Bezpečnosť 5G sietí – národné alebo úniové riešenia?

Masívny rozvoj nových služieb s úplne inými kvalitatívnymi parametrami ako doteraz. To by nám podľa expertov mali priniesť nové 5G siete. Bez ohľadom na to aké rýchle bude zavádzanie nových služieb, faktom je, že spoločnosť je už dnes závislá na riadnom a nerušenom fungovaní telekomunikačných sietí. S rozvojom nových služieb bude táto závislosť narastať. Covid kríza nám navyše dnes názorne demonštruje kritický význam moderných telekomunikačných sietí pre spoločnosť, bez nich by nebola možná napríklad práca z domu či on-line vyučovanie. Bezpečnosť sietí teda predstavuje kľúčový parameter, ktorému je potrebné venovať značnú pozornosť.

V januári 2020 členské štáty s podporu Európskej komisie (EK) a Agentúry Európskej únie pre kybernetickú bezpečnosť (ENISA) vydali tzv. Toolbox – systém opatrení pre elimináciu kybernetických rizík súvisiacich s 5G sieťami. Opatrenia špecifikované v Toolboxe sú jednak strategickej a jednak technickej povahy. Pokiaľ ide o opatrenia technickej povahy, tieto v zásade nadväzujú na súčasný stav, to znamená na zaistenie bezpečnosti 5G sietí sa budú uplatňovať existujúce alebo aktualizované bezpečnostné opatrenia platné pre sektor telekomunikácií.

K zásadnému posunu oproti existujúcemu stavu dochádza v tom, že bezpečnosť sietí sa nebude posudzovať len s ohľadom na technické riziká, ale aj s ohľadom na iné rizikové faktory. Za najvážnejší z nich sa považuje potencionálna činnosť nečlenských štátov alebo subjektov podporovaných nečlenskými štátmi smerujúca proti bezpečnosti 5G sietí, na ktorú by mohli využívať dodávateľov 5G technológii, ktorí podliehajú ich jurisdikcii. Uvedenému riziku zodpovedajú potom aj strategické opatrenia, ktorých aplikácia prichádza do úvahy podľa Toolboxu. Takýmto strategickým opatrením je aj hodnotenie rizikovosti dodávateľa, pričom pri hodnotení jeho rizikovosti sa posudzuje napr. existencia silného prepojenia dodávateľa na vládu danej nečlenskej krajiny, právny poriadok takejto krajiny, či celkovo uplatňovanie demokratického systému.

Opatrením, ktorým je možné eliminovať dodávateľa pri ktorom sú prítomné spomínané rizikové prvky, je potom obmedzenie alebo dokonca až vylúčenie možnosti takéhoto dodávateľa uchádzať sa o dodávku 5G technológie pre operátora v tom ktorom členskom štáte. Na trhu dodávateľov 5G technológií pôsobí iba 6 relevantných hráčov, z ktorých jeden navyše nedodáva kompletnú technológiu pre 5G siete. Ide o dvoch dodávateľov z EÚ, dvoch čínskych dodávateľov, jedného dodávateľa z USA a jedného z Južnej Kórei. Je viac ako zrejmé, že prípadné použitie hodnotiaceho kritéria rizikovosti dodávateľa s ohľadom na politické kritériá, lebo hodnotenie právneho, resp. politického systému jeho domovskej krajiny takýmto kritériom nepochybne je, sa z uvedeného portfólia dodávateľov môže negatívne dotknúť iba čínskych technologických spoločností.

Pokiaľ ide o uplatnenie tohto politického kritéria na hodnotenie rizikovosti dodávateľov jednotlivými členskými štátmi, podľa spoločnej správy zverejnenej agentúrou ENISA a EK z júla 2020, uplatňovanie tohto kritéria má alebo plánuje mať upravené vo svojej legislatíve štrnásť členských krajín. Niekoľko členských krajín zároveň navrhuje možnosť, aby hodnotenie tohto kritéria bolo koordinované na úrovni EÚ. Aj napriek tomu, že diskusia na túto tému na pôde EÚ stále prebieha, zdá sa, že Slovensko má už v  otázke aplikácie politických kritérií na hodnotenie rizikovosti dodávateľov z Číny jasno. Minister zahraničných vecí Slovenskej republiky a minister zahraničných vecí Spojených štátov amerických podpísali dňa 22. októbra Spoločné vyhlásenie k bezpečnosti 5G sietí. Aj keď toto vyhlásenie má charakter právne nezáväznej politickej deklarácie, predstavuje pre Slovensko silný politický záväzok. V tomto vyhlásení sa zdôrazňuje dôležitosť podpory účasti spoľahlivých a dôveryhodných dodávateľov sieťového hardvéru a softvéru pre 5G siete, pričom ich spoľahlivosť a dôveryhodnosť sa bude posudzovať najmä s ohľadom na uvedené politické kritéria. Toto vyhlásenie zatiaľ okrem Slovenska podpísalo 7 krajín a to Poľsko, Litva, Lotyšsko, Estónsko, Slovinsko, Česko a Rumunsko.

Za zmienku stojí fakt, že takéto vyhlásenie do dnešného dňa nielenže nepodpísal žiaden z kľúčových členských štátov ako Nemecko, Francúzsko, Španielsko a Taliansko, ale dokonca ani žiadny z tzv. starých členských štátov. Telekomunikačný trh EÚ, resp. v širšom kontexte digitálny trh, je jeden z najharmonizovanejších trhov a v tejto súvislosti skutočne môžeme hovoriť o jednotnom digitálnom trhu. V záveroch Rady Európskej únie zo dňa 03. decembra 2019 k významu 5G sietí pre európsku ekonomiku sa zdôrazňuje práve význam koordinovaného prístupu k otázke kybernetickej bezpečnosti 5G sietí, aby nedošlo k fragmentácii na jednotnom trhu.

Výsledkom individuálneho prístupu jednotlivých krajín bude práve fragmentácia spoločného digitálneho trhu. Ako príklad môžem uviesť situáciu, kedy operátor pôsobiaci vo viacerých členských krajinách bude môcť vo svojom domovskom štáte využiť dodávateľa, ktorý bude v inom členskom štáte, kde má takýto operátor svoju dcérsku spoločnosť, vylúčený. Navyše medzi EÚ a Čínou prebiehajú rokovania o uzavretí komplexnej obchodnej dohody a strategickom programe spolupráce do roku 2025, ktorých predmetom sú nepochybne aj otázky súvisiace s účasťou čínskych technologických spoločností na európskom trhu. Práve preto uprednostňujem koordinované európske riešenie bezpečnosti 5G sietí pred individuálnymi krokmi jednotlivých členských štátov. A z uvedeného dôvodu považujem podpis tohto vyhlásenia zo strany Slovenska za predčasný.

Autorom je Branislav Máčaj, bývalý generálny riaditeľ Národnej agentúry pre sieťové a elektronické služby

Upozornenie

Upozornenie: Redakcia sa nemusí stotožňovať s názorom autora