Burzová cena plynu v EÚ sa ocitla nad psychologickou hranicou 40 eur za megawatthodinu. To je doterajšie tohtoročné maximum. Z ruského mesta Sudža, kde sa nachádza dôležitý uzol európskeho zásobovania plynom, sú totiž hlásené zostrujúce sa boje medzi ruskými a ukrajinskými vojskami, ktoré do ruskej pohraničnej oblasti nečakane prenikli tento týždeň.
V rámci EÚ sú na hladkom prietoku plynom Sudžou závislé hlavne Slovensko a Rakúsko, čiastočne aj Maďarsko. Maďarsko ale plynovodným tranzitom cez Sudžu a následne Ukrajinu odoberá len menšiu časť svojho plynu. Väčšinu odoberá prostredníctvom čiernomorského plynovodu TurkStream.
Horšie sú na tom Slovensko a Rakúsko, ktoré by boli „prvé na rane", ak by kvôli bojom došlo k trvalejšiemu výpadku dodávok cez Sudžu a ukrajinský tranzit.
Celkovo ale dodávky týmto tranzitom predstavujú iba tri až päť percent celoeurópskeho dovozu plynu, takže plošná plynová kríza nehrozí.
Citeľnejší rast cien plynu v EÚ však nastať môže a môžu ho pocítiť aj domácnosti v Česku.
Zásobníky naprieč Európou sú naplnené z 86 percent, teda nad úrovňou päťročného priemeru pre túto časť roka. Problémom je však pomerne teplé leto, ktoré výrazne dvíha dopyt po energiách, ako plynu, tak aj elektriny, a to napríklad kvôli zvýšenej potrebe chladenia či intenzívnejšiemu využívaniu klimatizácie.
Preto nemožno vylúčiť výraznejší rast veľkoobchodných cien plynu a elektriny v nadchádzajúcej dobe, ktorý by nakoniec do svojich cenníkov museli premietnuť aj domáci dodávatelia energií domácnostiam a firmám.
Je preto prezieravé hneď v týchto dňoch cenu energií zafixovať, najmä plynu, a to pokojne až na dva roky. Pravdepodobnosť ďalšieho cenového rastu burzového plynu je teraz oveľa väčšia ako šanca na jeho cenový pokles. Rovnako aj pásmo, v ktorom môže plyn cenovo rásť, je oveľa rozsiahlejšie ako pásmo, v ktorom by mohla cena plynu ešte prípadne klesať.