Bublina centrálnych bankárov praská. Finančná kríza získava na pravdepodobnosti

V júni 2017 vtedajšia predsedkyňa americkej centrálnej banky Janet Yellenová povedala, že neverí, že za našich životov bude ešte nejaká finančná kríza. O menej ako šesť rokov stojí svet na jej prahu.

Dôvodom optimizmu šéfky Fedu bola prísnejšia regulácia Basel III, ktorá si od bánk vyžadovala viac kapitálu a menej rizika. A tiež nástroje, ktoré majú centrálne banky k dispozícií k tomu, aby dokázali s finančnou krízou skoncovať.

Na konci prvého kvartálu 2023 sa ale zdá, že centrálni bankári sa chytili do pasce vlastnej samoľúbosti. Znenazdajky prišiel krach Silicon Valley Bank a zistili, že na zastavenie nákazy nemajú dostatočné nástroje. A tak museli vymyslieť nástroj nový – BTFP.

Avšak ukázalo sa, že to nestačí a problémom je odlev peňazí z malých do veľkých bánk, čo je okrem iného aj následok novej regulácie, ktorá robí systémovo dôležité banky stabilnejšími. Aby paniku zastavili, ohlásili, že zvažujú novú schému – garanciu vkladov na všetky depozitá.

Má to však drobný háčik – Fond na ochranu vkladov (FDIC) disponuje sumou 128 miliárd dolárov, no celkové nepoistené vklady v USA dosahujú objem sedem biliónov dolárov. Politicky ťažko realizovateľný krok.

A tak Fed donútil všetky veľké americké banky, aby vložili peniaze do najslabšieho článku v reťazci – First Republican Bank - v objeme 30 miliárd dolárov. Nepomohlo, a akcie banky stále strácajú 90 percent hodnoty spred útoku na Silicon Valley Bank.

Celkovo, od vzniku finančných problémov akcie amerických bánk merané indexom KBW strácajú 30 percent. Dosiahli najnižšiu úroveň od covidovej paniky. Tentokrát však nesúvisí s externým spúšťačom, ale s problémami monetárneho charakteru – so systémovým rizikom.