Klimatický balíček EÚ: zelený revolucionár Timmermans to platiť nebude, my ostatní áno

Uprostred leta začínajú krajiny západného euroázijského výbežku zelenú revolúciu. Z celoplanetárneho hľadiska je síce EÚ príliš malá na to, aby sama globálnu klímu ovplyvnila, ale to nevadí. Ide jednoducho o revolúciu. Teda o vieru a ideológiu. Prepočty a racionalita idú zatiaľ bokom.

Veľký pokus na európskych ľuďoch

Európska únia predminulý týždeň prelomovo vykročila k tomu, aby sa stala globálnym laboratórium naozaj hlbokej a plošnej dekarbonizácie. Predstavila totiž masívny súbor návrhov nových opatrení, ktorých kľúčovým zmyslom je urobiť európsku ekonomiku klimaticky oveľa šetrnejšou.

Opatrenia obsiahnuté v klimatickom balíku však súčasne majú značný potenciál zásadne premeniť život každého zo stoviek miliónov obyvateľov EÚ.

Je teda prekvapujúce, že svoju zelenú revolúciu začína EÚ práve v polovici júla, v čase prázdnin a dovoleniek. Aj tak klimatický balík vyvoláva búrlivú debatu, ktorá by, nebyť prázdnin, bola ešte búrlivejšia.

Avšak na diskusie ešte čas bude. Klimatický balík musí byť totiž schválený 27 členskými štátmi Únie a Európskym parlamentom.

Úloha znie jasne

Podpredseda Európskej komisie Frans Timmermans však jasne naznačil, že o cieli sa už nediskutuje. Teraz sa už má hovoriť len o čiastkových zmenách a úpravách na ceste k jeho dosiahnutiu.

Keď ide o revolúciu, idú nejaké prepočty stranou, pochopiteľne. Avšak ak chce Európska komisia zachovať zdanie, že o revolúciu nejde, že ide o premyslený, systematický krok, mala už teraz predložiť dopadovú štúdiu klimatického balíka – štúdiu hodnotiacu socioekonomický dopad na každú z členských krajín.

Bez dopadovej štúdie je rozhodovanie v takej komplexnej veci vskutku len záležitosťou viery či ideologického presvedčenia.

Takže ak a kým tieto dopadové štúdie Európska komisia nepredloží, je výraz „revolúcia“ priliehavý. Veď revolúcia predpokladá nielen transformatívnu zmenu, ktorú chce priniesť, ale tiež určitú zaslepenosť revolucionárov, ktora môže, ale tiež nemusí byť prejavom dobromyseľného zmýšľania.

Radikálne kroky k CO2 neutralite

Každé odvetvie únijnej ekonomiky majú opatrenia z klimatického balíka prinútiť k výraznému urýchleniu odklonu od fosílnych palív. Ťažiskovým cieľom – o ktorom sa teda už nediskutuje – je zníženie príslušných emisií o 55 percent v porovnaní s rokom 1990, a to najneskôr v roku 2030.

Únii by sa splnením tohto cieľa otvorila cesta ku klimatickej neutralite v roku 2050. To znamená, že najneskôr za necelých tridsať rokov by EÚ emitovala rovnaký objem skleníkových plynov, aký by bola schopná absorbovať. Aby sa tak mohlo stať, je potrebné naozaj zásadne znížiť hlavne emisie oxidu uhličitého.

Klimatický balík je zďaleka najambicióznejším krokom, ktorý kedy bol v histórii ľudstva podniknutý za účelom ochrany klímy. Už od roku 2035 by sa v EÚ mali vyrábať čisto len autá s nulovými emisiami, teda napríklad elektromobily. Letecké spoločnosti zase budú nakoniec musieť zaplatiť každú tonu oxidu uhličitého, ktorý emitujú. A tak ďalej, a tak podobne.

Tak ďaleko ako EÚ v snahe urobiť ekonomiku klimaticky šetrnejšou, nezachádzajú žiadne ďalšie hospodárstva sveta. EÚ má v plnení zelených cieľov výrazne predbehnúť ako Spojené štáty, tak Čínu a všetky ďalšie ekonomické celky.

Rozlúčte sa s lacnými časmi

Obyvatelia EÚ sa teda vskutku stanú súčasťou nebývalého spoločenského experimentu, ktorý pre nich bude znamenať hlavne jedno: zdražovanie. Klimaticky šetrnejšie technológie a postupy sú drahšie, inak by sa už dávno využívali prirodzene.

Politici – vrátane revolucionárov Timmermansovho strihu – pritom sami žiadne peniaze fakticky pre spoločnosť nezarábajú. Disponujú peniazmi firiem a občanov, odovzdanými vo forme daní. Budú to firmy a občania EÚ, kto sa teraz bude potýkať so zdražujúcimi sa automobilmi, letenkami, bývaním, energiami, ale aj tovarom z dovozu. To všetko a mnohé ďalšie sa v dôsledku súboru klimatických opatrení značne predraží.

Súbor opatrení sa tak bude financovať z vyšších daní firiem (aj emisná povolenka je vlastne daň – daň z vypustenej tony oxidu uhličitého alebo jej ekvivalentu) a občanov EÚ, ďalej na dlh – čo sú len budúce dane firiem a občanov EÚ – a čiastočne aj z cla, teda z dane na dovážaný tovar. Na zavedené clo ale doplatia aj občania EÚ. Napríklad pri dovážanej oceli o výšku cla zdražie automobil alebo stavba, pri ktorých produkcii sa daná oceľ využíva.

Ďalšia rana pre konkurencieschopnosť

Európska ekonomika vo svetovom meradle pritom dlhodobo upadá, citeľne stráca na konkurencieschopnosti už teraz. Z rebríčkov najhodnotnejších firiem sveta vyplýva, že investori stále menej a menej veria v budúcnosť európskych firiem.

Je to tak predovšetkým preto, lebo únijná ekonomika je predlžená a preregulovaná, takže firmy strácajú schopnosť inovácie a vo svete im uteká vlak. Aj keď má EÚ svetovo najsmelšie plány ohľadom ozdravenia klímy, nemá svoju Teslu a v nástupe elektromobility dlho dýchala na chrbát Číňanom.

Klimatický balík EÚ jej predĺženosť a preregulovanosť len ​​umocní, hoci s bohumilým cieľom. EÚ tak môže prísť o ďalšiu podstatnú časť svojej konkurencieschopnosti vo svete. A navyše, nie je nikde zaručené, že tým svetu napokon akokoľvek pomôže z environmentálneho hľadiska.