Banky zacítili šancu a príležitosť využili. Bankový odvod končí

Ministerstvo financií SR oficiálne 5. novembra minulého roka informovalo, že bankový odvod sa zdvojnásobí. Zákon predložil na rokovanie koaličnej vlády Smeru – SD vtedajší minister financií Ladislav Kamenický. Potrebná novela bola schválená 28. novembra. Neprešiel ani rok a parlament tentoraz schválil úplne zrušenie odvodu. Čo sa stalo? Vymenila sa vláda a prišla pandémia. Štát od bánk niečo potreboval, podľa toho odvod aj nakoniec dopadol.

Bankový odvod bol trestnou lavicou pre finančné inštitúcie za to, že práve bankový sektor v rôznych kútoch sveta prispel výraznou mierou k vzniku predchádzajúcich kríz. Od roku 2012 tak bankové domy na Slovensku platili odvod, ktorý mal vytvoriť fond, z ktorého sa budú hradiť náklady budúcich kríz.

Do istej miery je to slovenská verzia boja proti systému, v ktorom sú zisky súkromné a straty spoločné. V tomto svetle sa tomu dá rozumieť.

Nejde o to čo, ale ako

Zdvojnásobenie bankového odvodu znamenalo, že banky štátu odvádzali približne polovicu z toho čo zarobili. 

Problémový nie je odvod sám osebe, ale najmä spôsob, akým sa udržal v chode aj v roku 2020. Narýchlo a bez diskusie si štát zmyslel, že sektorovú daň nenechá odísť do zabudnutia, predĺži jej platnosť na neurčito a zdvojnásobí ju. Je to vzorový príklad nestability legislatívneho prostredia, je to ten druh rozhodnutia, ktorý teoreticky môže odplašiť budúce veľké investície.

Ak si veľké firmy budú myslieť, že si o ne vláda, keď na to príde, utrie topánky, potom vyhliadky na to, že Slovensko nebude len montážna dielňa pre automobilky, nevyzerajú dobre. Spôsob, akým sa pred rokom predĺžila životnosť tejto sektorovej dane, je ukážkou toho, ako sa vládnuť nemá.

Univerzálny argument