Česká mena sa voči americkému doláru teraz drží zhruba tam, kde bola prvý deň ruskej invázie na Ukrajinu, teda takmer pred rokom, 24. februára. Vtedy jeden dolár uzatváral obchodovanie pri cene 22,11 CZK vyplýva z dát Bloombergu. Teraz v piatok obchodovanie končilo na kurze 22,17. Koruna tak za takmer rok od invázie voči doláru nakoniec oslabila iba o šesť halierov, hoci sa v medziobdobí citeľne prepadla. To zodpovedá jednému z najlepších výkonov medzi svetovo významnejšími menami.

Ak totiž vezmeme do úvahy meny len skutočne významnejších ekonomík sveta, predbehne korunu v čase od invázie do tohto piatku iba mexické a čilské peso, singapurský dolár a švajčiarsky frank (pozri tabuľku Bloombergu nižšie). A áno, aj ruský rubeľ. Jeho kurz je však manipulovaný zásahmi ruskej centrálnej banky a navyše sa s ním kvôli západným sankciám voči Rusku nemôže obchodovať, ako je bežné. Preto jeho kurz treba brať so značnou rezervou.

Česká koruna v čase od invázie oslabila voči doláru o 0,3 percenta. Napríklad euro stratilo 4,4 percenta, dánska koruna 4,5 percenta, poľský zlotý cez sedem percent, maďarský forint takmer 8,5 percenta, švédska koruna dokonca 9,2 percenta. Z mien EÚ si teda koruna od invázie vedie voči doláru vôbec najlepšie. V Európe je hneď druhá, za spomínaným švajčiarskym frankom. Veď napríklad britská libra stratila voči doláru vyše desať percent.

To, že sa korune nadštandardne darí, a to aj vo svetovom meradle av takej pohnutej dobe, akou je tá plynúca práve od minuloročného 24. februára, je priaznivou správou. V geopoliticky a ekonomicky tiesnivejšej dobe má všeobecne americký dolár výrazný sklon k spevňovaniu takmer voči všetkým ďalším menám sveta. Je totiž investormi všeobecne vnímaný ako bezpečné útočisko pre čas tiesne a neistoty.

Čiastočne túto úlohu zohráva aj napríklad švajčiarsky frank, čo je kľúčový dôvod jeho spomínaného posilnenia voči americkej mene v čase od invázie. Voči švajčiarskemu franku česká koruna od invázie oslabila iba o 0,37 percenta, teda najmenej zo všetkých európskych mien. Čo potvrdzuje, že s menami, ktoré sú vnímané ako svetové bezpečné útočiská, zohrala v celej tej tak pohnutej dobe vlastne vyrovnanú partiu.

Čiastočne za to koruna vďačí priamym intervenciám Českej národnej banky. Tie prebiehali v čase tesne po invázii a potom v období od polovice minulého mája do začiatku októbra. Odvtedy však už ČNB na trh priamo nevstupuje, aby predávala eurá zo svojich devízových rezerv. Udržuje však intervenovanie slovnej.

To znamená, že opakovane deklaruje okamžitú pripravenosť kedykoľvek vstúpiť na trh a predajom ďalších devíz, a zodpovedajúcim stiahnutím korún z ekonomiky, kurz českej meny stabilizovať a upevňovať. Vlani na svoje priame intervencie ČNB potrebovala vyše 600 miliárd korún, čo však predstavuje ani nie pätinu ich celkového objemu.

Ďalším zásadným dôvodom spevňovania koruny je agresívna menová politika, ktorú ČNB uskutočňovala do polovice minulého roka. Zdvíhala v jej rámci svoju základnú úrokovú sadzbu pomerne rýchlym tempom, takže sa nožnice v úročení koruny, resp. korunových aktív, a napríklad dolára a dolárových aktív nebývalo roztvorili.

Vlani od konca júna do konca júla predstavoval rozdiel medzi základnou sadzbou ČNB a základnou efektívnou sadzbou americkej centrálnej banky 5,42 percentuálneho bodu, vyplýva z údajov Bloombergu. To predstavuje najväčší daný rozdiel v úrokoch na korune a úrokoch za celé obdobie od konca roku 1998.

Začiatkom minulého októbra ČNB prestala priamym spôsobom v prospech koruny intervenovať, tá napriek tomu voči doláru ďalej spevnila. Tentokrát bolo hlavným dôvodom to, že energetická kríza EÚ sa s nástupom vykurovacej sezóny neprejavila zďaleka tak ťaživo, ako sa ešte vlani v lete aj mnohí energetickí experti obávali.

Teplejší priebeh zimy, obmedzenie spotreby energií a naďalej solídne a naplnené plynové zásobníky naprieč EÚ berú americkému doláru časť atraktivity ako bezpečného útočiska, aj tvárou v tvár korune, a to aj napriek tomu, že americká centrálna banka od vlaňajška uskutočňuje pomerne razantné uťahovanie svojej menovej politiky. Spomínaný rozdiel medzí úroky na korune a úroky na doláre sa kvôli takto razantnej menovej politike americkej centrálnej banky znížil o tri percentuálne body, na 2,42 percentuálneho bodu.

Vďaka znižovaniu rizika ťažkej energetickej krízy EÚ, as ňou súvisiacej hlbšej recesie európskej a českej ekonomiky, dochádza tiež k zníženiu podhodnotenia českej meny voči doláru. Tá bola vlani v lete podhodnotená o takmer 23 percent, zatiaľ čo ku koncu tohto januára už len o necelých 16 percent, ako vyplýva z takzvaného indexu Big Mac. V USA koncom januára Big Mac vyšiel na 5,36 dolára, v Česku na 99 korún. Výmenný kurz oboch mien by tak mal byť 99/5,36=18,5. Namiesto 18,50 sa ale dolár predáva za zhruba 22 korún. Teda o oných necelých 16 percent drahšie.

Lenže vlani v lete, v čase vrcholiacej obavy z priebehu nadchádzajúcej vykurovacej sezóny v EÚ, to bolo skoro o 23 percent drahšie.

Lukáš Kovanda

Český ekonóm. Pôsobí ako hlavný ekonóm Trinity Bank. Analyzuje a komentuje makroekonomické témy, investície, aj nové fenomény ako kryptomeny a fintech. Prednáša na Národohospodárskej fakulte Vysokej školy ekonomickej v Prahe. Je členom vedeckého grémia Českej bankovej asociácie. Pôsobí aj ako socioekonomický analytik pri OSN. Je autorom viacerých titulov ekonomickej literatúry.

Upozornenie

Upozornenie: Redakcia sa nemusí stotožňovať s názorom autora