Nad vládnou miliardou na pomoc s drahými energiami visí Damoklov meč. Dôvod je bizarný

Priveľa vládneho marketingu, primálo skutkov v praxi. Hoci koalícia vychvaľuje pripravený návrh štátneho rozpočtu na roky 2023 až 2025 do nebies, z pohľadu odborníkov je opak pravdou. V každom prípade ak návrh prejde parlamentom, pretože inak by vláda vstúpila do rozpočtového provizória, do štátnej kasy zatne obrovskú sekeru.

Fakty hovoria jasne. Deficit verejných financií Slovenska by mal v budúcom roku dosiahnuť 6,44 % hrubého domáceho produktu (HDP). V súvislosti s energetickou krízou rozpočet na budúci rok počíta s výdavkami na kompenzačné opatrenia v celkovom objeme 3,4 miliardy eur. Z toho v kapitole ministerstva hospodárstva je z toho 1,4 miliardy eur, v kapitole ministerstva práce 900 miliónov eur a v kapitole všeobecná pokladničná správa 940 miliónov eur.

Návrh rozpočtu však čelí ráznej kritike ekonómov, kritizuje ho napríklad Rada pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ). Varovný pst zdvihla práve pri miliardách na energetickú pomoc. Chýbajú jej podrobnosti, ako chce kabinet tieto peniaze použiť. V rozpočte na rok 2023 mal byť určený aj limit pre výdavky, tie však chýbajú. Nad hospodárením vládnej koalície tak Damoklov meč.

Ako uviedol pre TA3 v relácii v Ekonomike predseda RRZ Ján Tóth, rozpočet vláda síce navrhuje na najbližšie tri roky, ale len najbližší rok 2023 rieši pomoc ľuďom či firmám. Roky 2024 a 2025 v ňom podľa neho nie sú narozpočtované hodnoverne.

„Napríklad výdavky na energie v ďalších rokoch sú v návrhu rozpočtu uvádzané ešte nižšie ako v roku 2023. Chýbajú nám opatrenia za miliardu eur, ktoré by hodnoverným spôsobom preukázali znižovanie deficitu vládou. Nie je jasné, akými krokmi ide ozdravovať verejné financie,“ dodáva J. Tóth.

Kriticky sa k návrhu rozpočtu vyjadrujú na sociálnej sieti aj analytici Inštitútu ekonomických a spoločných analýz (INESS) na sociálnej sieti. Náklady na verejný dlh Slovenska začnú od roku 2023 prudko stúpať.

„Zatiaľ je to spôsobené „iba“ obrovskými deficitmi. Rast úrokových sadzieb na nákladoch dlhu sa začne výraznejšie prejavovať až o pár rokov. Dobré časy boli nemilosrdne prejedené haldou sociálnych balíčkov a príležitosť vyrovnať rozpočet premárnená,“ tvrdia analytici. Teraz za to budú Slováci platiť, čo je  istým spôsobom jednoducho bizardné na našom trhu.

Okamžite treba aj národnú schému

V oblasti pomoci s energiami firmám je zatiaľ na stole veľký otáznik. Ako pred pár dňami prezradil minister hospodárstva Karel Hirman, Slovensko pri riešení energetickej krízy hľadá spolu s Európskou komisiou spoločné riešenie. „Podporili sme spolu s ďalšími 15 štátmi zastropovanie cien plynu. Aj keď majú navrhované európske riešenia nedostatky, za horšie považujem stanovenie národných opatrení,“ uviedol minister pred médiami.

Vojna na Ukrajine, rekordne vysoká inflácia (v septembri 2022 až 14,2 percenta), ale už aj prvé efekty uťahovania menových podmienok na viacerých významných exportných trhoch, budú čoraz viac nahlodávať aj kondíciu viacerých odvetví slovenského priemyslu. „Viacero odvetví tak môže v závere tohto roka vykazovať pozvoľné znižovanie produkcie. Jej pokles je pritom možné očakávať najmä v energeticky náročných sektoroch," zamýšľa sa analytik UniCredit Bank Ľubomír Koršňák.

Kriticky sa k energetickej pomoci vyjadrujú aj podnikateľské zväzy, najnovšie napríklad vo vyhlásení Slovenská obchodná a priemyselná komora na čele s predsedom Petrom Mihókom. Okolité členské krajiny EÚ už dlhšie nielen diskutujú o potrebe riešenia najmä vysokých cien energií, ale súbežne prijímajú programy na podporu obyvateľstva, malého i veľkého podnikania.

„Na Slovensku sme však svedkami sporov medzi koaličnými partnermi, absentuje diskusia s podnikateľským sektorom, hľadanie riešení problémov, ktorým bude musieť hospodárska sféra nevyhnutne čeliť,“ dodáva P. Mihók. Vláda by podľa neho nemala len čakať na rozhodnutie EÚ, ale treba pripravovať vlastné riešenia, ako to už robí väčšina európskych krajín, a zároveň by mala navrhnúť vlastný prístup a s ním spojené návrhy posúvať do Bruselu.

Európske riešenia sú už na papieri

Priemyselníci preferujú také formy pomoci, ktoré nevnášajú neistotu do právneho prostredia na Slovensku a neodrádzajú zahraničných investorov, ako napríklad naposledy schválená novela zákona o energetike. Tá rozširuje kompetencie štátu v čase energetického núdzového stavu a v nepovolaných rukách môže byť veľmi riziková.

Ako prezrádza pre TREND generálny sekretár Asociácie priemyselných zväzov a dopravy Andrej Lasz, priemysel volá najmä po okamžitom predstavení národných schém pomoci. „Na ne by mohli byť využité financie z nevyčerpaných štrukturálnych fondov, z Plánu obnovy a odolnosti SR alebo z Envirofondu,“ objasňuje A. Lasz.

Kým slovenská vláda čaká na európske riešenia, ministri za energetiku jednotlivých krajín EÚ už niekoľkokrát za posledné týždne diskutovali o tom, ako riešiť danú situáciu. Aktuálne sa čaká na zverejnenie nového legislatívneho plánu z dielne EK. Tá ešte 10. októbra 2022 stihla schváliť podporu pre priemysel na Slovensku, a to v rámci dvoch nových schém štátnej pomoci v celkovom objeme 1,1 mld. eur.