Vlaňajšok komoditám neprial

Vlaňajšok mal byť pre investovanie do komodít dobrým obdobím. Pred rokom analytici väčšinou očakávali nielen výbornú náladu na akciových trhoch, ale aj nárast cien zlata, striebra, medi, ropy či poľnohospodárskych plodín. Vývoj globálnej ekonomiky, dlhová kríza v eurozóne či spomaľovanie v Ázii však situáciu zmenili. V koncoročnej bilancii nakoniec v pluse skončilo len máločo, mnohé komodity naopak zaznamenali dvojciferné poklesy.

Zlato naberá na cene už dekádu

Dlhodobo rastie zlato. Aj za minulý rok napriek rôznym výkyvom jeho cena vlani medziročne stúpla o desať percent. Investície do zlata však ani tak neprekonali americké štátne dlhopisy s desaťročnou splatnosťou, keďže tie vyniesli približne 17 percent. Majitelia desaťročných nemeckých dlhopisov si pripísali až 31 percent. Žltý kov však vykázal jedenásty rok rastu po sebe, hoci v súčasnosti je 18 percent pod vlaňajším septembrovým rekordným maximom 1 920,30 USD za troyskú uncu. V závere roka dosiahol dokonca najnižšiu cenu za posledných šesť mesiacov.

Investori, ktorí verili rope Brent, si zaknihovali plus 15 percent. S ďalšími komoditami to už bolo horšie. Striebro na newyorskej burze za celý rok stratilo 9,5 percenta, cena platiny sa vlani prepadla o 21 percent a paládium sa oslabilo o 18 percent.

Vlani výrazne klesli aj ceny priemyselných kovov. Meď za rok stratila vyše pätiny, čo bol jej prvý pokles za ostatné tri roky. Od miním z roku 2009 sa pritom jej cena strojnásobila. Kovy lacneli najmä v druhom polroku kvôli obavám z vývoja globálnej ekonomiky, ktorú atakuje dlhová kríza eurozóny a útlm hospodárskeho rastu v Ázii. Obavy obchodníkov z poklesu dopytu v Číne, ktorá je najväčším spotrebiteľom medi a ďalších surovín, tlačili ceny dolu. Index LME, ktorý sa skladá zo šiestich priemyselných kovov, stratil 23 percent, pričom najviac zlacneli cín, nikel a zinok.

Ropa pod tlakom

Napriek poklesu tempa globálnej ekonomiky sa v uplynulom roku držala cena ropy nad 100 dolárov za barel, severomorský Brent stál v priemere dokonca až 110 dolárov za barel. To bolo o 37 percent viac ako v roku 2010. Hoci pôvodne očakávané zvýšeného ekonomického rastu sa nekonalo, vždy sa našlo dosť dôvodov, aby cena prudko neklesla. Ropa Brent dosiahla vrchol na 127 dolárov za barel v apríli pod vplyvom straty líbyjskej ropy. Potom nasledoval pomalý pokles ceny a pozornosť obchodníkov zamestnával silnejší dolár a dlhová kríza v eurozóne, na ktorej rozuzlenie sa čaká doteraz.

Začiatkom tohto roka podporuje rast ceny geopolitické riziko v Sýrii a Iráne spolu so známkami zlepšujúcej sa ekonomickej aktivity USA. Irán, ktorý pohrozil, že kvôli sankciám západných mocností môže uzavrieť Hormuzský prieliv, tlačí cenu ropy nahor. Cez úžinu sa totiž prepravuje približne šestina svetovej ponuky ropy.

Opačne pôsobia a budú pôsobiť obavy z vývoja globálnej ekonomiky a kríza v eurozóne. Jazýčkom na váhach bude americký dolár, kde špekulanti držia rekordne krátke pozície v eure a dlhé v americkom dolári.

Cena zemného plynu v USA poklesla koncom vlaňajšieho roka na najnižšiu úroveň od septembra 2009. Preň sú negatívne informácie o miernejšej zime a vysokých zásobách v USA – v zásobníkoch je v súčasnosti 3,548 bilióna kubických stôp plynu, čo je o takmer 14 percent viac oproti päťročnému priemeru.

Poľnokomodity padali

Vlani sa nedarilo najmä bavlne, lebo ekonomické spomalenie negatívne zasiahlo dopyt. Spracovatelia v Číne ale aj ďalší veľkí výrobcovia znižovali produkciu. Trh s kakaom sa v roku 2011 dostal z očakávaného nedostatku zásob do prebytku, lebo silná produkcia z Pobrežia Slonoviny a z Ghany narazila na hospodárske spomalenie svetovej ekonomiky a znížený dopyt v Európe, ktorá pre kakao predstavuje najväčší trh.

Na rekordne vysoké ceny poľnohospodárskych komodít z prelomu rokov 2010 a 2011 zapôsobilo aj dobré počasie a rekordná úroda. To viedlo k zvýšeniu zásob a následne aj k poklesu ceny viacerých agrokomodít. V uplynulom roku sa posilnila len cena kukurice. Okrem kakaa zaznamenal vďaka zvýšenej produkcii najväčší pokles ceny aj cukor.

V tomto roku však môže mať na úrodu v Južnej Amerike fenomén La Niña, čo by mohlo zvýšiť cenu kukurice aj sójových bôbov. Malý úhrn zrážok koncom roku 2011 zaznamenali v Brazílii aj Argentíne. Oblasti, kde sa pestuje kukurica a sója, zaznamenali v decembri podľa údajov spoločnosti T-Storm o 50 percent nižší úhrn zrážok oproti normálu.

V súčasnosti sú však zásoby pšenice vysoké najmä vďaka obnoveniu produkcie v Rusku a na Ukrajine. Na svetovom trhu sa tak nedostatok obilnín zmenil na prebytok. Cena pšenice napriek tomu rastie vďaka informáciám o suchom počasí v USA. Úroda zimnej pšenice by tak mohla byť oproti pôvodným očakávaniam nižšia.

Ilustračné foto na titulke - SITA / AP