to práve oni, ktorí pri zvýšení ceny obmedzia spotrebu.

Zníženú spotrebu sladených nápojov sme videli aj na Slovensku, kedy nám spotreba sladených nápojov podľa ŠÚSR od roku 2010 do roku 2020 poklesla až o 27 percent, avšak miera obezity od roku 2010 do roku 2020 vzrástla o 0,6 p.b. z 18,4 percenta na 19 percent. Z dát tak vyplýva, že obezita nie je taký jednoduchý problém, ktorý je spôsobený práve a len sladenými nápojmi.

Záver

V súčasnosti nie je potvrdené, že by zníženie spotreby sladených nápojov prispievalo ku zníženiu obezity, čo znamená, že takáto navrhnutá daň bude predstavovať iba ďalší príjem do štátnej kasy. Navyše je to forma regresívnej dane, teda najviac zasiahne nízkopríjmových spotrebiteľov. Dane taktiež nie sú viazané na predmetný účel, teda vybrané peniaze nemajú byť určené na aktívny boj proti obezite a navyše zákon nemá stanovené jasné ciele, ako napríklad zníženie miery obezity o 1 p.b., čo zníži náklady na zdravotníctvo o x mil. eur. behom piatich rokov, ktoré by pri nesplnení znamenalo neefektivitu dane a jej následné zrušenie.

Marek Nemky

Študoval na Masarykovej Univerzite v Brne - odbor Financie. Štyri mesiace pracoval ako stážista v audite v KPMG Česká Republika. Aktuálne pracuje ako analytik spoločnosti XTB.

Upozornenie

Upozornenie: Redakcia sa nemusí stotožňovať s názorom autora