Na čo je vlastne štát? Keď nedokáže pomôcť vtedy, keď treba

Na čo je vlastne štát? Filozofická otázka so zásadným praktickým významom. Pod tlakom posledných systémových šokov prichádza k zásadným zmenám a prehodnocovaniu jeho role.

Kým libertariáni tvrdia, že štát má zabezpečovať iba vonkajšiu ochranu spoločnosti a jej vnútorný poriadok, socialisti ho vnímajú ako nástroj zabezpečenia spoločenskej spravodlivosti, sociálnej rovnosti a ekonomického blaha.

Pod tlakom týchto filozofii sa svet za posledné storočie ukázal ako sínusoida, ktorej mantinely určujú oba polarizujúce názory.

Neudržateľná stratégia

Ak je napríklad hospodárska politika krajiny založená na raste životnej úrovne cez navyšovanie vládneho dlhu, krajina sa z dlhodobého hľadiska dostáva do neudržateľnej situácie.

Vysoké zdaňovanie a vysoká úroveň dlhu sú brzdou pre ekonomický rast. A nielen to. Keď príde ekonomický šok, štát nemusí byť schopný ho absorbovať.

Stalo sa to južanským krajinám eurozóny v reakcii na veľkú finančnú krízu z roku 2008. Krajiny ako Španielsko, Taliansko či Grécko neboli pripravené na to, že zrazu budú potrebovať zvýšiť svoje výdavky na boj s ekonomickou krízou práve v čase, keď ich finančný trh odstrihne od možnosti prefinancovávať svoje vysoké dlhy.

Tieto krajiny nedokázali kvôli obrovskému zadlženiu absorbovať finančný šok a takmer zbankrotovali. Inými slovami ich hospodárska politika zlyhala.

Tlmenie šokov

Nedávne skúsenosti ukázali, že kľúčovou rolou štátu je nutnosť tlmiť externé šoky. Je jedno, či sú to šoky finančné, ekonomické, energetické, vojenské alebo zdravotné. Keď ich tlmiť nedokáže, práve vtedy sa rozpadávajú impéria, vznikajú revolúcie a spoločnosť sa radikalizuje.

Uvedomenie si, že šok vždy príde, hoci nikto nevie kedy, by malo byť politickým imperatívom. V praktickej rovine to znamená, že štát by mal minimalizovať svoj dlh v dobrých časoch, aby ho dokázal maximalizovať v časoch prichádzajúcich šokov.

Aktuálne problémy ukazujú, že tento princíp nie je iba klišé. Ak dlh totiž rastie už aj v dobrých časoch, je to recept na budúcu katastrofu. A tá je na obzore aj v súčasnosti.

Energetický šok

Energetický šok súvisiaci s výrazným obmedzením dovozu zemného plynu z Ruska poukázal na deficit Európy v jej energetickej infraštruktúre. Tento energetický dlh teraz stojí európske domácnosti a firmy cez zvýšené výdavky bilióny eur.

V tejto situácii preto prirodzene prichádza na pretras otázka role štátu. Do akej miery a akým spôsobom má kompenzovať náklady na energie? Má to vôbec robiť?

Dva extrémy