Bankový systém je navrhnutý tak, aby vás z investovania vylúčil

Problémov globálneho finančného systému sa v poslednom období ukázalo viac než dosť. Zvyčajne sú však najnebezpečnejšie tie, ktoré sú verejnosťou najviac tolerované.

Čo tým presne myslím? 

Konkrétne mierim na systém Know-your-client (KYC) a tiež na programy na ochranu investorov. 

Bohužiaľ, tieto nariadenia sú škodlivejšie než problémy, ktoré sa snažia vyriešiť. 

Skutočná cena za KYC/AML procesy

Systém Poznajte svojho klienta (KYC) alebo Systém proti praniu špinavých peňazí (AML) vyžadujú, aby finančné inštitúcie overovali identitu klienta a riziká spojené s vedením účtu.  

Aby som veci uviedol na správnu mieru, vlády prostredníctvom bánk zhromažďujú obrovské množstvo dát o ľuďoch a organizáciách s cieľom predchádzať trestným činom alebo ich páchaniu.

Ja to vidím tak, že vlády sú efektívne pri získavaní informácií, ale činnosti za hranicou zákona už málokedy dokážu zastaviť. Ľahko by sme mohli namietať, že údaje, ktoré zhromažďujú, ich skôr paralyzujú, ako zefektívňujú. Vlády a banky zároveň vytvárajú príležitosti pre zlomyseľných aktérov. Bohužiaľ, bolo opakovane preukázané, že vaše dáta nie sú vo vládnych rukách v bezpečí.

Pokiaľ ide o banky, presadzovanie KYC/AML je dokonca kontraproduktívne, čo ich často pripravuje o klientov. Podľa prieskumu Thomson Reuters 12 percent klientov zmenilo banku práve pre problémy s KYC. 

Najväčší problém s predpismi je však spoločenský. Celé komunity, ako napríklad prisťahovalci, chudobní či mladí ľudia, sú takmer úplne vynechaní z formálneho finančného sektora. Vlády a finančné inštitúcie tak vytvorili globálny dozorný aparát, ktorý udržuje miliardy v chudobe.

Je smutné, že najviac trpí rozvojový svet. Podľa Svetovej banky asi 1,7 miliardy dospelých na celom svete stále nemá prístup k bankovému účtu. Mnoho malých krajín v Afrike, Karibiku a Tichomorí je takmer úplne vylúčených z globálneho platobného systému. Napríklad Somálsko trpelo hladomorom, pretože britským bankám nestálo za to obťažovať sa s prevodmi peňazí do tejto krajiny. 

Je zrejmé, že vo svojej podstate ide o formu finančného apartheidu.

Programy ochrany investorov uprednostňujú elity

V súčasnosti existujú dve rôzne investičné prostredia – jedno pre bohatých,  druhé pre chudobných. Vlády sa to ani nesnažia skrývať. Ich nástroje na dosiahnutie tohto cieľa sú programy ako akreditovaný investor, kvalifikovaný klient či smernica MiFID II. 

Najskôr je užitočné pripomenúť si, prečo vôbec vznikli tieto direktívy s ušľachtilým zámerom chrániť nízko vzdelaných a chudobných pred stratou peňazí investovaním na finančných trhoch. 

Aj cesta do pekla býva dláždená dobrými úmyslami. Direktíva je presadzovaná cez rôzne investičné dotazníky, ktoré rozhodujú o tom, či je klient skúsený, vzdelaný a najmä dostatočne bohatý na investovanie.

Spravidla platí, že pokiaľ nemáte majetok v hodnote aspoň 1 milión eur, nemôžete investovať do väčšiny finančných produktov.

Dotazníkom tak väčšinou prejdú iba majetní ľudia. Banky ich nazývajú bonitní alebo privátni investori. Podľa správy Global Wealth Report od Credit Suisse do tejto kategórie patria necelé 2 percentá svetovej populácie.

Zvyšných 98 percent, alebo – ako ich banky nazvali – neakreditovaní investori, má na investovanie výrazne obmedzené možnosti.

Neakreditovaní investori sa napríklad nemôžu zúčastňovať na tzv. venture capital investíciách, private equity investíciách do firiem, nemajú povolené nakupovať akcie alebo investovať do futures či opcií. Namiesto toho môžu investovať do dlhopisových fondov, ktoré im však v čase inflácie prakticky garantujú stratu peňazí.

Myšlienka, že vlády dokážu ochrániť 98 percent populácie jej vylúčením zo systému, je nielen absurdná, ale aj diskriminačná. Rovnako ako na základe výšky majetku posudzovať klienta, či rozumie investíciám, je nezmysel. 

Zamyslite sa nad tým. Banky už majú zákonom zakázané diskriminovať klientov na základe ich rasy, náboženstva alebo pohlavia. Prečo však majú stále dovolené diskriminovať na základe príjmu a majetku? 

Je to systém, v ktorom bohatí stále bohatnú a chudobní sú čoraz chudobnejšími. Ak to nie je systémová chyba, je to zámer.

Aké je riešenie

Realita je taká, že praktiky KYC/AML a ochrana investorov tak skoro nezaniknú. Bolo by naivné myslieť si, že vlády sa dobrovoľne vzdajú takýchto právomocí. 

Na druhej strane je to príležitosť pre typ investícií, ktoré systém označuje ako alternatívne a ktoré zatiaľ nemá pod kontrolou. Ak napríklad investujete do bitcoinu, nemusíte prechádzať rigidným procesom KYC alebo preukázať, že vlastníte milión dolárov. Je to finančný systém, v ktorom si nemusíte pýtať povolenie vášho bankára na to, aby ste si ochránili vlastný majetok. Preto je pravdepodobné, že bitcoin a DeFi sektor budú aj naďalej na čele zmeny finančného systému. Samy to však nezvládnu. 

Banky budú musieť inovovať svoje systémy, inak v konkurenčnom prostredí digitálnych aktív nemajú šancu uspieť. Prvýkrát za sto rokov sú banky ohrozené novým predátorom. V prípade, že sa rýchlo neprispôsobia, môžu výrazne ohroziť svoju budúcnosť a budú odsúdené na zánik.

Najväčšia výzva však ostáva na vládach a regulačných orgánoch. Mali by sa osobitne zameriavať na nové decentralizované technológie a vytvoriť svet bez finančnej diskriminácie. Svet je vysoko konkurenčné prostredie a vlády medzi sebou bojujú o kapitál a inovácie. V ére internetu môžu firmy previesť svoje sídlo rýchlejšie ako kedykoľvek predtým. Je nepopierateľné, že vlády s inteligentným prístupom k reguláciám prilákajú oveľa viac investícií.

Avšak bez ohľadu na to, čo si vlády myslia, doteraz odstavených 98 percent svetovej populácie sa prebúdza. Uvedomili si, že eurá alebo doláre v banke znamenajú istú stratu a pokiaľ ich nebudú investovať, rýchlo o ne prídu. 

Nikto to nepovedal lepšie ako Robert G. Allen: „Koľko je milionárov, o ktorých viete, že zbohatli investovaním do sporiacich účtov?“

Rastislav Vasilišin

Rastislav Vasilišin je zakladateľ a CEO spoločnosti Virtuse Exchange. Zaoberá sa problematikou financií s dôrazom na nový trend prepájania tradičného „starého” sveta financií s novou rýchlorastúcou oblasťou krypto ekonomiky a digitálneho sveta.

Upozornenie

Upozornenie: Redakcia sa nemusí stotožňovať s názorom autora