Celá Európa trpí nezodpovednou energetickou politikou Nemecka

Rastúce ceny energií sú katastrofou pre európsku ekonomiku. Ale vzhľadom na to, ako nekvalifikovaná je európska energetická politika, súčasná bolesť by nemala nikoho prekvapiť. Európski politici preto musia prehodnotiť svoj prístup. Neporiadok, v ktorom sa Európa nachádza, nebol spôsobený ani tak politikou Európskej únie, ako jej absenciou. EÚ potrebuje silnejšiu, jednotnejšiu a oveľa koherentnejšiu spoločnú energetickú stratégiu.

Energetická politika EÚ vznikla v reakcii na neočakávané problémy, z ktorých väčšinu spôsobilo Rusko. Napríklad prerušilo dodávky plynu do Európy v chladnom januári 2006; ale keďže toto narušenie trvalo len štyri dni, Európa nereagovala. Potom v mrazivom januári 2009 Rusko prerušilo dodávky plynu cez Ukrajinu, čím na dva týždne neprúdil plyn do 18 európskych krajín. Tentoraz sa EÚ prebudila a prijala svoj tretí spoločný energetický balík pre plyn a elektrinu. Presadzovaním diverzifikácie, marketingu a unbundlingu energetického sektora mal balík skutočný vplyv, pretože výrobcovia plynu už nesmeli vlastniť plynovody aj siete zároveň. Gazprom bol nútený predať svoje plynovody v Pobaltí, a Litva a Poľsko boli prinútené zriadiť terminály na skvapalnený zemný plyn (LNG).

Ale Nemecko bolo príliš veľké a dôležité na to, aby sa obťažovalo takýmito zmenami. Išlo opačným smerom a dopustilo sa pritom zásadných chýb. Tesne pred stratou moci vo voľbách v roku 2005 schválil nemecký kancelár Gerhard Schröder plynovod Nord Stream 1 z Ruska do Nemecka cez Baltské more. A dokonca aj potom, čo Rusko v roku 2014 anektovalo Krym, on a ďalší nemeckí významní predstavitelia pokračovali v obhajovaní Nord Stream 2, ktorý by urobil Nemecko ešte závislejším od ruského plynu.

Tento problém sa zväčšil v roku 2011, keď sa kancelárka Angela Merkelová z rozmaru rozhodla zatvoriť nemecké bezpečné a dobre fungujúce jadrové elektrárne po cunami, ktoré zasiahlo japonskú jadrovú elektráreň Fukušima. Nemecko sa stalo ešte závislejšie od ruského plynu, keď predstavovalo približne jednu tretinu európskeho dovozu plynu z Ruska. Čo je horšie, nemecké spoločnosti predali väčšinu zásobníkov plynu Gazpromu, ktorý ich minulý rok vyprázdnil s očividným cieľom cenovej manipulácie.

A tak, zatiaľ čo väčšina európskych krajín sa obávala prílišného spoliehania sa na ruský plyn, G. Schröder a A. Merkelová urobili Nemecko od neho úplne závislé a ignorovali energetickú bezpečnosť svojej krajiny. Zatiaľ čo iné európske krajiny budovali nové terminály LNG, Nemecko jednoducho zdvojnásobilo ruské dodávky. Teraz celá Európa trpí nezodpovedným správaním Nemecka. Dnešné nebetyčné ceny plynu a elektriny v Európe do veľkej miery odrážajú energetickú politiku Nemecka od roku 2005.