V čase, keď za oceánom sa ešte len začali rátať hlasy, v Európe sa už dlho uvažovalo o možných dopadoch zvolenia kandidáta demokratov Joea Bidena do prezidentského kresla. Mnohí predstavovali víziu racionálneho prezidenta, ktorý premostí Európu s Amerikou a obnoví pozíciu Spojených štátov ako kredibilného partnera a mediátora konfliktov.
Na prvý pohľad táto mnohokrát opakovaná predstava môže znieť realisticky, ale je veľmi krehká. Zmena hlavných priorít Spojených štátov pod taktovkou J. Bidena smerom ku klimatickej politike a naprávaniu vzťahov s Európu je lákavou, no veľmi naivnou perspektívou.
Zahraničnú politiku Donalda Trumpa diktovali emócie a kontroverzné vyjadrenia. Bidenovu politiku budú ďalšie štyri roky zrejme určovať prázdne vyjadrenia, morálne kázne a možno aj občasná vojenská agresia. Amerika sa vracia na staré koľaje.
Európske nádeje
S osobou Joea Bidena sa spájajú najmä ambiciózne sľuby boja proti klimatickej zmene, ktoré vytvárajú prirodzenú potrebu koordinácie s podobne nastavenou Európskou úniou. V kombinácii s jeho toleranciou ohľadom dodržiavania záväzkových výdavkov na obranu, mnohým sa môže zdať, že J. Biden je ideálnym partnerom pre Európu.
Tieto nádeje však narážajú na niekoľko závažných problémov. Napriek mediálnemu a politickému aplauzu, J. Biden bude musieť nájsť spoločnú reč s ideologicky podobnými, no nepopularnými európskymi politikmi. Prirodzeným partnerom pre novú americkú administratívu by mohol byť Emmanuel Macron. Jeho reformistická progresívna hviezda však už zhasína a nič nenaznačuje tomu, že by mohla opäť zažiariť.
Spojené kráľovstvo vedené Borisom Johnsonom zmietané Brexitom bolo tradičným spojencom Donalda Trumpa a Angela Merkelová sa pomaly, ale isto chystá na politický dôchodok. Americký demokrat môže mať problémy aj s tradične proamerickou strednou Európou po tom, ako počas predvolebnej kampane označil Poľsko a Maďarsko za totalitné režimy.
Americkou nepísanou tradíciou je, že každý prezident rozpúta nejaký vojenský konflikt
Joe Biden si vzhľadom na svoje ideologické pozadie a dlhoročné skúsenosti zrejme získa rešpekt západoeurópskych lídrov. Problémom však je, že americkí aj západoeurópski lídri obľubujú gestá a podania rúk viac ako reálne činy. A ešte viac od podania rúk obľubujú hlásanie ľudských práv a demokracie, aby ich neskôr systematicky porušovali v krajinách tretieho sveta.
Väčšina zo spomenutých európskych lídrov sa však nedočká ani druhej polovice jeho funkčného obdobia a ich nástupcovia nemusia byť voči Bidenovmu úsmevu až tak prívetiví.
Návrat starej Ameriky
Zahraničná politika Spojených štátov však nestojí len na vzťahoch s Európou. Významným regiónom pre Američanov je aj Blízky východ, kde môžu nastať obrovské zmeny. Desaťročia financovania rôznych militantných skupín, podkopávanie miestnych vlád a dokonca otvorená vojenská agresia boli a naďalej sú typickými nástrojmi americkej politiky.
S príchodom Donalda Trumpa, ktorého jedným z kľúčových sľubov bolo obmedzenie finančne náročnej vojenskej prítomnosti v regióne, začalo svitať na lepšie časy. Aj keď republikánskemu prezidentovi neboli cudzie útoky bojovými dronmi a atentáty z dielne svojho predchodcu Baracka Obamu, podarilo sa mu dosiahnuť mierny pokrok v Afganistane a Iraku.
Hypotetické Bidenové vojnové úsilie môže získať potlesk celého sveta vďaka jeho schopnosti meniť svoje sľuby
Budúci prezident však môže tento trend veľmi rýchlo zvrátiť. Americkou nepísanou tradíciou je, že každý prezident rozpúta nejaký vojenský konflikt. Joe Biden strávil osem rokov ako pravá ruka Baracka Obamu. Prihliadajúc na jeho predošlé pracovné skúsenosti a vyjadrenia je možné tvrdiť, že nejaká vojenská intervencia je len otázkou času.
Na rozdiel od Donalda Trumpa, bývalý viceprezident a senátor perfektne ovláda jazyk diplomacie. Zatiaľ čo Trumpove mierové úsilie bolo terčom výsmechu kvôli priamočiarosti a emotívnosti jeho vyjadrení a otvoreným sympatiám k autokratom, tak hypotetické Bidenové vojnové úsilie môže získať potlesk celého sveta vďaka jeho schopnosti meniť svoje sľuby.
Bipolárne štáty americké
Spojené štáty Joea Bidena budú na svetovej scéne unikátnym výtvorom. Na jednej strane budú naďalej žiť v tom, že úlohou Ameriky je byť svetovým policajtom, ktorý formálne koná v prospech národov sveta a prakticky vo svojom vlastnom. Na druhej strane to bude korešpondovať s pomalým úpadkom amerického významu vo svete.
Novozvolený prezident nie je odporcom inštitúcie americkej agresie z dielne Clintonovcov, Bushovcov a Obamu, je jeho integrálnou súčasťou
Jedným z amerických politikov, ktorý si tento paradox uvedomoval, bol práve Donald Trump. Aj keď jeho vláda bola v drvivej väčšine zlyhaním, v jednej veci sa nemýlil - Čína je hlavným rivalom Ameriky.
Práve otázka silnejúcej Číny bude diktovať priebeh Bidenovho pobytu v Bielom dome. Aj keď sa mu podarí nájsť spoločnú reč s Európou, jeho úloha bude nesmierne náročná. Je len otázkou času, kedy Čína začne silnejšie tlačiť na amerických spojencov v juhovýchodnej Ázii a v Tichom oceáne.
Za oceánom nič nové
Napriek početnej a oprávnenej kritike, Donald Trump patril k mierumilovnejším prezidentom Spojených štátov. Jeho nešťastím však bola jeho vlastná osoba a potreba priťahovať na seba pozornosť. Zatiaľ čo Barack Obama mohol ráno autorizovať dronový útok na jemenskú dedinu a poobedie stráviť s manželkou v televíznej relácii, tak D. Trump preferoval aktívne používať Twitter a otvorene paktovať so saudskoarabským princom alebo Kim Jong Unom.
Joe Biden je omnoho sofistikovajneší, čo však neznamená, že jeho vládnutie bude mierové. Novozvolený prezident nie je odporcom inštitúcie americkej agresie z dielne Clintonovcov, Bushovcov a Obamu, je jeho integrálnou súčasťou. Nie je mu cudzie vytváranie falošnej nádeje u utláčaných skupín a národov, nie sú mu cudzie zrady a dvojité štandardy pri dodržiavaní ľudských práv.
Trump narúša odovzdanie moci. Biden ešte nezískal prístup k úradom
Americká diplomacia za Joea Bidena sa zmení. Pravdepodobne si na rozdiel od svojho predchodcu nájde spoločnú reč so západnou Európu, zopakuje niekoľko prázdnych sľubov Ukrajincom a Bielorusom a pokúsi sa obnoviť pozíciu Spojených štátov v medzinárodných organizáciách. Možno pri troche šťastia sa mu podarí vytvoriť funkčný protičínsky blok.
Chaotického a emotívneho Donalda Trumpa tak čoskoro vystrieda ostrieľaný politik. Ten, kto však od neho čaká zmenu obsahu americkej zahraničnej politiky, ostane sklamaný. Amerika sa vracia do starých koľají.
