Veľké zmeny v stravnom. Ešte viac chaosu, byrokracie i dražoby, prínos v praxi je otázny

Príspevok na stravovanie, alebo gastrolístky? Od marca tohto roka táto možnosť existuje pre veľkú časť zamestnancov vo firmách. Rozhodnúť sa môžu pre jednu z týchto možností raz do roka. Tiež sa znížila výška poplatku za sprostredkované stravovacie služby z troch percent na dve percentá z hodnoty gastrolístka.

Na obzore sú však ďalšie zmeny v rámci Zákonníka práce, ktoré už od mája pretláča do praxe skupina koaličných poslancov na čele s Mariánom Viskupičom (Sloboda a Solidarita). K tejto novele už pred pár mesiacmi  vydali nesúhlasné stanovisko ministerstvá  práce i financií.

Isté výhrady majú zástupcovia zamestnávateľov, ale aj zamestnancov, každý zo svojho uhla pohľadu. Nespokojené sú aj najviac pandémiou zasiahnuté gastro podniky, ktoré navrhujú, aby sa vláda zaoberala skutočnými problémami praxe. Otvorené diskusie, tak ako sa to deje aj pri návrhoch iných zákonov, opäť chýbajú. 

Zmeny na poslednú chvíľu

Zdaňovanie stravovacích poukážok a finančných príspevkov na stravovanie by sa mohlo po novom od roka 2022 zrovnoprávniť. Firmy by mohli prispievať zamestnancom na stravu veľkorysejšie, pôvodne sa hovorilo o sto percentách. Tie by platili z vlastného vrecka.

O novele sa má rokovať o pár dní v Národnej rade SR a zatiaľ vôbec nie je jasné, s akými pozmeňujúcimi návrhmi prídu na poslednú chvíľu predkladatelia. K jednej zmene medzičasom došlo, príspevok zamestnávateľov by nemal predstavovať pôvodných 100 percent, ale 82 percent. Podnikatelia však nemôžu fungovať zo dňa na deň, potrebujú predvídateľnú a jasnú legislatívu, ktorej sa im napriek sľubom vlády nedostáva. 

M. Viskupič na sociálnej sieti poukazuje na to, že sa musia  zrovnoprávniť finančné  príspevky a gastrolístky, ostatné je podľa neho klamlivá reklama.

„My bojujeme za ľudí a za to, aby maximum hodnoty stravného skončilo v jedálňach a reštauráciách, a nie v transferoch do zahraničia za licencie či know how alebo v nadštandardných ziskoch gastroemitentov,“ obhajuje M. Viskupič svoj pohľad na vec. 

Gastroeminenti sa bránia, že podnikajú v tejto oblasti na Slovensku rovnako ako v desiatkach krajín po celom svete. Podobne ako poisťovne, banky či iné podnikateľské subjekty, ktoré dosahujú nemalé zisky. Banky  na Slovensku majú napríklad dvojnásobné zisky ako vlani a najvyššie od roku 2016. Aj pohľad zamestnávateľov býva neraz odlišný od pohľadu zamestnancov.

Rovnako aj pohľad gastrosegmentu a súčasnej koalície, čo ukazujú aj najnovšie prieskumy a zistenia TRENDU.  

Potreba predvídateľnej legislatívy

V mnohých firmách sa v týchto týždňoch rozhodujú, aký režim príspevku na stravu budú zamestnanci využívať budúci rok. Ich rozhodnutia sú o to ťažšie, že v hre je už spomínaná novela. Podľa prechodných ustanovení zamestnávatelia môžu postupovať podľa doterajšej legislatívy až do konca roka 2021, uvádza advokátska kancelária Ružička and Partners.

To znamená, že zamestnávatelia s uzatvorenou zmluvou o zabezpečovaní stravovacích poukážok budú povinní postupovať podľa novely až od januára 2022. Na zmenu pravidiel majú teda necelé tri mesiace.

 „Hlavnou zmenou v rámci novely Zákonníka práce cez skupinu koaličných poslancov by malo byť zrovnoprávnenie zdaňovania finančného príspevku a gastrolístkov,“ hovorí pre TREND  country manager spoločnosti Elanor Slovakia Ivan Zizič. 

Obe možnosti by sa mali uznať v rovnakej miere ako daňový náklad pre zamestnávateľa. „Pre zamestnanca to v princípe neznamená citeľnú zmenu, pre zamestnávateľa by to predstavovalo z daňového pohľadu účtovnú zmenu,“ objasňuje I. Zizič.

Zdobrovoľnenie gastrolístkov a zavedenie finančného príspevku vníma ako symbol odstránenia zákonom garantovaného biznisu Martin Hošták, tajomník Republikovej únie zamestnávateľv (RÚZ).
Všetko je podľa neho o dohode so zamestnancami, respektíve ich zástupcami, čo sa dá podľa neho vyriešiť vnútorným predpisom.

„Koniec-koncov tak, ako sa na základe dohody so zamestnancami, zamestnávatelia riešia iné otázky týkajúce sa pracovných vzťahov: sociálne benefity, počet dní dovolenky nad rámec zákona a podobne, uviedol ešte v marci M. Hošták pre TREND. 

Príkladov, kedy gastrolístky súčasná legislatíva zvýhodňuje oproti finančnému príspevku, je podľa prezidenta Združenia podnikateľov Slovenska Jána Solíka, niekoľko.

„Jedným sú živnostníci a iné samostatne zárobkovo činné osoby, ktoré si vybrať nemôžu. Ďalším sú zamestnanci, ktorí pracujú vo firmách s veľkorysejšou sociálnou politikou a ich zamestnávateľ im na stravu z vlastných zdrojov prispieva nad zákonom stanovenú hranicu. Treťou skupinou sú konatelia vo firmách, či tzv. ´dohodári´,“ konštatuje J. Solík pre TREND.

Gastro segment nie je nadšený

Už skoršie zmeny v novele Zákonníka práce a zmeny v stravnom od marca tohto roka okrem iného znamenajú aj ďalší odliv peňazí z koronakrízou ťažko skúšaného gastrosektora, uviedla po schválení staršej novely Magdaléna Koreny, hovorkyňa iniciatívy Pomoc pre gastro. „Podľa prieskumov, ľudia v prípade vyplácania stravného v hotovosti, použijú peniaze na iné účely ako na jedlo, aj preto reštauratéri odkazujú: „Neberte nám z toho mála, čo nám ešte ostalo“.

Podľa aktuálnej analýzy poradenskej spoločnosti Dun & Bradstreet, do konca leta tohto roka zaniklo na Slovensku 637 reštaurácií, ktoré prevádzkovali fyzické či právnické osoby. Jedným z ďalších opatrení, ktoré v iniciatíve navrhovali, bolo opätovné naštartovanie spotreby po uvoľnení opatrení – priama finančná podpora konzumácie v gastro podnikoch. Toto opatrenie bolo jednoducho realizovateľné cez existujúce systémy stravných poukazov, ktoré sú však aktuálne v ohrození, dodala M. Koreny. 

Problémov na stole je oveľa viac, ktoré by mala vládna koalícia riešiť. Každá ekonomická kríza so sebou prináša aj rast cien. Inak tomu nebude ani v ďalších mesiacoch. Drahšie sú nielen energie, ale aj potraviny a všetky druhy vstupných surovín či investícií do nevyhnutných technických riešení, ktoré významne ovplyvňujú celý cash-flow.  Aj s tým sa budú musieť gastro podniky a ich zákazníci vysporiadať.

Vláda je zatiaľ pasívna aj v iných prioritných oblastiach. Slovensko je dnes v rámci EÚ krajinou s treťou najvyššou sadzbou DPH pre gastro sektor, ktorú už rok a pol bez odozvy žiada vládu znížiť. Konkrétne po Dánsku (25%) a Lotyšsku a Litve (21%).

Odozva zo strany vlády dlhodobo neprichádza, len sľuby, bez reálnych poslaneckých návrhov. Bez rýchleho zásahu štátu znížením DPH sa gastro prevádzky nedokážu dostať z problémov, ktoré im spôsobila pandémia, konštatuje tiež  platforma #StáleMámeChuť.

„Ak sa pozrieme na okolité krajiny, zníženie DPH nie je vôbec prehnaná alebo nereálna požiadavka. Napríklad v ČR je DPH v gastre na úrovni 10 %, v Poľsku 10 %, v Rakúsku a Maďarsku majú 5 %. Práve zníženie dane je najúčinnejší a najefektívnejší spôsob ako ochrániť gastro sektor na Slovensku, udržať v ňom zamestnancov a zároveň udržať kvalitu služieb,“ povedal pred pár dňami prezident Aliancie Slovenskej Gastronómie Viliam Pavlovský.

Príspevok chcú najlepšie zarábajúci

Zamestnávatelia musia v zmysle zákona zabezpečovať zamestnancom stravu či na ňu prispievať. Platí to, ak pracujú na zmenu viac ako štyri  hodiny denne. V súčasnosti legislatíva stanovuje strop na úrovni 55 percent stravného podľa zákona o cestovných náhradách, pričom za každý odpracovaný deň zamestnancovi patrí suma 5,10 eura. Stravné tvorí len časť toho, ako vnímajú zamestnaci svoje pracovné prostredie.

Podľa najnovšieho prieskumu agentúry 2muse v auguste 2021 na vzorke 1 200 slovenských zamestnancov, ich názory nie sú momentálne voči zamestnávateľom lichotivé. Až 80 percent  z nich si myslí, že predstavujú pre firmu ľahko nahraditeľný ľudský kapitál. Chýba im najmä záujem, kontakt a spätná väzba.

Zhruba 39 percent  zamestnancov považuje za ideálnu formu stravovania príspevok na stravu vo forme elektronických alebo papierových gastrolístkov. Teplé jedlo považujú za samozrejmosť, nie benefit. Zaujímavým zistením je, že ľudia s vynikajúcou finančnou situáciou považujú za ideálnu formu stravovania finančný príspevok. Tí s horším platom sa zase viac prikláňajú k elektronickým stravným lístkom.

Okrem časti politikov a záujmových skupín tu neexistuje skutočná spoločenská objednávka po alternatíve príspevku na stravu k stravným lístkom, hovorí pre TREND Štefan Petrík, prezident Asociácie moderných benefitov (AMOBE).

Za ideálnu formu ju podľa neho považuje len približne  tretina zamestnancov, ktorí navyše patria k tým najlepšie zarábajúcim. „Stravné poukážky i dnes preferuje väčšia časť zamestnancov, aj zo sociálne slabších skupín, na zabezpečenie pravidelnejšieho teplého obeda,” konštatuje Š. Petrík.

Doteraz tiež nie je podľa neho vyčíslené, čo tieto zmeny budú stáť, či už firmy alebo štát. Zamestnávateľom tento zákon prinesie preukázateľne väčšiu administratívu i väčšie náklady, rovnako zvýši i náklady štátu. 

Zamestnávatelia majú tiež výhrady

Firmy prekvapuje, že od marca, kedy sa finančný príspevok na stravu zaviedol v novele Zákonníka práce, sú na stole ďalšie zmeny. A výrazné pre ich fungovanie. Musia na poslednú chvíľu upravovať vnútorné procesy či softvéry, čo ich bude stáť nemálo času i financií. Otázne tiež je, v akej podobe sa napokon návrh schváli.

„Považujeme za neštandardné, ak poslanci NR SR plánujú schváliť zmeny v Zákonníku práce, voči ktorým malo zásadné pripomienky gestorské ministerstvo práce aj ministerstvo financií,“ objasňuje pre TREND hovorkyňa Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení (AZZZ) Miriam Filová.

„Očakávali sme, že poslanci budú rešpektovať odborné výhrady ministerstiev, ktoré sa touto témou zaoberajú dlhodobo a majú aj dostatočné odborné kapacity,“ spresňuje. 

Dôvodová správa novely uvádza, že zmeny v Zákonníku práce by spôsobili vysoké výpadky príjmov štátu v rámci verejných financií. Tie mali byť do výšky 136 miliónov eur. Predkladatelia podľa M. Filovej neuviedli, kde chcú uvedené milióny eur vziať. „Je otázne, či by tento účet zaplatili obyvatelia, napríklad cez DPH či  daň z príjmov, alebo podnikatelia,“ uvádza  M. Filová. Je preto diskutabilné, čo poslanecký návrh skutočne prinesie do praxe.

Komu naozaj prospejú zmeny?

Veľké otázniky ďalej vymenúva AMOBE. Kým doteraz dostávali zamestnanci stravné lístky vopred na nasledujúci mesiac, po novom ich budú dostávať spätne. Teda až za uplynulý mesiac. „Stráca sa tak sociálny benefit, ktorý najmä sociálne slabším zamestnancom umožnil nákup jedla v období, kedy už v rodinnom rozpočte dochádzali peniaze,“ dodáva Š. Petrík. Zamestnanci takto vlastne podľa neho úverujú zamestnávateľov.

Navyše, príspevok na stravu môže byť od budúceho roka predmetom exekúcií, teda ľuďom tieto peniaze rovno stiahne exekútor  Podľa prezidenta AMOBE sa stravné môže stať predmetom negatívnej daňovej optimalizácie – menej zodpovední podnikatelia premietnu stravné do mzdy, čím ušetria mzdové náklady, ale i dane a odvody. 

Ďalšia analýza zase poukazuje na to, že gastrolístky odchádzajú do zabudnutia a koniec ich éry sa chýli ku koncu. Konštatuje to Centrum lepšej regulácie a Slovak Business Agency (SBA) v analýze vplyvov na podnikateľské prostredie.

Celkovo 61 % oslovených zamestnávateľov z 388 respondentov by podľa ich prieskumu preferovalo, keby existovala možnosť poskytovať výlučne finančný príspevok na stravovanie. Zároveň až 56 % oslovených uviedlo, že všetci ich zamestnanci si zvolili možnosť finančného príspevku na úkor gastrolístkov.

„Analýza jasne ukazuje, že zamestnávatelia, ako aj ich zamestnanci privítali zavedenie finančného príspevku na stravovanie. V súčasnosti je potrebné vyriešiť problémy aplikačnej praxe, ktoré zamestnávateľom komplikujú jeho vyplácanie, o čo sa snaží poslanecká novela Zákonníka práce posunutá do druhého čítania,“ uviedol Boris Kučera, riaditeľ Centra lepšej regulácie.

Už budúci týždeň by sa malo o uvedených návrhoch poslancov rozhodnúť, prax ukáže ich skutočný prínos, pre všetky dotknuté strany.

Aké legislatívne zmeny v stravnom by mali platiť od roku 2022?

1. Úprava výšky príspevku na stravovania. Zamestnávateľ bude môcť poskytnúť namiesto súčasných zákonne stanovených 55 percent (aktuálne najviac 2,81 eura) až 82 percent  sumy stravného platného pre služobné cesty v trvaní päť až dvanásť hodín.

2. Nerovnosť pri zdaňovaní uplatnených foriem stravovania. Takto zvýšený príspevok do hodnoty 5,10 eura nebude podliehať daniam ani odvodom pre zamestnancov a pre zamestnávateľa sa bude považovať za daňovo uznaný výdavok.

3. Spätné vyplácanie. Gastrolístky aj finančné príspevky bude môcť zamestnávateľ vyplácať pozadu za uplynulý kalendárny mesiac. 

4. Novinka pre živnostníkov a iné SZČO. Novela zasiahne aj živnostníkov, ktorí si budú môcť do výdavkov uplatniť sumu 5,10 eura na stravovanie za každý odpracovaný deň. Navyše sa im zruší povinnosť dokladovať výšku stravného.

Prameň: novela Zákonníka práce