Živelné udalosti tradične otvárajú otázku poistenia majetku. Niektorí ľudia až pri škode zistia, že síce mali poistku uzatvorenú, ale v skutočnosti poistení neboli. Potvrdzuje to aj nedávny prípad z Podpoľania. Muž si kupoval staršiu drevenicu na hypotéku. Bol aj poistený, keďže banka vyžaduje poistenie založenej nehnuteľnosti. Problémy nastali, keď dom zhorel. Až vtedy sa muž dozvedel, že mal „drevodom v extraviláne“ a tie má poisťovňa vo výluke.

Mužovi pritom zmluvu zabezpečil nezávislý sprostredkovateľ, ktorý mu vybavil aj hypotéku. Absurdné bolo, že banka, sprostredkovateľ, poisťovňa ani samotný klient si pri podpise nevšimli tento dôležitý detail. V tomto prípade prišiel o zrekonštruované bývanie, ale ostali mu dlhy voči banke. Poisťovňa mu niečo vyplatila, ale výrazne menej, ako je hodnota domu. Klient sa síce súdi s agentom, ale to je na dlho a on potrebuje bývať hneď.  

Na čo si dávať pozor

Podobné príbehy sa môžu opakovať aj v súvislosti s povodňami. Stačí, ak si zainteresované strany nevšimli, že dom sa nachádza v záplavovej oblasti. Vážnym problémom však môže byť aj to, že dom je podpoistený, prípadne chýba dôležité poistenie zodpovednosti za škodu.

Situácia počas povodní v bratislavskej mestskej časti Devínska Nová Ves.
Neprehliadnite

Prehľad najväčších povodní a iných katastrof. Pripomeňte si, aké škody napáchali prírodné živly

Podľa všeobecných pravidiel musí byť v prípade hypotekárneho úveru zakladaná nehnuteľnosť poistená a plnenie vinkulovaná v prospech banky. Vinkulácia znamená, že ak by došlo poistnej udalosti, nárok na peniaze má v prvom rade banka, tá však môže dať súhlas na ich zaslanie klientovi. To spravidla aj robí, pokiaľ dlžník nie je v omeškaní so splátkami úveru. Výnimkou sú menšie škody do pár tisíc eur, tie vyplácajú rovno klientovi.

Finančné domy považujú povinnosť poistenia nehnuteľnosti za dôležitú a kontrolujú jej plnenie. Otázne však je, do akej miery je takáto kontrola iba formálna a do akej sa bankári zaujímajú o detaily. Podľa viacerých zdrojov sa prístup líši od jednotlivých bánk i samotných pracovníkov. Sú bankári, ktorí si dôsledne kontrolujú všetky detaily. Predovšetkým v časoch hypotekárneho boomu v roku 2022 bolo času na schvaľovacie procesy relatívne málo a vznikal priestor pre chyby.

„Banky podľa našich vedomostí nijako neskúmajú prípadný rozsah výluk alebo samotné poistné podmienky,“ dodáva skúsenosť z praxe finančný analytik OVB Allfinanz Slovensko Marián Búlik. „Čo sa týka vinkulovanej poistnej zmluvy, banky nás nekontaktujú  ohľadom podpoistenia ani rozsahu výluk,“ potvrdzuje aj za Union Kristína Balúchová. M. Búlik dodáva, že nutnou podmienkou pre čerpanie úveru je len to, aby bola poistená zakladaná nehnuteľnosť a to na požadovanú poistnú sumu. „Pre väčšinu bánk je nutná minimálna poistná suma rovnaká ako výška úveru“. Už to môže byť problém.

Podpoistenie znamená menej peňazí

Podľa pravidiel Národnej banky Slovenska môžu banky poskytnúť úver maximálne do 80 percent hodnoty založenej nehnuteľnosti. Ak je hodnota nehnuteľnosti 200-tisíc eur, banka poskytne úver 160-tisíc eur. Ak jej stačí, aby bola nehnuteľnosť poistená na 160-tisíc eur, nehnuteľnosť bude podpoistená. V prípade úplnej škody by majiteľ dostal menej, ako za byt zaplatil.

K podpoisteniu môže dôjsť aj v prípade, že sa poistná suma neaktualizuje. V čase kúpy v roku 2016 mohla byť cena nehnuteľnosti 100-tisíc eur, aktuálne je to už vyše 190-tisíc eur. Ak sa výška poistného plnenia neaktualizovala, podpoistenosť je približne 50 percent.

Problém je, že v prípade podpoistenia má poisťovňa právo krátiť aj čiastkové škody. Ak je podpoistenie napríklad 50 percent, za zničenú strechu v hodnote 10-tisíc eur tak môže poisťovňa vyplatiť len päť tisíc eur. Objavujú sa aj právne názory, že na krátenie plnenia, pokiaľ je nižšie ako celková poistná suma, nie je dôvod. Prax je však iná.

V niektorých prípadoch sú paradoxne nehnuteľnosti prepoistené. Hodnota vychádza z trhovej ceny, no náklady na postavenie domu by boli nižšie ako trhová cena. To môže platiť najmä v lukratívnych lokalitách, kde na cenu vplýva práve umiestnenie.

Vo vzťahu banka a klient považuje M. Bulík za problém, že banky nevyžadujú poistenie domácnosti či zodpovednosti za škodu. „Často klientov na možnosť pripoistenia týchto rizík neupozornia. Klient tak môže byť v presvedčení, že má nehnuteľnosť správne poistenú, avšak má uzavreté len neúplné poistenie a jeho nehnuteľnosť nie je komplexne chránená“.

Poistenie nehnuteľnosti kryje stavbu, poistenie domácnosti sa týka zariadenia, ktoré nie je pevnou súčasťou bytu, ide napríklad o elektroniku či bežný nábytok. Z poistenia zodpovednosti za škodu je možné uhradiť náklady susedovi, ak ho vytopí pokazená práčka či kúpajúce sa dieťa. Tiež môže ísť o škodu, keď odfúknutá škridla zo strechy rozbije cudzie auto.

Keď vás pošlú k vode

Štát v rámci stavebného konania vstupuje do toho, kde môžu ľudia stavať. No ani to, že dom je riadne skolaudovaný, ešte nemusí znamenať, že nie je v nebezpečnej záplavovej oblasti. Dôvody môžu byť rôzne. Z pohľadu kupujúceho je dôležité preveriť si samotnú lokalitu.

Povodňové mapy zverejňuje na svojej stránke Ministerstvo životného prostredia, hovorí poistná analytička Swiss Life Select Erika Šabíková. Zároveň dodáva, že „pokiaľ klient vstupuje do poistenia, zadáva adresu, na ktorej býva. Niektoré poisťovne majú online vyhodnotenie, či klient býva v oblasti, ktorá bola v minulosti zasiahnutá povodňou alebo záplavou“.

Poisťovne sa podľa nej tiež môžu pri vstupe do poistenia spýtať doplňujúce otázky. „Napríklad či sa v danej oblasti za posledných päť až desať rokov vyskytla povodeň, či záplava, prípadne ak sa nejaká povodeň v danej oblasti vyskytla, môžu požadovať aj koľkokrát bola oblasť zasiahnutá“.

Práve na základe odpovedí môže poisťovňa dom poistiť, ale vylúčiť riziko povodní a záplav. „Klient je s touto skutočnosťou upovedomený a môže sa rozhodnúť, či si takúto zmluvu následne uzavrie“. Ak jedna poisťovňa riziko odmietne, neznamená to, že tak urobia aj ďalšie. 

Jednotlivé poisťovne pristupujú k záplavám rôzne. Generali používa podobne ako aj ďalšie poisťovne mapy povodňového nebezpečenstva a ohrozenia od spoločnosti Intermap. Poistiť vedia aj domy, kde sa voda vyskytuje. „Tento rizikový faktor vieme zabezpečiť prostredníctvom poistenia, avšak nie v období, keď sú vyhlásené výstrahy pred povodňami. Riziko s obdobím 100 rokov je stále považované za náhodné a nepredvídateľné,“ dodáva Catherine Černochová.

ilustracia, bohatstvo, majetok, nastupca
Neprehliadnite

Chcete lepšiu prácu? Pozrite si, kde sa najlepšie zarába

Union nerozlišuje „povodňové územia“, ale preveruje výskyt povodní na danom mieste. „Teda, či za posledných 10 rokov vznikla na poisťovanom dome alebo byte škoda v dôsledku záplavy či povodne viac ako raz,“ vraví K. Balúchová.

Ani Allianz neuplatňuje povodňové mapy: „Povodňovými mapami disponujeme a sledujeme vývoj v tejto oblasti, no aktuálne ich v rámci retailu neuplatňujeme a majetok poistíme v ktorejkoľvek oblasti Slovenska,“ dodáva Helena Kanderková.

Z pohľadu klienta je dôležité urobiť si podrobný prehľad trhu. „Niektoré poisťovne už pri jednej povodni v danej oblasti za posledných 10 rokov odmietnu dom poistiť, iné ho síce poistia, ale z krytých škôd sú vylúčené riziká povodne a záplavy,“ vraví M. Búlik a dodáva, že pri jednej povodni za posledných 50 alebo 100 rokov drvivá väčšina poisťovní dom v tejto oblasti poistí“.

Tiež si treba uvedomiť, že za poistnú udalosť nepovažujú situácie, keď sa voda vylieva z potoka pravidelne. Viaceré poisťovne kryjú škody až v prípade, že je prietok na 10-ročnej úrovni. Ďalšie poisťovne zas v prípade často sa opakujúcich povodní síce škody kryjú, ale nie v plnej výške. Tiež treba počítať s takzvanou čakacou lehotou, keď poisťovne nahrádzajú škody až v prípade, že udalosť nastane sedem či desať dní po uzatvorení poistnej zmluvy. Chránia sa tak pred špekuláciami.

Povodeň nie je záplava

Poisťovne rozlišujú povodne a záplavy. Povodeň je stav, keď sa zdvihne hladina rieky, potoka či jazera. Záplava nastáva, keď sa voda rozleje na konkrétnom území. Príčinou však nemusí byť vyliata rieka, ale napríklad prudké dažde.

Zodpovednosť finančných sprostredkovateľov pri dojednávaní poistenia rieši zákon 186/2009. O jeho súčasnom nastavení a potrebných zmenách sa bude hovoriť na konferencii Investičné trendy 3. októbra 2024. Pozrite si program.

Investičné TRENDY 2024
Zdroj: TREND