Pred pár dňami aktivisti v Maďarsku priniesli ministrovi zodpovednému za ochranu životného prostredia nečakaný darček – 40-tisíc PET fliaš. Porovnateľné množstvo podľa aktivistov sa v Maďarsku predá za štvrťhodinu. Ku kope plastu prihodili aj 55-tisíc podpisov za zavedenie zálohovania, práve v júli, ktorý je mesiacom bez plastov.

Podobná akcia sa na Slovensku už nestane. Napriek tomu, sme v boji so záplavou zbytočného plastového odpadu uviazli. Za posledné dva roky sa nič relevantné nespravilo. Ak nerátame neustále výpočty koľko PET fliaš sa vrátilo, zamorenie plastmi očividne nie je prioritou súčasného ministra životného prostredia. Škoda, boj s plastmi sa podarilo rozbehnúť a mnohé kroky by sa prijímali dnes jednoduchšie ako pred pár rokmi.

Slovensko sa minimálne v rámci krajín strednej Európy právom môže považovať za lídra v boji proti plastom. V roku 2018 sa podarilo spoplatniť jednorazové ľahké plastové tašky. Kým v roku 2010 ročne jeden obyvateľ Slovenska spotreboval 466 igelitiek ročne, na konci roka 2018 ich bolo 17.

Zaviedol sa zákaz uvádzať na slovenský trh skupinu nahraditeľných jednorazových plastových výrobkov. Dokonca sme boli jedni z prvých v Európe. Mnohé spoločnosti úspešne prešli na ekologické alternatívy plastových slamiek, príborov či tanierov. A samotné výrobky postupne mizli z predajní. Nejde o maličkosť. Pred zavedením zákazu sa ročne na Slovensko doviezlo celkovo 14 tisíc ton neobalových plastových výrobkov.

Do tretice, Slovensko ako prvé vo V4 v roku 2019 presadilo zálohovanie plastových a kovových nápojových obalov. Súčasné vedenie zeleného rezortu pravidelne informuje, ako sa zálohovaniu u nás darí. Dokonca aj premiér E.Heger na sociálnych sieťach pochválil zavedením zálohovania PET fliaš a plechoviek. Síce zálohovanie pripísal Jánovi Budajovi, ale to pre túto chvíľu nie je podstatné.

Podstatné je, že sme sa s bojom proti plastom za posledné dva roky ďalej nepohli. Ak nerátame pravidelne medializované odpočty vrátených PET fliaš či edukačné statusy súčasného ministra životného prostredia. Pritom boj so zbytočným plastom neskončil a Slovensko potrebuje ďalšie kroky. Prvým by mal byť zákaz jednorazových plastových tašiek. Pretože aj tých 17 igelitiek na predstavuje veľkú záťaž. Prerátané na obyvateľa sa ročne na Slovensku predá 93 miliónov jednorazových plastových tašiek, ktoré poslúžia možno polhodinu a rozkladajú sa desaťročia.

Pre zákaz jednorazových plastových tašiek už má minister Budaj vyšliapanú cestičku. Keď sa za minulej vlády zavádzali prvé opatrenia na boj so záplavou plastu, krajina a časť verejnosti nebola zďaleka pripravená. Spoplatňovanie jednorázových tašiek narážalo na odpor a zavedenie zálohovania sa často menilo v nepríjemné mediálne prestrelky medzi ministerstvom a niektorými obchodníkmi, odpadovými firmami dokonca aj niektorými dnešnými poslancami. Po pár rokoch si však krajina zvykla a je najvyšší čas posunúť sa ďalej. Zaviesť zákaz predaja jednorazových plastových tašiek je dnes jednoduché a potrebné opatrenie.

Možno by slovenskej prírode, vode a pôde pomohlo, ak by minister životného prostredia chvíľu nevenoval pozornosť len rátaniu vrátených PET fliaš, ale posunul boj so záplavou plastov o kus ďalej. A ja budem prvý, kto ho za to verejne ocení.

László Sólymos
Absolvoval Strojnícku fakultu SVŠT v Bratislave, získal titul Ing. V roku 2009 sa podieľal na založení strany MOST – HÍD. Od roku 2010 pôsobil ako poslanec Národnej rady SR. Vo voľbách roku 2016 bol opäť zvolený za poslanca parlamentu. 23. marca 2016 bol vymenovaný do funkcie ministra životného prostredia, kde pôsobil až do svojho odstúpenia v januári 2020.
Upozornenie

Upozornenie: Redakcia sa nemusí stotožňovať s názorom autora