Slovensko sa konečne dočkalo. Po rokoch pobúrenia verejnosti a opozičných sľubov sa protikorupčný aparát rozbehol na plné obrátky. Či už je to Búrka, Božie mlyny, Očistec alebo Judáš, nikto dnes nepochybuje o tom, že starý mocenský systém strany Smer je v úplnom rozvrate.
Vyšetrovatelia sa po sudcoch a najvyšších policajných funkcionároch zamerali aj na spravodajské a podnikateľské kruhy. V utorok sa na dlhý zoznam zatknutých pridal aj šéf finančnej skupiny Penta Jaroslav Haščák.
Slovensko sa po rokoch zrejme dočkalo policajného zboru a prokuratúry schopnej konať aj v prípadoch, ktoré sa nikdy nemali dočkať poctivého vyšetrenia. Pri pohľade na malú armádu kukláčov pri bratislavskom Digital Parku však bolo cítiť, že nejde len o boj proti korupcií, ale aj o veľké divadlo.
Udalosti posledných dní naznačujú aj iný, veľmi nebezpečný trend. Rýchly a najmä radikálny zákrok voči hlboko zakoreneným mocenským štruktúram nesie so sebou mnohé príležitosti, ale aj ohrozenia. Chaos, ktorý aktuálne vládne na najvyšších postoch polície, prokuratúry, súdov a tajných služieb je nielen šancou pre očistu systému, ale aj politickou hrozbou.
Neúspech na poľský štýl
Zábery zásahov po zuby ozbrojených policajtov nie sú len slovenským unikátom. Podobný obraz sme videli aj pred pätnástimi rokmi v susednom Poľsku, kedy sa terčom protikorupčnej vlády Jaroslawa Kaczynského stali funkcionári vojenskej rozviedky.
Tieto dva prípady však spája aj iný kľúčový menovateľ – ohrozenie národnej bezpečnosti
Po parlamentných voľbách v roku 2005, keď sa prvýkrát ujala moci pravicová strana Právo a Spravodlivosť, bolo verejne známe, že krajina vyrazila do otvorenej vojny s korupciou. Jej vtedajším zosobnením bola najmä vojenská rozviedka WSI, preplnená kádrami z čias socializmu.
Likvidáciu WSI sprevádzala činnosť parlamentnej komisie, ktorá zverejnila správu obviňujúcu tajné služby z korupcie, obchodovania so zbraňami, spolupráce s ruskými tajnými službami ale najmä z ovplyvňovania domácej politickej scény aj médií.
Následná transformácia tajných služieb v Poľsku sa skončila povrchovým úspechom. Razantnosť a tempo zásahu však dodnes vyvolávajú kritiku spojenú s diametrálnym personálnym a výkonnostným oslabením poľských tajných služieb.
Dokonca by sme sa mohli prikloniť k tvrdeniu, že slovenský štát a korupcia sú jednýmzrasteným organizmom
Prípad Poľska sa od toho slovenského v mnohom líši, ale ich spoločnými menovateľmi sú korupcia na najvyšších miestach a významná úloha tajných služieb v mocenskom systéme. Tieto dva prípady však spája aj iný kľúčový menovateľ – ohrozenie národnej bezpečnosti.
Jeden systém padá – druhý na vzostupe
Pri pohľade na udalosti posledných dní a týždňov je veľmi ľahké dôjsť k záveru, že na Slovensku existovali dve paralelné štruktúry moci. Zatiaľ čo jedna sa v svetle politickej legitimity premávala po parlamentných chodbách a televíznych reláciách, tá druhá sa skrývala na tajných poradách, kde sa rozdeľovali sféry vplyvu a početné úplatky.
Ubehlo 31 rokov od Nežnej revolúcie a zo slovenskej demokracie je turecký bazár
Dokonca by sme sa mohli prikloniť k tvrdeniu, že slovenský štát a korupcia sú jedným zrasteným organizmom. Pokope ho držia hrubé nite rodinkárstva, priateľstiev a papalášstva. Túto verziu potvrdila vo svojich výpovediach aj Monika Jankovská, ktorá ukázala nielen prehnitosť slovenskej justície, ale aj vplyv známostí silnejších ako hociktorý nástroj štátnej moci.
Aj u nás treba dať pozor, aby silný a pravdepodobne úprimný protikorupčný elán nenarazil na bariéru svojho vlastného chaosu
Oddelenie Slovenska od inštitucionálnej korupcie je nevyhnutnou, no veľmi náročnou operáciou. Názornou ukážkou zlyhanej amputácie paralelných mocenských štruktúr sú udalosti po roku 1989. Práve neschopnosť vedenia VPN umožnila jeho infiltráciu rôznymi komunistami a prevracačmi kabátov do takých veľkých rozmerov, že 31 rokov po Nežnej revolúcii nemáme ani tušenia, kto to myslel úprimne a kto držal s ŠTB.
Nebezpečné vákuum
V najbližších mesiacoch na najvyšších miestach polície, prokuratúry, súdov a polície môže vzniknúť mocenské vákuum podobné tomu spred troch desaťročí. Nie je žiadnym tajomstvom, že takéto príležitosti sú rodiskom mnohých prevracačov kabátov, oportunistov alebo jednoducho len špekulantov, ktorí chcú zneužiť systémové zmeny vo svoj prospech.
Aj u nás treba dať pozor, aby silný a pravdepodobne úprimný protikorupčný elán nenarazil na bariéru svojho vlastného chaosu. Preto je dobré sa pýtať aj policajných vyšetrovateľov, či to s poslednými zásahmi myslia úprimne, alebo si malou armádou kukláčov len získavajú kredity u nového vedenia.
V strede týchto historických udalostí totiž stojí Slovensko. Slovensko, ktoré má už dosť všadeprítomnej korupcie, papalášstva a spravodajských hier. Zostáva mu len veriť, že sa novej vláde podarí zvíťaziť nad korupciou a nezlyhá podobne, ako sa to stalo u našich severných susedov.
Poznámka: Týždenník TREND a portál TREND.sk sú súčasťou vydavateľstva News and Media Holding, ktoré patrí finančnej skupine Penta
