Ľudia sa nevedia z chýb poučiť. Výnimkou nie sú ani ekonómovia. Hoci sa centrálni bankári momentálne vinia najmä za oneskorenú reakciu voči rastúcej inflácii spred troch rokov, nemusí to byť najväčší problém ich politiky.
Rastúce ceny boli vtedy spôsobené primárne ponukovým šokom a je otázne, ako by ich dokázali vyššie úrokové sadzby zabrzdiť. Príklady viacerých centrálnych bánk ukazujú, že je prakticky jedno, ako rýchlo dvíhali úroky, inflácia rástla alebo klesala nezávisle od nich.
Americká ekonomika praskla. Ako sa prichádzajúca recesia prejavuje na finančnom trhu
Politikou centrálnych bánk s ešte ničivejším dopadom na ekonomiku môže byť niečo úplne iné. Na jednej strane sú to vysoké úrokové sadzby, ktoré vytvárajú silný negatívny efekt na dlžníkov a ekonomiku posúvajú stále bližšie k recesii.
No na strane druhej je to podpora tvorby rizika cez optimistické vízie budúcnosti. Centrálni bankári spolu s analytikmi na Wall Street svorne už roky tvrdia, recesia nehrozí. Naopak, ekonomika je silná a odolná. Cieľom tejto politiky je podpora spotreby a investícií.
Problém ale nastáva, keď investície naberú špekulatívny charakter. Veľká väčšina investorov ignoruje riziká spomaľovania ekonomiky a naopak, zvyšuje riziko svojich portfólií. Veria centrálnym bankárom v tvrdeniach, že problémy nehrozia.
A potom, keď sa objavia, nastáva panika. Rovnaká, ako v pondelok. Táto panika bola spôsobená extrémnym budovaním špekulatívnych pozícií na maržu, ktoré sa zrazu dostali do strát. Nastala ich likvidácia, čo spôsobilo najväčší prepad japonských akcií od paniky z roku 1987.
V mnohom to pripomínalo paniku z jesene 2008, ktorá bola rovnako o likvidácií prílišných špekulatívnych pozícií. Slávny film Margin Call ukazuje situáciu, kedy sa špekulatívne pozície založené na páke dostali pod tlak a investori ich museli v panike uzatvárať.
To sa udialo aj v pondelok. Najlepšie to dokumentuje príklad Taiwanu. Bloomberg uvádza, že k najväčšiemu poklesu taiwanského akciového indexu o deväť percent v jeho 57-ročnej histórii výrazne prispeli najmä nadmerné špekulatívne pozície.
Ešte pred troma týždňami dosiahli maržové pozície najvyššiu hodnotu od roku 2008, kedy investori masovo stávkovali na ďalší rast technologických akcií, najmä domáceho TSMC. V pondelok však prišlo k nútenému uzatváraniu týchto pozícií v najväčšom objeme od roku 1999.
Rovnaká situácia bola v Japonsku. Economist píše, že maržové pozície retailu narástli v posledných týždňoch na 18-ročné maximá spolu s tým, ako japonské akcie dosiahli nové historické maximá. Likvidácia týchto pozícií v pondelok bola bolestná.
Buffett odštartoval paniku v Tokiu, ktorá obletela celý svet. Aké sú riziká výpredaja
V utorok sa však situácia stabilizovala a mnohí investori sa vrátil späť k svojim špekuláciám. Potenciál, že sa obnovia v plnej silne však nie je vysoký. Po prudkom a neočakávanom prepade začnú väčší investori prehodnocovať existujúce riziko. Budú menej ochotní sa zapojiť do novej špekulatívnej mánie.
Pravdepodobnosť recesie vzrástla a šanca na pokračovať vysokých ziskov technologických firiem klesla. Po pondelku budú investori omnoho opatrnejší. A mnohí budú ďalej platiť za túžbu držať rizikové aktíva. Pretože sú aktíva, ktoré zatiaľ precenením neprešli.
Medzi ne patria špekulatívne korporátne dlhopisy, ktorých výnosy sa v posledných mesiacoch výrazne priblížili bezrizikovým štátnym dlhopisom. Investori ich nakupovali, ako keby nehrozili žiadne problém. Centrálne banky ich uisťovali, že ekonomika je silná a odolná.
No teraz, s pretrvávajúco vysokými úrokovými sadzbami, začínajú prudko rásť miery bankrotov junk spoločností. Viera, že ich dlhopisy sú bezpečné sa môže končiť. Kým straty dosiahli retailoví investori, finančný trh ostane stabilný. Keď však straty začnú dosahovať veľkí inštitucionálni investori, situácia sa zmení.
Pondelkový dramatický výpredaj bol veľkým varovaním, že tri piliere, na ktorých finančné trh stoja, praskajú. Investor má na výber – dôverovať histórii a typickému vývoju počas konca hospodárskeho a finančného cyklu, alebo dôverovať naratívu centrálnych bánk.
