V roku 2020 prešlo slovenské školstvo takou digitalizáciu, že by na to nestačili ani tri programové obdobia čerpania eurofondov. Viac ako pol milióna žiakov sa z týždňa na týždeň malo začať učiť cez internet. A nedopadlo to najlepšie.
Nejde len o tie desaťtisíce žiakov, ktorí ostali offline bez kontaktu na školu alebo o tých stotisíc žiakov, ktorí využívali len telefón a prefotené úlohy. Problém bolo predovšetkým to, že online vzdelávanie nie je jednoduchá vec a slovenskí učitelia neboli na to pripravení.
A tak mnoho z nich spravilo to, čo bolo najjednoduchšie – vymenili ukazovátka za kurzor myši a presmerovali prúd monológu spred tabule smerom do monitora. Dostali sa ku mne príbehy o učiteľoch, ktorí sa tak zubami nechtami držali (štátnych vzdelávacích) plánov, že cez internet skúšali svojich žiakov z recitovania básničiek naspamäť. A aby žiaci nemohli podvádzať, museli si na seba nasmerovať webkameru a zaviazať si oči šatkou.
Takto to dopadne, keď sa školy z 19. storočia stretnú s internetom. Ale netýka sa to len Slovenska. Aj v zahraničí chcú učitelia po žiakoch, aby zrkadlom v rukách ukázali, či nemajú ťaháky na web kamere, alebo prikazujú špeciálny software, ktorý u žiakov sleduje klikanie, scrollovanie a pohyby hlavou, a tak vyhodnocuje, či nepodvádzajú.
Niektorí ľudia po tomto fiasku začali spochybňovať samotné fungovanie online vzdelávania. To skutočné online vzdelávanie je však už na míle vzdialené od toho, čo sa odohráva na školách cez ZOOM.
Dnes sú to prepracované interaktívne kurzy vytvárané špeciálnymi tímami ľudí s prednáškami z TOP svetových univerzít, tzv. MOOC (massive open online course), a na takéto kurzy sa potom hlásia milióny študentov. Dobrovoľne. Tento rok ich pribudlo toľko, ako za posledné 4 roky dokopy. Z celkového počtu 180 miliónov študentov sa tretina registrovala tento rok.
Porovnávať tieto kurzy a online vzdelávania na školách je ako porovnávať nový hollywoodsky blockbuster, ktorý vyjde na HBO MAX s videjkami youtuberov Martina Daňa a Rudolfa Vaského. Áno, obidve produkcie môžete dnes pozerať z domu cez internet, ale to je tak všetko, čo majú spoločné.
A skutočne, nové špičkové MOOC kurzy sa začínajú viac podobať na natáčanie hollywoodskeho filmu alebo vývoj novej počítačovej hry. Môže za to podobná štruktúra nákladov ako pri týchto dvoch formách zábavy. Spoločnosti si môžu dovoliť investovať milióny do natáčania filmov a vývoja počítačových hier, lebo následne majú skoro nulové hraničné náklady na naservírovanie produktu pred platiacich zákazníkov. Vďaka internetu čaká podobný osud aj online vzdelávanie.
Online vzdelávanie v koronakríze
Okrem nárastu počtu študentov zmenil koronavírus aj zloženie rebríčka najpopulárnejších kurzov. Pred pandémiou to boli predovšetkým IT kurzy programovania a celkovo kurzy zamerané na pracovné zručnosti. Po pandémii mnoho ľudí začalo vyhľadávať skôr kurzy o osobnom rozvoji a vysoko sa umiestnili aj kurzy umenia a dizajnu. Teda kurzy zamerané na soft skills.
Najpopulárnejším kurzom naprieč platformami bol ten od Yale Univerzity s názvom The Science of Well-Being (Veda životného blahobytu) a len za tento rok ho absolvovalo 2,5 milióna študentov.
Okrem toho boli populárne aj nové kurzy o koronavíruse a ochorení COVID-19. Medzi úplne top patril kurz Univerzity Johnsa Hpkinsa so zameraním na trasovanie kontaktov infikovaných ľudí - COVID-19 Contact Tracing, ktorý absolvovalo viac ako milión ľudí. Stojí za to pripomenúť si slová hlavného hygienika Jána Mikasa o slovenských skúsenostiach so vzdelávaním ľudí zodpovedných za dohľadávanie kontaktov:
„Dnes jednoducho neviete zohnať hotového človeka zo dňa na deň, ani keď vám niekto na stôl položí balík peňazí. Samozrejme, súvisí to aj so zvýšením platov, ktoré je nevyhnutné, ale ľudí si musíte hlavne vychovať. Na to, aby bol niekto odborník vo svojej oblasti, ukončenie vysokoškolského štúdia nestačí. Kým dokáže samostatne pracovať, trvá to aj roky.“
Cudzie jazyky a deti
Možno poznáte mobilnú appku Duolingo. Je to jazyková škola do vačku. Za 9 rokov existencie ju vyskúšalo 500 miliónov užívateľov. A približne desatina sa cez ňu učí pravidelne každý mesiac. Čomu vďačí Duolingo za svoju popularitu? Využívaniu gamifikácie učenia a rozsiahlych dát. To znamená, že aplikujú princípy z toho, čo ľudia robia radi - hranie hier a trávenia času na sociálnych sieťach a aplikujú ich na to, čo až tak radi nerobia – učenie sa cudzích jazykov. Najväčší problém učenia totiž nie je ani tak „ako učiť“, to už dnes vedia mnohí. Ale skôr ako udržať ľudí pri učení, aby po úvodnom nadšení nehodili flintu do žita.
Duolingo sa na vašom učení naučilo správne učiť. Vďaka nekonečným dátam o každom kliknutí, každom slovíčku, každej úlohe a vašich následných výsledkoch alebo následnej (ne)aktivite môžu neustále realizovať experimenty. A tak zisťovať, čo vás udrží pri učení, ktoré techniky, hry a postupy sú najefektívnejšie. Teda vďaka nim nestratíte motiváciu a zároveň udržíte vedomosti v hlavách. Svoju rolu, samozrejme, zohráva aj optimálne nastavenie obťažnosti učenia – príliš ľahké je totižto nuda a príliš ťažké utrpenie. Toto má na starosti strojové učenie, vďaka ktorému sa z chýb neučí len študent, ale aj celá aplikácia.
Výsledkom je, že Duolingo je škola hrou. Zbierate „XP“ teda skúsenosti, dostávate sa do vyšších levelov, porovnávate s vašimi priateľmi, zúčastňujete sa „vzdelávacej ligy“, máte obmedzený počet „životov“, ktoré nesprávnymi odpoveďami strácate. Ak „hráte“ Duolingo úspešne viac dní po sebe, dostávate sa do „streaku“. Ten vám meria, koľko dní po sebe bez prerušenia plníte ciele. Keď náhodou porušíte svoj streak, môžete si za miestnu menu „gemy“ kúpiť „odpustky“. Za gemy si môžete kúpiť aj „životy“, keď sa veľa mýlite, alebo nový „skin“ pre postavu v hre či dokonca bonusové lekcie ako sa naučiť flirtovať a „pick-up lines“ v cudzom jazyku.
Všetky tieto charakteristiky Duolinga prechádzajú A/B experimentovaním. Jeden príklad za všetky. Dávnejšie sa vývojári rozhodli zjednodušiť dosahovanie streaku. Na dátach totižto videli, že streak je silný motivátor a u ľudí, ktorí sa učili 7 dní v rade, bola 2,4-krát väčšia pravdepodobnosť, že sa budú učiť aj v nasledujúci deň. Tento záver potvrdili aj vlastným online experimentom. A rok po zmene sledujú, že podiel ľudí s najmenej 7-dňovým streakom vzrástol z jednej tretiny na viac ako polovicu.
Výsledky Duolinga
Aké má jazyková škola do vačku výsledky? Okrem desiatok miliónov aktívnych užívateľov po celom svete už existuje aj štúdia porovnávajúca Duolingo s vysokoškolským vzdelaním. U úplných začiatočníkov v španielskom a francúzskom jazyku dosiahli študenti Duolinga plus-mínus podobné výsledky ako študenti na univerzitách. Avšak za polovičný čas. Na Duolingu im stačilo 120 hodín. Na vysokej škole potrebovali študenti 4 semestre, čo je po prepočítaní na hodiny približne 240 hodín.
Duolingo namiesto šlabikára
Duolingo neostalo len pri cudzích jazykoch. Duolingo ABC je nová appka, ktorá učí deti od troch rokov písať a čítať. Škola do vačku. Cieľom vývojárov bolo znova to, aby učenie viac pripomínalo hranie počítačovej hry ako robenie domácej úlohy. Appa je tak plná mini hier, rozprávok, interaktívnych aktivít, pri ktorých deti klikajú, rozprávajú a počúvajú. Škola hrou. Kľúčové slovné spojenie je vnútorná motivácia. Namiesto strachu zo zlej známky sa deti snažia dostať do ďalšieho levelu.
Jediná nevýhoda pre nás je, že aplikácia je zatiaľ len v anglickom jazyku.
Duolingo testovanie
Duolingo ponúka aj vlastné certifikované testy, ktoré oficiálne akceptuje viac ako 2 000 inštitúcií vrátane takých univerzít ako NYU, Columbia alebo University College London. Tieto testy sú rýchle, kvalitné, dostupné a hlavne bezplatné. Čo oceňujú predovšetkým študenti z rozvojového sveta.
Za motiváciou ponúkať vlastný online test bola skúsenosť CEO Duolinga, Luisa von Ahna, ktorý pochádza z Guatemaly. Keď sa v mladosti hlásil na vysoké školy do USA, potreboval certifikát z anglického jazyka. V rodnej krajine však nepochodil a rodičia museli zaplatiť 1 200 dolárov, aby mohol vycestovať do El Salvádoru, kde sa nechal otestovať.
Testy Duolinga sú už aj otestované. Výskum ukazuje, že ich výsledky silno korelujú s výsledkami tradičných medzinárodných testov ako TOEFL a IELTS. A pritom Duolingo ako prvé prinieslo medzinárodne uznávané testy, ktoré pri generovaní otázok aj ich následnom opravovaní využívajú strojové učenie.
Komentár pôvodne vyšiel ako Newsletter Pokrok bez povolenia.
- Róbert Chovanculiak (31)
Vyštudoval Ekonomickú fakultu Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici, kde absolvoval aj postgraduálne štúdium na katedre Verejnej ekonomiky a regionálneho rozvoja. Do inštitútu INESS nastúpil v roku 2015. Predtým pôsobil ako analytik v Národnej agentúre pre rozvoj malého a stredného podnikania. Venuje sa fungovaniu verejného sektora, internetovým technológiám a školstvu.
- Upozornenie
Upozornenie: Redakcia sa nemusí stotožňovať s názorom autora
