Veľké prebudenie pri e-faktúrach. Matovič odsleduje každého, ohlásil však obrovské zmeny

Každú faktúru, ktorú podnikateľ vyhotoví, uvidí štát. A to ešte predtým, ako ju zašle odberateľovi. Nová skúšobná prevádzka systému e-faktúr mala byť realitou už o tri mesiace, ale zatiaľ sa po nej zľahla zem. Od roku 2023 má už fungovať naostro. V pozadí sa všetko pripravuje, avšak neverejne. TREND odhalil zaujímavé zistenia.

Niekedy koncom minulého roka prvýkrát exminister financií a súčasný predseda vlády Eduard Heger spomenul projekt e-faktúr. Prešli mesiace a odvtedy k projektu prebehli niektoré diskusie aj v odborných kruhoch. Ale podnikatelia v tom stále nemajú jasno. Netušia, v akom štádiu sa projekt nachádza, ani čo ich čaká. Niet sa čomu diviť – čierne na bielom totiž zatiaľ nevideli napísané nič.

TREND však zistil, že rezort financií napokon urobil niekoľko zásadných zmien, ktoré ovplyvnia celý trh. A rezort financií to aj oficiálne potvrdil. Preštudovali sme aj uniknutý návrh Zákona o faktúre a zasielaní údajov do systému e-faktúr. Čo je teda v hre? 

Ten sa aktuálne pripravuje, ale my už jeho predbežnú verziu poznáme. Samozrejme je možné, že sa môže meniť, ako býva v súčasnej vláde zvykom. 

Nie je to „výmysel“, chce to komisia

Je nespochybniteľné, že digitálna ekonomika sa stáva pre krajiny bežným štandardom. Európska komisia (EK) už pre pár rokmi tvrdila, že e-fakturácia by sa mala stať v štátoch EÚ hlavným spôsobom fakturácie. Svoje využitie našla podľa spoločnosti KMPG aj vo finančnej správe krajín V4.

Napríklad naposledy Maďarsko už zaviedlo v januári tohto roku povinnosť evidovať transakcie „v reálnom čase“, ktorá platí pre takmer všetky faktúry v krajine. Poľsko zavádza e-faktúry v dvoch vlnách, prvá je v októbri 2021, druhá v roku 2023.

Na rade je teraz Slovensko. „E-faktúra by podnikateľom mohla zjednodušiť administratívu a štátu pomôcť odhaliť daňové podvody. Digitalizácia systému tiež umožní sledovať aktuálne informácie v reálnom čase,“ vysvetľuje Zuzana Blažejová, výkonná riaditeľka oddelenia daňového poradenstva, KPMG na Slovensku.

Zákon, ktorý chystá rezort financií, počíta s účinnosťou od januára 2023. Pôvodná testovacia fáza mala pôvodne prebiehať už od januára 2022, ale tá sa v podkladoch, ktoré TREND získal, neuvádza. Na túto otázku rezort priamo neodpovedal, ani Finančná správa (FS). Neoficiálne sa za čias E. Hegera spomínali tri etapy projektu, ktoré majú nasledovať za sebou. Teoreticky je možné, že rezort spustí všetky fázy naraz, čo by však bolo značne nereálne.

Tri scenáre, povinný len jeden

V prvej etape mali e-faktúry fungovať medzi podnikateľmi a štátnym sektorom, tzv. B2G (Business-to-government). Práve túto jedinú etapu stanovila EK ako povinnú, podotýka pre TREND Peter Kulich, výkonný riaditeľ občianskeho združenia Slovensko.Digital.

„Existujú ďalšie dva scenáre, v ktorých sa má zaviesť povinnosť zasielania údajov elektronicky, avšak už dobrovoľne, podľa ľubovôle členského štátu. Je to B2B segment (Business-to-business), kde ide o obchody medzi viacerými podnikateľmi a B2C (Business-to-consumer), čiže o obchody medzi podnikateľmi a ich zákazníkmi,“ spresňuje P. Kulich.

Slovensko sa teda rozhodlo ísť touto cestou, teda povinnej elektronizácie faktúr aj nad rámec nariadení EÚ, keďže v tomto rozhodnutí má voľné ruky, podobne ako iné krajiny EÚ.

„Ministerstvo financií prišlo s pôvodným návrhom, že chce do praxe zaviesť niečo ako projekt e-kasa. Predtým, ako niekto oficiálne vystaví faktúru a zašle ju odberateľovi, táto bude smerovať na Finančnú správu. Dostane istý unikátny kód a bude dobre identifikovateľná,“ spomína P. Kulich k začiatku tejto myšlienky.

Podnikatelia majú ešte v čerstvej pamäti skúsenosti práve s projektom e-Kasy, na ktorý musia byť od júla 2019 napojení všetci.

Uvidíme, ako projekt e-faktúra nakoniec dopadne. Nakoľko bude nový systém nielen funkčný, ale aj efektívny.

Znamenalo to pre nich okrem iného aj vynútené investície do nového vybavenia, pripomína Martin Lidaj, výkonný riaditeľ Podnikateľskej aliancie Slovenska (PAS). „Uvidíme, ako to nakoniec dopadne a nakoľko bude nový systém nielen funkčný, ale aj efektívny,“ spresňuje.

Zákon poputuje do legislatívy

Rezort financií, tentokrát už pod vedením ministra Igora Matoviča, si od tejto novinky rovnako sľubuje menej daňových podvodov a zníženie byrokracie. Firmy to vidia presne opačne – byrokracia sa im zvýši, pribudnú nové náklady a pre ich biznis to nebude mať reálne žiadny prínos. Zmien bude viac, ako trh pôvodne predpokladal.

„Návrh zákona o faktúre a zasielaní údajov do systému e-faktúra je v súčasnosti v legislatívnom procese,“ potvrdila pre TREND Michaela Lovásová, hovorkyňa rezortu financií. „Jeho príprava si vyžaduje dostatok času, ale aj komunikáciu so subjektmi, ktorých sa to dotkne. Uvítame podnety a pripomienky. Pre nás je dôležitejšia kvalita ako rýchlosť,“ konštatuje.

Do medzirezortného pripomienkového konania poputuje v dohľadnom čase, aktuálne sa návrh dolaďuje. Rovnako aj štúdia uskutočniteľnosti, ktorá má obsahovať detailné technické špecifikácie.

K podnikateľom postupne prenikajú aspoň aké-také informácie. V navrhovanom zákone sa v tejto chvíli podľa poradkyne pre dane, mzdy a účtovníctvo Jaroslavy Lukačovičovej napríklad objavuje 15 paragrafov. Gestorom legislatívneho procesu bude rezort hospodárstva pod vedením ministra Richarda Sulíka.

„Zákon sa bude vzťahovať na všetkých platiteľov aj neplatiteľov DPH, ktorí majú príjmy z podnikania a tieto sú predmetom dane z príjmov,“ objasňuje pre TREND. Doteraz bola povinnosť vystaviť faktúru len v rámci zákona o DPH.

„Podnikateľ bude musieť faktúru vyhotoviť do 15 dní odo dňa dodania tovaru či služby, alebo od prijatia zálohových platieb. Do systému sa budú nahrávať len vybrané údaje z faktúr či iných dokumentov,“ konštatuje J. Lukačovičová. Ich rozsah bude približný v súčasnosti platnému rozsahu údajov, ktoré zadávajú do kontrolného výkazu platitelia DPH. Bude im priradený vlastný identifikátor vo forme QR kódu.

Táto povinnosť sa bude týkať aj zjednodušených faktúr do 100 eur. Faktúry bude môcť za podnikateľa vystavovať a zasielať aj niekto iný, avšak musí mať s FS podpísanú písomnú dohodu. Daňový úrad bude môcť uložiť daňovníkovi pokutu pri porušení zákona do 10-tisíc eur. Pri prvom porušení však ešte pokutu neuloží, ale vyzve na odstránenie nedostatkov.

Certifikácia nebude, sľubuje I. Matovič

Napriek tomu, že vláda deklarovala, že bude administratívne zaťaženie pre biznis znižovať, k čomu má pomôcť údajne aj e-faktúra, podnikateľom pribudne zbytočná byrokracia navyše, kritizuje zámer tajomník Republikovej únie zamestnávateľov (RÚZ) Martin Hošták.

„Aj keď rezort financií tvrdí, že za podnikateľov v budúcnosti bude môcť finančná správa pripraviť daňové priznanie, nie sme si istí, či sa niečo také skutočne niekedy zrealizuje. Ani v súčasnosti s daňovníkmi nekomunikuje obojstranne elektronicky,“ podotýka pre TREND.

V tejto oblasti sa predsa len má niečo zmeniť k lepšiemu, ako nám potvrdila Martina Rybanská, hovorkyňa FS. „Obojstranná elektronická komunikácia medzi daňovými úradmi a klientami bude existovať od 1. januára 2022. Už dnes funguje medzi colnými úradmi a klientami v oblasti správy spotrebných daní,“ spresnila pre TREND.

Tiež potvrdila, že komunikácia nebude prebiehať cez portál FS, ale cez Ústredný portál verejnej správy (Slovensko.sk) v súlade so zákonom o e-Governmente.

Veľké znepokojenie v praxi nielen na strane firiem, ale aj účtovníkov, vyvolala požiadavka certifikácie komunikačného komponentu FS. Ten mal z vreciek firiem vytiahnuť ďalšie desiatky či stovky eur. TREND zistil, že tu rezort urobil zásadnú zmenu.

„Od požiadavky certifikácie komunikačného komponentu FS sa upustilo. Plánom je, aby sa údaje z faktúr zasielali cez vlastný fakturačný softvér alebo bezplatnú štátnu online aplikáciu,“ uviedla M. Lovásová. Momentálne sa finalizuje aktualizovaná štúdia uskutočniteľnosti, ktorá bude obsahovať aj detailné informácie o nákladoch projektu.

Slovám ministerstva treba zrejme veriť. Paradoxne, v rámci chystaného zákona, ktorý TREND získal v neoficiálnej forme, sa v paragrafe 10 spomína práve oznamovanie kvalifikovaných certifikátov FS, rovnako aj povinnosti dodávateľov či odberateľov. V následnom paragrafe 11 sa uvádza ochrana týchto certifikátov pred stratou, zničením či poškodením. Všetko je teda ešte otvorené, uvidíme, čo prinesie realita a kde je napokon pravda.

Odhaliť podvody, sľúbiť bonusy

Ako hlavnú príčinu zavádzania e-faktúr rezort financií uvádza boj proti podvodom na DPH. Práve to firmy vnímajú ako frázu, ktorá sa ani v minulosti nenaplnila. „Ministerstvo od začiatku komunikovalo s nami predstavu, že systém e-faktúr bude využívať každý, kto vystavuje faktúru. Chceli sme zadefinovať cieľ. Lebo napríklad, ak chceme riešiť úniky DPH, treba sa prioritne zamerať na tieto subjekty,“ upozorňuje P. Kulich. Ciele rezortu zatiaľ teda jasne definované nie sú.

Rovnako to vníma aj M. Hošták z RÚZ. „Je to ďalší z nástrojov, ako chce štát zabrániť daňovým únikom, ktorý zaplatia zvýšenými nákladmi opäť slovenské firmy. Podobné pokusy tu nie sú prvý raz, spomeňme napríklad e-Kasu či kontrolné výkazy, ktorých želaný efekt sa nedostavil,“ konštatuje.

Veľkým otáznikom projektu je, aký bude mať v praxi prínos pre podnikateľov. P. Kulich tvrdí, že keď štát zavádza novú reguláciu vo forme povinnosti, mali by to mať kompenzované benefitmi. „Vidíme potenciál napríklad v odbúraní kontrolného či súhrnného výkazu DPH. Tiež v zmene výkonu daňovej kontroly, prípadne v úprave archivácie dokladov, keďže štát bude mať dáta online. Zatiaľ sme z rezortu dostali len ústny prísľub,“ uzatvára P. Kulich.