Česi rekordne obmedzujú svoje nakupovanie. Nie nutne čiastku, ktorú za nákupy míňajú, ale počet obstaraného tovaru a služieb rozhodne áno. Prípadne sa uspokojujú s ich nižšou kvalitou a prechádzajú teda z drahších na lacnejšie varianty.

Maloobchodné tržby totiž vlani v novembri – teda podľa najnovších dostupných dát – klesli reálne, po zohľadnení inflácie, medziročne o takmer deväť percent. Prepad tak predčil drvivú väčšinu expertných odhadov. Český štatistický úrad navyše revidoval údaj k maloobchodným tržbám za október 2022. Tie tak v desiatom minulom mesiaci spadli bez jednej desatiny o desať percent.

To je najviac minimálne v celom tomto tisícročí, dokonca viac ako kedykoľvek počas pandémie, kedy pritom bola podstatná časť kamenných obchodov zatvorená. Ešte nikdy v histórii zverejneného časového radu sa nestalo, že by sa reálne maloobchodné tržby dva mesiace po sebe prepadli tak mohutne ako v októbri a novembri 2022.

Spotreba českých domácností sa naozaj historicky prepadala už v celom treťom štvrťroku minulého roka, t.j. od júla do septembra 2022. V reálnom vyjadrení – teda opäť po zohľadnení inflácie – ľudia v Česku nakupovali v prepočte na osobu o skoro osem percent menej tovarov a služieb ako v rovnakom období roku 2021.

To je druhý najvýraznejší medziročný prepad od roku 2005, za ktoré obdobie ČSÚ daný časový rad zverejňuje. Viac, hoci nepatrne, sa reálna spotreba medziročne prepadla už len v období od apríla do júna 2020, teda počas uzávierok spojených s prvou vlnou pandémie.

Vlani v treťom štvrťroku, a potom teda ešte výraznejšie v októbri sa reálna spotreba dramaticky prepadla aj napriek tomu, že obchody už plne otvorené boli. O to závažnejší výsledok je. Potvrdzuje, že usudzovať na kondícii ekonomiky a ochotu spotrebiteľov utrácať len z pohľadu do „plných obchodných centier a reštaurácií“ môže byť značne zavádzajúce.

Nedávne predvianočné obdobie tiež opticky naplnilo mnohé obchody a gastronomické podniky, avšak stále zostáva otázkou, koľko v nich ľudia skutočne míňali. Nedávno zverejnené čísla za minulý tretí štvrťrok napovedajú, že sa aj za posledné tri minuloročné mesiace môžeme dočkať historického prepadu spotreby. Tieto čísla ešte len budú zverejnené.

Výrazný pokles reálnej spotreby má na svedomí predovšetkým citeľný pokles reálneho mesačného príjmu v prepočte na obyvateľa, teda finančného príjmu, ktorý zohľadňuje infláciu. V tomto vyjadrení sa príjem v prepočte na osobu znížil medziročne o viac ako päť percent. To je druhý najvýraznejší pokles reálneho príjmu za celé obdobie opäť od roku 2005.

Platy, mzdy aj dôchodky síce vlani v lete medziročne nominálne (číselne) rástli, ale inflácia bola natoľko výdatná, že príjem sa ľuďom v Česku reálne výrazne znižoval. Ešte výraznejšie, o takmer jedenásť percent, teda vôbec najviac v celej histórii daného časového radu od roku 2005, klesol v medziročnom vyjadrení mesačný príjem zo zamestnania v prepočte na osobu.

Ľudia, ktorí majú svoj všetok príjem zo zamestnania, a nie napríklad z dôchodkov či iných dávok alebo napríklad z prenájmu nehnuteľností alebo držania akcií, si tak reálne pohoršili ešte viac ako populácie ako celok.

K pomerne citeľnému poklesu reálnych príjmov, najmä tých zo zamestnania, dochádzalo už v prvom minulom polroku. Tento vtedajší pokles sa však ešte neprejavil prepadom reálnej spotreby. K nemu dochádza práve až v minulom treťom štvrťroku. A pravdepodobne aj v minulom štvrťroku štvrtom.

Zdá sa, že počas prvého minulého polroka ešte ľudia v Česku boli schopní svoju reálnu spotrebu navyšovať aj napriek zníženiu reálnych príjmov, a to vďaka úsporám z čias pandémie. Tie nahromadili z dôvodu opatrnostného sporenia v obave z príchodu ešte horších čias, ale aj z dôvodu popísanej jednoduchej nemožnosti nakupovať v celom rade kamenných obchodov alebo napríklad z dôvodu ťažkostí či praktickej nemožnosti – opäť zapríčinenej pandémiou a súvisiacimi reštrikciami u nás aj v zahraničí – voľnočasovo cestovať či kupovať dovolenku.

Tento rok pritom inflácia bude naďalej vysoká, aspoň teda začiatkom roka. Pokles reálnych príjmov by však mal byť tento rok slabší ako vlani. Aj tak však bude druhý najvýraznejší v celej histórii samostatného Česka. Na prílišné oživenie spotreby ľudí a maloobchodných tržieb teda vsádzať nemožno.

Teraz v januári treba počítať s výraznejším vzostupom inflácie, až k úrovni 18,5 percenta. Dochádza totiž k nahradeniu úspornej tarify zastropovaním cien energií, ktoré sa nakoniec prejavia práve vzostupom všeobecnej inflácie. Pre početné domácnosti totiž značí aj niekoľkonásobné zvýšenie cien energií oproti roku 2022.

Za celý tento rok by inflácia mala byť 10,5 percenta, do jednociferného pásma sa dostane až v druhej polovici roka. Minuloročná celoročná inflácia činí 15,1 percenta, takže zníženie na 10,5 bude citeľné, hoci z dlhodobej perspektívy aj tohtoročnej inflácie bude znateľne nadpriemerne vysoká, a to na pomery celej histórie samostatnej SR od roku 1993.

V tomto roku navyše hrozí, že sa technická recesia druhého polroka 2022 premení na recesiu bez prívlastku, teda recesiu, ktorú už plošnejšie sprevádza vzostup miery nezamestnanosti a ďalšie neblahé sociálne javy. Miera nezamestnanosti predstavovala v decembri 2019, teda pred pandémiou a pred vojnou na Ukrajine, 2,9 percenta.

Nárast na 3,7 percenta v decembri 2022, ktorý je pomerne nevýrazný, je zatiaľ daný hlavne tým, že nezamestnaní nepristupujú na akúkoľvek ponuku práce, ktorá je im úradom práce predložená. Vyše 250 tisíc pracovných pozícií, ktoré úrady práce ponúkajú, sú pre zamestnancov s nízkou kvalifikáciou, bez nutnosti čo i len maturitného vzdelania, takže je pochopiteľné, že nezamestnaní sa do takýchto pozícií „nehrnú“.

Z dôvodu spomínaných pokračujúcich silných inflačných tlakov a recesie, a decembrového ukončenia úväzkov na dobu určitú, je však potrebné pre tento rok počítať s tým, že miera nezamestnanosti môže dosiahnuť až päť percent a nepríjemne môže prekvapiť už hneď za január. To by samozrejme okrem pokračujúcej drahoty negatívne dopadli aj do spotreby a nákupov ľudí v Česku. Oživenie nakupovania tento rok teda vážne nečakajme.

Lukáš Kovanda

Český ekonóm. Pôsobí ako hlavný ekonóm Trinity Bank. Analyzuje a komentuje makroekonomické témy, investície, aj nové fenomény ako kryptomeny a fintech. Prednáša na Národohospodárskej fakulte Vysokej školy ekonomickej v Prahe. Je členom vedeckého grémia Českej bankovej asociácie. Pôsobí aj ako socioekonomický analytik pri OSN. Je autorom viacerých titulov ekonomickej literatúry.

Upozornenie

Upozornenie: Redakcia sa nemusí stotožňovať s názorom autora