Zákonník práce opäť na muške. Veľké zmeny v stravnom mnohých finančne privedú do hrobu

Zdaňovanie stravovacích poukážok a finančných príspevkov na stravovanie by sa mohlo už o tri mesiace, teda od roka 2022, zrovnoprávniť. Firmy by mohli prispievať zamestnancom na stravu veľkorysejšie, dokonca v plnej výške.

Takéto predstavy má skupina koaličných poslancov, ktorá prináša na septembrovú schôdzu Národnej rady SR novelu Zákonníka práce. Otázkou zostáva, kto by to všetko zaplatil, výhrady v tomto smere majú viacerí experti z praxe.

Poslanci navrhli zásadné zmeny

So snahou upraviť legislatívu podľa svojho gusta sa v poslednom čase medzi poslancami roztrhlo vrece. Na mušku si zobrali Zákonník práce, ktorý zrejme mnohým nedá riadne spávať. Ďalší návrh jeho novely však nepochádza z dielne súčasného rezortu práce pod vedením ministra Milana Krajniaka, ako by niekto očakával, keďže má túto časť legislatívy pod palcom.

Predložila ju skupina poslancov z rôznych strán súčasnej koalície, napríklad Marián Viskupič (SaS), Peter Kremský (OĽANO), Jozef Hlinka (SME Rodina), Vladimíra Marcinková (Za ľudí) a ďalší. Podľa hovorkyne rezortu práce Evy Rovenskej nie je podávanie vlastných návrhov a zmien zákonov poslancami v parlamente nič neobvyklé.

Novelu Zákonníka práce predkladá aj nezaradený poslanec Tomáš Valášek, ktorý navrhuje zaviesť do firiem tri inštitúty na podporu odmeňovania a zvýhodňovania zaočkovaných na pracoviskách.

„Hlavnou zmenou v rámci novely Zákonníka práce cez skupinu koaličných poslancov by malo byť zrovnoprávnenie zdaňovania finančného príspevku a gastrolístkov,“ hovorí pre TREND  country manager spoločnosti Elanor Slovakia Ivan Zizič. 

„Obe možnosti by mali uznať v rovnakej miere ako daňový náklad pre zamestnávateľa. Pre zamestnanca to v princípe neznamená citeľnú zmenu, pre zamestnávateľa by to predstavovalo z daňového pohľadu účtovnú zmenu,“ objasňuje. 

Zrovnoprávniť príspevok a gastrolístky

V súčasnosti legislatíva stanovuje strop na úrovni 55-percent stravného podľa zákona o cestovných náhradách, pričom za každý odpracovaný deň zamestnancovi patrí suma 5,10 eura. Ak zamestnávateľ prispieva pracovníkom na stravovanie v rozsahu upravenom v Zákonníku práce, medzi stravovacími poukážkami a finančným príspevkom na stravovanie nie sú z hľadiska daní a odvodov žiadne rozdiely.

Ak im však prispieva na stravovanie formou finančného príspevku na stravovanie nad rámec Zákonníka práce z vlastných zdrojov, táto „nadrámcová“ suma je pre zamestnávateľa daňovo neuznaným nákladom a u zamestnanca sa zdaňuje. Po novom by sa teda takýto príspevok považoval za daňovo uznaný výdavok pre firmu a nemal by sa pracovníkom zdaňovať daňou z príjmov zo závislej činnosti.

Návrhy úprav ešte prebiehajú

Výbor Národnej rady (NR) SR pre sociálne veci 14. septembra súhlasil s návrhom koaličných poslancov na úpravu Zákonníka práce pri zdaňovaní rôznych foriem stravovania. M. Viskupič na výbore spomenul, že pôvodne v zákone plánovali zaviesť aj možnosť poskytovať stravný lístok alebo príspevok na stravovanie oneskorene, teda rovnako ako vyplácanie mzdy, až po vykonaní práce.

Uľahčilo by to administratívu firiem. Od tohto kroku však poslanci upustili, pretože zaevidovali viacero výhrad.

Noviniek je ešte viac. Poslanci chcú byť nečakane veľkorysí, radi by umožnili firmám prispievať na stravu zamestnancom viac ako dnes. Jednou zo zmien je podľa I. Ziziča možnosť zamestnávateľa poskytovať stravné pre zamestnancov až do výšky 100-percent sumy stravného, poskytovaného pri pracovnej ceste v dĺžke päť až 12 hodín.

„Navyše bez toho, aby bol tento náklad daňovo neuznateľný pre  zamestnávateľa a aby bol zdanený daňou z príjmu zo závislej činnosti na strane zamestnanca,“ dodáva manažér Elanor Slovakia.
Aj voči tomuto dostali poslanci výhrady, preto pozmeňovacím návrhom zmenia bod tak, aby bol rozpočtovo neutrálny. „Nebude to teda do 100 %, ale po debatách s Ministerstvom financií (MF) SR 82 %," spresnil M. Viskupič.

Zmeny by vraj zvýšili zadlženosť

„Považujeme za neštandardné, ak poslanci NR SR plánujú schváliť zmeny v Zákonníku práce, voči ktorým malo zásadné pripomienky gestorské ministerstvo práce aj ministerstvo financií,“ objasňuje pre TREND hovorkyňa Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení (AZZZ) Miriam Filová. „Očakávali sme, že poslanci budú rešpektovať odborné výhrady ministerstiev, ktoré sa touto témou zaoberajú dlhodobo a majú aj dostatočné odborné kapacity,“ spresňuje.

Dôvodová správa konštatuje, že zmeny v Zákonníku práce by spôsobili vysoké výpadky príjmov štátu v rámci verejných financií. AZZZ očakávalo, že predkladatelia novely tento výpadok vyčíslia a zároveň uvedú, z čoho štát stratené príjmy nahradí. Nestalo sa tak.

„Oceňujeme, že výpadky vyčíslil rezort financií v rámci medzirezortného pripomienkového konania (MPK), ktoré sa obáva straty príjmov verejných financií vo výške až 136-miliónov eur,“ objasňuje M. Filová.

V situácii, kedy má Slovensko podľa Rady pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ) v rámci EÚ najhoršiu udržateľnosť verejných financií, by schválenie tejto novely podľa hovorkyne znamenalo nevyhnutné zvyšovanie daní a odvodov.

Je otázne, či by účet za zmeny v stravnom zaplatili obyvatelia, napríklad cez DPH alebo daň z príjmov, alebo podnikatelia.

Predkladatelia totiž v dôvodovej správe neuviedli, kde uvedené milióny eur vziať. „Je otázne, či by tento účet zaplatili obyvatelia, napríklad cez DPH alebo daň z príjmov, alebo podnikatelia,“ pýta sa M. Filová.

„Prekvapuje nás, že po viac ako roku prípravy novely Zákonníka práce, ktorá zaviedla finančný príspevok od marca, je na stole ďalšia zásadná zmena. Takéto časté zmeny zákonov nie sú v prospech zlepšovania podnikateľského prostredia, najmä v obzvlášť náročných obdobiach. Opäť by bolo potrebné upravovať vnútorné firemné procesy či mzdový software, čo si vyžiada nemálo financií navyše.“

Stravné za mesiac spätne?

Poslanci súčasnej koalície navrhli v novele Zákonníka práce zmeniť aj termín poskytovania stravovacích poukážok, a to nie vopred, ale mesiac pozadu. „Pri preddavkovom spôsobe totiž vznikla zamestnávateľom zvýšená administratívna záťaž,“ argumentuje I. Zizič.

„Novela navrhuje vyplácanie gastrolístkov či finančného príspevku spätne, a to najneskôr v posledný deň nasledujúceho kalendárneho mesiaca. Zároveň má pre zamestnávateľov zostať zachovaná aj možnosť poskytovať tieto formy náhrady za stravovanie preddavkovo,“ dodáva.

Rezort práce pôvodne zdôraznil, že keby sa stravné poskytovalo pozadu, poprelo by to jeho účel zabezpečiť si jedlo v deň, keď zamestnancovi vzniká nárok.

„Poznamenávame, že pri nízkopríjmových zamestnancoch (napríklad s minimálnou mzdou) by išlo o citeľný výpadok príjmu," podotkol rezort v neprerokovanom materiáli s tým, že takýto zamestnanec by nemal ani mzdu, keďže sa vypláca až po odpracovaní mesiaca a ani príspevok na stravu.

Uvedenú zmenu z pohľadu praxe víta Asociácia priemyselných zväzov a dopravy. Podľa slov jeho hovorkyne Silvie Šeptákovej, poskytovanie gastrolístkov i príspevku spätne by významne zjednodušilo administratívu na strane zamestnávateľov.

„Najmä pri finančnom príspevku by sa znížili úkony, účtovné kroky i čas, ktoré musia firmy vynaložiť pri jeho spracovaní. Aj zamestnanec by si vedel hneď skontrolovať, či mu  nárok riadne vyplatili,“ dodáva S. Šeptáková pre TREND. Okrem toho si vraj aj zamestnávatelia budú môcť lepšie plánovať nákupy stravných poukážok.

Časté zmeny sú kontraproduktívne

Naopak, AZZZ sa stotožňuje s výhradami, ktoré k tomuto poslaneckému návrhu v rámci MPK zaslal rezort práce. „Príspevok na stravovanie má za úlohu pomôcť zamestnancom stravovať sa zdravšie, najlepšie formou teplého obeda. Či už tým, že zamestnávateľ zabezpečí stravovanie v kantíne alebo poskytne príspevok na stravovanie na daný deň,“ dodáva M. Filová.

Zavedenie možnosti vyplácať stravné spätne tento účel podľa jej názoru prakticky vymaže, pretože zamestnanec možno nebude mať príspevok k dispozícii vtedy, keď ho potrebuje.

V súčasnosti navyše plynie prechodné obdobie do plného nábehu zmien v Zákonníku práce, ktoré schválili vo februári 2021. Od začiatku marca zamestnanci dostali možnosť vybrať si medzi gastrolístkom a finančným príspevkom, pričom je výberom viazaný na 12 mesiacov. Zamestnávatelia sa mohli hneď rozhodnúť, či budú postupovať podľa novej legislatívy, alebo tak urobia až do konca tohto roka.

„Aj preto považujeme za potrebné počkať na reálne skúsenosti z praxe po nábehu úprav v oblasti príspevku na stravovanie po tomto termíne. Následne je vhodné otvoriť diskusiu o prípadných ďalších zmenách až na základe požiadaviek, ktoré vyplynú z aplikačnej praxe,“ dodáva na záver M. Filová.

Opäť hrozí zákaz nedeľného predaja

Zmeny do Zákonníka práce by rada zaviedla aj ďalšia skupina poslancov, a to Martin Čepček (OĽANO), Ján Podmanický (mimoparlamentná strana Život-Národná strana) či Filip Kuffa (Kotlebovci-ĽSNS).

Zhodli sa na požiadavke obmedziť zákaz nedeľného predaja v maloobochode. Rezort financií k tomu uviedol, že zatvorenie maloobchodných prevádzok by znížilo HDP Slovenska o 0,15-percenta ročne, čo by predstavovalo 135- miliónov eur, maloobchodné tržby by klesli o 1,9-percenta ročne.

Predkladaný návrh dlhodobo odmieta Inštitút ekonomických a spoločenských analýz (INESS), ktorý argumentuje, že by to spôsobilo zníženie zamestnanosti i dostupnosti čiastočných úväzkov, čistej mzdy zamestnancov, nižšie tržby i nižší výber DPH.

Ekonomika v demokracii by mala byť podľa nich založená na dobrovoľnej dohode ľudí, nie na reguláciách, zákazoch a príkazoch, preto danú iniciatívu odmietajú.