Štatistický úrad začiatkom týždňa potvrdil, že deficit za minulý rok bol 4,9 percenta, čo je menej ako predpokladaných 6,5 percenta. Znamená to, že v tomto roku bude Slovensko hospodáriť s deficitom na úrovni takmer šiestich percent. To je viac ako vlani, hoci sa vláda zaviazala konsolidovať o pol percenta. Ani to by však nemalo ohroziť peniaze z Plánu obnovy, v ktorom je ako jeden z míľnikov stanovenie výdavkových limitov, predpokladá vláda.

Výdavkové limity, ktoré v minulosti navrhla Rada pre rozpočtovú zodpovednosť, nezískali politickú podporu. Ešte bývalej vláde sa podarilo povinnosť zaviesť výdavkové limity dočasne pozastaviť, kým nebudú platiť spoločné Európske pravidlá. Práve ich zavedenie bola jedna z výhrad, ktoré Slovensku adresovala Únia.

Štátna tajomníčka podpredsedu vlády pre Plán obnovy Alena Sabelová je presvedčená, že Slovensko sa s touto výzvou vysporiadalo. „Vyzerá to tak, že Európska komisia bude uspokojená plánovanými zmenami v zákone o rozpočtových pravidlách a uzná, že sme nezvrátili míľnik, ktorý sme deklarovali, že Slovenská republika zavedie v intenciách Plánu obnovy výdavkové limity.“

Minulý týždeň sa skončilo pripomienkové konanie k novela zákona o rozpočtových pravidlách, ktorá implementuje európske pravidlá. Analytici Rady pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ) však varovali, že to oslabí domácu kontrolu a európske pravidlá označili za slabšie. Podobné výhrady prezentovala aj Národná banka Slovenska. RRZ upozornila aj na možný nesúlad s Ústavou a ústavnými zákonmi. „Navrhovanou zmenou dochádza k vypusteniu kľúčových zákonných ustanovení upravujúcich limit verejných výdavkov, pričom dôsledkom tohto vypustenia bude nevykonateľnosť v aplikačnej praxi,“ napísali analytici rady v medzirezortnom pripomienkovom konaní.

Na snímke sprava predseda vlády SR Robert Fico a minister financií SR Ladislav Kamenický (obaja Smer-SD) počas spoločného stretnutia na pôde rezortu financií 6. novembra 2023 v Bratislave. FOTO TASR - Martin Baumann
Neprehliadnite

Ficova vláda zle účtovala, potvrdili štatistici. Tohtoročný rozpočet nie je konsolidačný

Ak napriek výhradám novela zákona prejde, vláde sa pomerne ľahko podarí definovať výdavkové limity a splniť tak záväzok z Plánu obnovy. Smerodajný je v tejto súvislosti Program stability Slovenskej republiky na roky 2024 až 2027, ktorý v stredu schválila vláda.

„Deficit by sa mal udržať v súlade s plánom rozpočtu pod šiestimi percentami HDP, pričom tento vývoj je aj v súlade s odporúčaním Európskej komisie na rok 2024,“ píše sa v prijatom dokumente. V budúcom roku by mal byť deficit päť percent, v roku 2026 štyri percentá a vo volebnom roku má klesnúť pod tri percentá.

Na snímke minister financií SR Ladislav Kamenický (Smer-SD) počas tlačovej konferencie po kontrolnom dni na Ministerstve financií SR v Bratislave 8. apríla 2024. FOTO TASR - Jaroslav Novák
Neprehliadnite

Tvrdé reakcie na novelu. Európske pravidlá sú menej transparentné ako naše, varuje RRZ

Ministerstvo financií tvrdí, že „na základe súčasných predpokladov je na pokles deficitu pod tri percentá HDP potrebné prijať do konca volebného obdobia úspory v celkovom objeme 2,6 percenta HDP, teda 3,9 miliardy eur.“

Ak by však napríklad niekto novelu zákona o rozpočtových pravidlách napadol na Ústavnom súde a ten by jej účinnosť pozastavil, znamenalo by to, že míľnik splnený nebol.

Druhou výhradou Európskej komisie pri aktuálnej tranži z plánu obnovy bolo prijatie trinástych dôchodkov. Parlament však podľa Úradu vicepremiéra prijal dostatočné kompenzačné opatrenie v podobe obmedzení pre predčasný dôchodok.