Americkí voliči sa rozhodli dať bývalému prezidentovi Donaldovi Trumpovi druhú šancu. Zvyšok sveta teraz musí prijať túto realitu a prispôsobiť sa jej. Platí to najmä pre Európu, ktorá je dlhodobo závislá od bezpečnostného dáždnika Spojených štátov a v poslednom čase aj od prístupu na ich rozsiahly spotrebiteľský trh.
Najpálčivejším bezpečnostným problémom Európy je zhoršujúca sa vojenská situácia na Ukrajine. Keďže však Európska únia nedokázala naštartovať svoju vlastnú vojenskú výrobu, môže v tejto chvíli urobiť len málo, okrem čakania na výsledok sľúbených rokovaní Trumpa s ruským prezidentom Vladimirom Putinom.
Zatiaľ čo sa situácia na Ukrajine javí ako bezútešná, vyhliadky v oblasti obchodu sú oveľa optimistickejšie. EÚ je najväčším svetovým vývozcom, pričom vývoz predstavuje približne 25 percent jej HDP – čo je výrazne vyšší podiel ako v USA. Vzhľadom na to, že USA sú najväčším exportným trhom bloku, návrat Trumpa – samozvaného „colníka“ – sa javí ako vážna hrozba.
So zručnou diplomaciou EÚ by však Trumpova administratíva mohla Európe poskytnúť niekoľko cenných príležitostí. Obchodná politika zostáva jednou z mála oblastí, kde môže blok vystupovať ako jednotný celok umožňujúci európskym krajinám koordinovať strategickú reakciu.
Otázkou je, ako by mala EÚ reagovať na potenciálne Trumpove clá. Ekonomická analýza naznačuje, že reagovanie na tarify tarifami spôsobuje viac škody ako úžitku. Zvyčajným argumentom pre prijatie stratégie oko za oko je snaha odradiť druhú stranu od začatia obchodnej vojny a zároveň signalizovať domácemu priemyslu, že tvorcovia politík budú brániť ich záujmy. Táto úvaha mohla mať zmysel, keď vlády používali takéto nástroje šetrne na ochranu konkrétnych odvetví, ale časy sa zmenili.
Trumpova fixácia na clá čiastočne pramení z jeho presvedčenia, že Amerika v globálnom obchode stráca pôdu pod nohami, pretože iné krajiny majú clá oveľa vyššie. Či sú americké clá skutočne nižšie ako clá EÚ alebo Číny, je diskutabilné, ale dôležité je, že Trump vníma európske clá o 50 percent vyššie ako v USA.
Aj keď „o 50 percent vyššie“ znie dramaticky, skutočný rozdiel medzi priemernou colnou sadzbou 3,5 percent v USA a 5 percent v EÚ je minimálny. Nie je to tak dávno, keď európski a americkí tvorcovia politík rokovali o transatlantickej investícii a dohode o voľnom obchode, táto problematika nebola predmetom sporu.
Vzhľadom na Trumpov dôraz na reciprocitu by EÚ mala zvážiť zníženie niektorých zostávajúcich ciel. Európski tvorcovia politiky by mohli navrhnúť najmä zníženie 10-percentného dovozného cla na autá vrátane elektrických vozidiel (EV) na 2,5-percentné clo, ako zaviedli USA – alebo ho dokonca úplne zrušiť.
Európski lídri by museli prehltnúť svoju hrdosť, aby predložili takúto ponuku. Mali by si však zobrať poučenie z príručky Jeana-Clauda Junckera, predchodcu Ursuly von der Leyenovej na poste predsedníčky Európskej komisie, ktorý počas prvého Trumpovho funkčného obdobia úspešne zneškodnil transatlantickú obchodnú vojnu.
Prijatím Junckerovho diplomatického prístupu by Európa mohla skutočne profitovať z Trumpových ciel. V skutočnosti by Trumpov plán zaviesť clá vo výške až 60 percent na čínsky tovar a 10 až 20 percent na ostatné krajiny mohol poskytnúť európskym výrobcom konkurenčnú výhodu. Táto dynamika je už evidentná na americkom automobilovom trhu, kde sa spoločnostiam so sídlom v EÚ darí, zatiaľ čo čínske elektromobily boli v dôsledku 100-percentných ciel prezidenta Joea Bidena z trhu vylúčené.
Udržiavanie relatívne pokojných obchodných vzťahov medzi EÚ a USA by preto malo byť hlavnou prioritou európskych politikov počas nasledujúcich štyroch rokov. Samozrejme, toto úsilie by bolo zbytočné, ak by iné krajiny nasledovali príklad Ameriky. Napríklad v 30. rokoch USA zhoršili Veľkú hospodársku krízu zvýšením ciel a rozpútaním obchodnej vojny, ktorá dostala globálnu ekonomiku do negatívnej špirály.
Tentoraz to môže byť iné. Zdá sa, že väčšina krajín nemá záujem o prijatie Trumpovho prístupu, ktorý je v rozpore so záujmami mnohých malých, otvorených ekonomík, ktoré tvoria chrbticu globálneho obchodu. Dokonca aj Čína by mohla reagovať na americké clá, ale má len malú motiváciu zaviesť rozsiahle dovozné clá voči iným krajinám. V dôsledku toho môže colná vojna zostať čínsko-americkou záležitosťou. Dôležité je, že hoci sú USA a Čína dve najväčšie ekonomiky sveta, obchod medzi nimi predstavuje zlomok medzinárodného obchodu: dovoz čínskeho tovaru do USA predstavuje približne 500 miliárd dolárov, čo zodpovedá iba 0,5 percenta svetového HDP a dve percentá svetového obchodu.
Tvorcovia politiky EÚ by sa preto namiesto lamentovania nad koncom medzinárodného systému založeného na pravidlách mali zamerať na pragmatickú úlohu zmierniť obchodné napätie s USA a zároveň zachovať európske trhy otvorené zvyšku sveta.
Zelený prechod si bude vyžadovať oveľa menej nových technológií, ako sa všeobecne predpokladá
Copyright: Project Syndicate, 2024.
www.project-syndicate.org
