Črtá sa nová veľmoc: Poľsko je sklamané z pokrytectva západu, chce najsilnejšiu armádu v Európe

Poľsko zbrojí vo veľkom. Najnovším úlovkom Varšavy sú rámcové zmluvy s tromi významnými juhokórejskými hráčmi: Hyundai Rotem, Hanwha Defence a Korea Aerospace Industries v odhadovanej hodnote 14 až 21 miliárd dolárov. Na nákupnom zozname sa nachádza 48 ľahkých bojových lietadiel FA-50, takmer 1 000 tankov K2 a viac než 600 samohybných húfnic K9.

Predstavitelia poľskej vlády na čele s ministrom obrany Mariuszom Blaszczakom sa netaja tým, že od partnerstva s juhokórejskym priemyslom si sľubujú veľa. „Pokiaľ ide o delostrelectvo a obrnené sily, v Európe nebude silnejšej krajiny,” sebavedome črtal svoju víziu čitateľom provládneho týždenníka wSieci.

Odkaz pre verejnosť je celkom jednoduchý – Poľsko sa musí spoliehať najmä na svoju vlastnú schopnosť odstrašovania potenciálnej ruskej agresie.

Nie je žiadne tajomstvo, že Varšava je dlhodobo sklamaná z pokrytectva a vajatania západoeurópskych vlád na čele s Parížom a Berlínom. Kým francúzsky prezident Emmanuel Macron pôsobil počas telefonických pytačiek s Vladimírom Putinom ako ľstivý oportunista, nemecký kancelár Olaf Scholz sa s krajinami stredovýchodnej Európy už niekoľko týždňov doťahuje o zopár tankov.

Niet divu, že krajinu ovládol celospoločenský konsenzus ohľadom potreby zásadného posilnenia ozbrojených síl. Konzervatívna vládna strany Právo a Spravodlivosť (PiS) dlho neváhala a v snahe odviesť pozornosť od svojich zlyhaní na ekonomickom poli, naskočila na vlnu staronového poľského militarizmu.

Nespoľahliví partneri

V sektore kde hlavným zákazníkom a často aj výrobcom je predovšetkým štát, politický aspekt obchodu je rovnako dôležitý ako jeho finančná a technická stránka. Varšava sa dlhodobo zameriava najmä na čulé kontakty so Spojenými štátmi. Na kúpu raketových obranných systémov Patriot, stíhačiek F-35A a tankov Abrams M1A2 SEPv3 boli alokované miliardy dolárov.

Jednou z hlavných nevýhod spolupráce s blízkymi spojencami je však existencia zásadných politických tlakov v prípade, že dôjde k zmene plánov. Svoje o tom vedia aj Poliaci, ktorých súčasné vzťahy s Francúzskom sú výrazne naštrbené kvôli urazenej pýche Paríža. Vypuknutie tzv. „Caracalovej aféry” v roku 2016 bolo zapríčinené zmenou politickej garnitúry v Poľsku, ktorá nečakane zrušila predbežne dohodnutý nákup 50 viacúčelových stredných vrtuľníkov EC725 Caracal od spoločnosti Airbus v hodnote 3,5 miliardy dolárov.

Následný diplomatický spor vyvrcholil teatrálnymi vyjadreniami oboch strán a zrušením návštevy vtedajšieho francúzskeho prezidenta Francoisa Hollanda vo Varšave. Za zmienku stojí aj aktuálnejšia kauza, tentokrát spojená s (ne)činnosťou nemeckej spolkovej vlády. V dôsledku ruskej invázie na Ukrajinu Varšava poskytla Kyjevu okolo 240-280 tankov T-72 a neznámy počet PT-91 Twardy.

Nemecký kancelár Olaf Scholz v snahe zapôsobiť na medzinárodnú scénu dojmom, že ukrajinskú vládu adekvátne podporuje, ponúkol krajinám stredovýchodnej Európy schému s názvom Ringtausch. Štáty s bývalým sovietskym arzenálom mali poskytnúť svoje zbrane Ukrajine výmenou za modernejšiu nemeckú techniku. Problém nastal, keď jednotlivé vlády boli konfrontované so žalostne nízkymi, až smiešnymi ponukami.

Nemci v rámci kompenzácie ponúkli Poľsku len 20 tankov typu Leopard 2. Varšava však očakávala ekvivalent jedného tankového práporu (58 vozidiel). Pohlavári PiS ponuku nemeckej vlády vysmiali a použili ju na aktívnu antikampaň proti nemeckému kancelárovi na domácej politickej scéne.

Podobnú taktiku zvolil aj predseda opozičnej CDU Friedrich Merz, ktorý v stredu navštívil Varšavu a nastavil zrkadlo sociálnym demokratom v Berlíne.

Komunikačná stratégia poľskej vlády je priamo založená na kolektívnej historickej traume. Hlavným antagonistom je životná hrozba z východu, ale aj nespoľahliví spojenci na západe, ktorí zradia Poľsko pri prvej príležitosti. Uvedenú tézu legitimizujú temné historické skúsenosti z 20. storočia a oprávnená skepsa ohľadom dobrej vôle a úprimného presvedčenia lídrov západných krajín.

Zdroj: Michal Dyjuk

Čo všetko plánuje kúpiť Poľsko

1. fáza (do konca roku 2023)

• 12 ľahkých bojových lietadiel FA-50 (zrejme verzia Block-10)
• 48 samohybných húfnic K9
• 180 tankov K2 tzv. „čierne pantery” 

2. fáza (od roku 2024)

• 36 ľahkých bojových lietadiel FA-50 (zrejme verzia Block-20)
• modernizácia predošlých 12 FA-50 do štandardu Block-20
• 600 húfnic K9 + K9PL (spustenie výroby v Poľsku v roku 2026)
• 800 tankov K2PL (spustenie výroby v roku 2026)
• modernizácia tankov a húfnic zakúpených v 1. fáze na nový poľský štandard

Netradičný spojenec

Vojna odvrátila dlhodobé trendy a zvýšené výdavky na obranu sú späť v móde. Európske zbrojovky sú do veľkej miery zaťažené objednávkami domácich vlád, a preto si nemôžu dovoliť dodávať žiadaný tovar v expresnom režime. V prípade Poľska, ktoré na Ukrajinu poslalo zbrane v hodnote 1,8 miliardy dolárov, ide o závažný problém.

Varšava sa ho pokúsila riešiť kúpou 116 používaných amerických tankov Abrams M1A2 SEPv2. Kľúčovou prioritou je však novopečená spolupráca s ázijským priemyslom. Okrem toho, že v priebehu najbližšieho roka je schopný dodať 12 ľahkých bojových lietadiel, 48 samohybných hufníc a 180 tankov, juhokórejské firmy majú záujem poskytnúť nevyhnutný know-how pre rozbehnutie licencovanej produkcie svojich dizajnov.

Obrovský rozsah kontraktu totiž Poľsku umožnil získať priaznivé podmienky. Domestifikované modely tankov s pracovným názvom K2PL a húfnic K9PL budú vyrábané priamo v Poľsku za aktívnej účasti miestnych subdodávateľov. Dodatočne sa krajina stane servisnou a logistickou základňou kórejských zbrojárov pre celú stredovýchodú Európu – kde mnohí už uvažujú o modernizácii a rozšírení svojich arzenálov.

V neposlednom rade ide aj o obrovskú politickú výhodu. Podpísaním najväčšej zbrojárskej zákazky v dejinách Južnej Kórey, si Varšava získala mimoriadne spoľahlivého partnera. Má potrebné skúsenosti, výrobné kapacity a nebude klásť zbytočné otázky.