Už 30 rokov uplynulo od rozdelenia Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky, zjednodušene Česko-Slovenska. Reč čísiel hovorila v roku 1993 jasne v prospech Česka. Pozrime sa, v čom majú aj naďalej Česi pred nami náskok a v čom ich naopak s prehľadom porážame.
Tvorba hrubého domáce produktu na hlavu je ukazovateľ, ktorý najviac vystihuje schopnosť krajiny produkovať hodnoty. Takmer 50-percentná priepasť medzi výkonnosťou českej a slovenskej ekonomiky jasne ukazovala na to, kde je potenciál na prácu s vyššou mzdou a kvalitnejší život.
Za 30 rokov samostatných republík sa však tento rozdiel podarilo výrazne zmierniť. Za naším západným susedom zaostávame už iba o 10 percent, čo sa odzrkadľuje vo viacerých ukazovateľoch ovplyvňujúcich kvalitu života, najmä miere nezamestnanosti. Každá minca má však aj druhú stranu.
Šampionát v zadlženosti: Slovensko-Česko 1:0
Spolu s dobiehaním ekonomickej úrovne sa nám úspešne podarilo Česko predbehnúť v tvorení dlhu. Pritom zadlženosť Slovenska bola ešte v roku 2008, pred začiatkom finančnej krízy, na rovnakej úrovni ako v Česku. Obe krajiny mali dlh 28 percent HDP.
Slovensku sa však odvtedy podarilo nazhromaždiť dlhy vo výške 60 percent HDP. Česko má verejný dlh v hodnote 42 percent HDP.
Čo tieto čísla predstavujú v reči peňazí?
Znamená to, že každý občan Slovenska, od malého batoľaťa až po najstaršieho dôchodcu, by musel na splatenie verejného dlhu vynaložiť 11 200 eur. Čechom by stačilo vyskladať sa po 9 650 eur.
Ak tieto sumy prerátame priemernou hrubou mzdou v jednotlivých krajinách, Slovák by len na verejný dlh zarábal vyše 9 mesiacov a Čech 6 a pol mesiaca.
Môžeme sa na to pozrieť aj z iného uhla. Aby sa nám Česká republika dorovnala v zadlženosti vlády, mohla by každej domácnosti kúpiť novú kuchynskú linku aj so spotrebičmi v hodnote 4 500 eur (predpokladáme priemernú domácnosť s 3 členmi).
Zadlžený je nielen štát, ale aj domácnosti
Obdobným vývojom ako verejný dlh si prešiel aj súkromný dlh domácností. Kým v roku 2008 boli naše domácnosti najmenej zadlžené v rámci Vyšehrádskej štvorky (V4), dnes sú s náskokom na prvom mieste. V pomere k hodnote, ktorá sa v danej krajine vyprodukuje, to je 45 percent HDP na Slovensku a 33 percent HDP v Česku.
Na každého Slováka tak pripadá dlh 8 320 eur v podobe úverov na bývanie alebo spotrebu. V Česku to vychádza 7 504 eur na obyvateľa.
Čo sme dostali za požičané peniaze?
Či je zadlženosť dobrým, alebo zlým javom, závisí od toho, ako efektívne sa požičané peniaze využijú. Či na efektívnu investíciu, ktorá prinesie v budúcnosti ďalší úžitok, alebo sa len jednoducho „prejedia“.
Nižšia zadlženosť dáva priestor požičiavať si v budúcnosti a tak podporiť ekonomický rast, na druhej strane platí, že zadlženosť je znakom funkčného finančného sektora a jedným z prejavov silnej a fungujúcej ekonomiky. Samozrejme, nehovoríme o prípade Grécka a podobných krajín.
Obuvníkove deti chodia bosé
Dobiehanie ekonomickej úrovne nášho vyspelejšieho suseda išlo do veľkej miery ruka v ruke s rozvojom automobilového sektora a rastom produkcie tohto sektora na Slovensku.
Jedným zo znakov ekonomickej vyspelosti krajiny je aj motorizácia spoločnosti. Inak povedané počet vlastnených áut, ktorý pripadá na 1 000 obyvateľov.
Po rozdelení republiky sme mali v porovnaní s našimi západnými susedmi až o 33 percent menej áut. Do roku 2021 sme však tento rozdiel zmenšili na 21 %. Inými slovami na 1 000 Slovákov pripadá 459 automobilov, kým v Čechách to je 579 automobilov.
Aj keď sa percentuálny rozdiel zmiernil, stále značne zaostávame, a cenou útechy môže byť len svetové prvenstvo v počte vyrobených áut na počet obyvateľov.
Diaľnica do Košíc sa stavia už polstoročie
Súvislé diaľničné prepojenie Bratislavy a Košíc cez územie Slovenska chýba aj po tridsiatich rokoch od jeho vzniku ako samostatného štátu. Hlavná domáca diaľnica D1 stále nie je dokončená a kedy sa toho motoristi dočkajú, zostáva naďalej otázne. Natíska sa preto otázka, ako sú úspešní v budovaní diaľničnej siete susedia Česi.
Iba zanedbateľne má v tomto ukazovateli navrch Slovensko. V roku 2021 pripadalo na 1 000 km2 územia Slovenska 17,3 km diaľnic a rýchlostných ciest, kým v Česku to bolo 17,1 km.
Článok bol prebratý z webu Tatrabanka.sk
- Boris Fojtík
- V Tatra banke pracuje od roku 2008 a venuje sa analýzam makroekonomických štatistík a realitnému trhu. Študoval na Národohospodárskej fakulte Ekonomickej univerzity v Bratislave odbor hospodárska politika. V rokoch 2019-2020 pôsobil ako hovorca Tatra banky.
- Upozornenie
Upozornenie: Redakcia sa nemusí stotožňovať s názorom autora
