Čína je síce druhá najväčšia ekonomika sveta, avšak ani jej sa nevyhýbajú vážne ekonomické problémy. Tým najnovším sú tisícky Číňanov, ktorí odmietajú splácať svoje hypotéky, čo (okrem ďalších dôsledkov) zásadne znižuje likviditu na realitnom trhu. Ide totiž o celkovo 350 miliárd dolárov, o ktoré môžu banky prísť.

Aby toho nebolo dosť, veľkolepý národnom programe výstavby infraštruktúry, ktorým sa Čína snaží v podobe pôžičke a z nich plynúcich výhod získavať vplyv v rozvojových krajinách, dostáva tiež trhliny. Dôvod podobný ako pri vyššie spomenutých občanoch Číny: problém so splácaním dlhov. Nejde pritom o žiadne drobné, ale o 800 miliárd dolárov.

Čínska vláda síce zastabilizovala realitný trh, avšak na úkor bežných ľudí. Tí teraz odmietajú splácať úvery

Bol to práve realitný trh, ktorý v poslednej dekáde zásadnou mierou prispieval k rastu čínskej ekonomiky. Narástol však do rozmerov, ktoré sa teraz stávajú problémom. Čierneho Petra aktuálne držia v ruke čínske banky. Americký Wall Street Journal vo svojej analýze hovorí, že Číňania odmietajú platiť za nedokončené developerské projekty.

V čase boomu sa v Číne rozmohol klasický predaj bývania z papiera, aký poznáme aj u nás. To znamená, že človek podpíše zmluvu, zoberie si mesiace až roky pred dokončením bytu úver a spláca ho, aj keď jeho bývanie je nedohľadne. Problém nastal v roku 2020, keď vláda spozorovala jasné signály nestability a možného krachu časti realitného trhu a zakročila proti rýchlemu zadlžovaniu developerov.

Tieto opatrenia spôsobili, že Číňania čakajú na svoje byty ešte dlhšie. Proti tomu sa logicky búria, keďže nechcú platiť za byt, ktorý je stále v nedohľadne. Ak by Číňania prestali platiť za všetky rozostavané byty a domy, odhaduje sa celkový výpadok pre banky na 300 až 350 miliárd dolárov.

Projekt zvyšovania vplyvu vo svete má problém

Aby toho nebolo dosť, problémy má aj vlajková iniciatíva Nová hodvábna cesta. Jej idea mala zaistiť Číne vplyv po celom svete: poskytovaním úverov na rozvojové projekty a systému záruk Čína rozširovala dlhé roky svoj ekonomický vplyv po celom svete. Mnoho projektov totiž bolo predražených a často ekonomicky pre dané štáty úplne neopodstatnených.

Čína od štátov, ktoré nedokázali nevýhodné pôžičky splácať, získavala napríklad prenájom prístavov na dlhé roky za symbolický juan alebo predajom pôdy. Tento postup bol predmetom kritiky medzinárodného spoločenstva: napríklad v roku 2021 štúdia AidData odhalila, že projekty majú problém s predražovaním a korupciou, čo chudobné štáty extrémne tlačí k zemi.

Aktuálne však kvôli hrozbe celosvetovej recesie dramaticky rastie počet štátov, ktoré možno nebudú schopné splácať svoje záväzky. Je teda možné, že Čína si svojím úspechom pri vytváraní tejto dlhovej pasce pre chudobné štáty nechtiac vytvorila dlhovú pascu aj sama sebe.

Ukážkovým príkladom zadlženého štátu s čínskymi úvermi je Srí Lanka. Tá aktuálne fakticky skrachovala, pričom Číne dlží minimálne 5 miliárd dolárov. Ďalšími na rade sú štáty ako Laos alebo Maledivy, ktoré nie sú od podobného scenára veľmi vzdialené.

Čína síce je obrovská ekonomika, avšak nesplácanie dlhov rozvojových krajín jej môže spôsobiť reálny problém. Zadlženosť Číny kvôli vlastným rozvojovým programom totiž prudko rastie. Celkové dlhy štátu, firiem aj občanov dohromady by podľa odhadov agentúry Bloomerg mohli tento rok dosiahnuť až 275 percent HDP.

Zmiznuté miliardy v čínskych bankách

Na dokreslenie situácie treba spomenúť ešte pád bánk v regióne Che-nan v apríli tohto roka, z ktorých zmizlo 6 miliárd dolárov a klienti sa tam nevedeli dostať k svojim peniazom. Hlavný čínsky bankový regulátor CBIRC následne musel pristúpiť k ich odškodňovaniu.

O príčinách zmiznutých miliárd nie sú známe detaily, vie sa len o vyšetrovaní inšpektora z pobočky v Che-nane pre disciplinárne priestupky. Čína je na lokálnej úrovni prerastená korupciou, a preto logicky vznikajú obavy, do akej miery sú platobnou neschopnosťou ohrozené aj ďalšie banky. Ak by sa objavili ďalšie prípady, mohlo by to mať následky nielen pre čínsky, ale aj svetový trh.

Olívia Lacenová

Po absolvovaní žurnalistiky na Univerzite Konštantína Filozofa v Nitre strávila 18 mesiacov ako redaktorka Hospodárskych novín. Vo svete finančných trhov začínala na oddelení sales, kde sa venovala klientom obchodujúcim prostredníctvom CFD certifikátov. Následne sa začala zaoberať analytickou činnosťou a pracovala pre značky xPartners a TopForex so zameraním na trh s komoditami a drahými kovmi, ktoré vo fyzickej podobe považuje za najlepšiu formu zabezpečenia majetku proti neistote. Aktuálne pôsobí ako hlavná analytička značky Wonderinterest.

Upozornenie

Upozornenie: Redakcia sa nemusí stotožňovať s názorom autora