Utajená čínska intervencia zachraňuje jüan. Riskuje pritom masívne straty bánk

Kandidát na amerického prezidenta Donald Trump prišiel počas víkendu s ďalšou zásadnou ekonomickou iniciatívou. K doterajšej colnej agende pridal novú – krajiny, ktoré sa zbavujú amerického dolára, za to zaplatia.

„Zbavíte sa dolára a prestanete obchodovať so Spojenými štátmi, pretože na váš tovar uvalíme 100-percentné clo,“ povedal na politickom zhromaždení vo Wisconsine. D. Trump reaguje na dva veľké problémy, ktoré vníma v hospodárskej politike – dlhodobý deficit amerického obchodu a potenciálnu stratu pozície amerického dolára ako globálnej rezervnej meny.

V oboch prípadoch však ide o spornú politiku. Deficit americkej obchodnej bilancie rastie, keďže krajina zaznamenáva významný príliv kapitálu, ktorý deficit financuje. Aj po zavedení série ciel sa deficit zvýšil.

Ešte spornejšia je politika mnohých nepriateľských štátov, ktoré sa snažia zbaviť amerického dolára. Sú to najmä krajiny BRICS, ktoré neustále prichádzajú s iniciatívami, ako obísť americký dolár. Zatiaľ žiadna z nich nie je úspešná, keďže dolár nie je americká, ale globálna mena.

Nahradiť ho v praxi bude otázkou skôr dekád ako rokov. Ukazuje to aj Čína, ktorá napriek ohnivej rétorike nakupuje americké doláre v stovkách miliárd, aby zabránila prepadu svojej meny pri bezprecedentnom spomalení domácej ekonomiky.

Ako zažehnať menovú krízu

S ekonomickou krízou prichádza v krajinách závislých od cudzieho kapitálu menová kríza. Dôvody sú dva. Prvým je únik kapitálu pri zhoršovaní ekonomiky a prepade finančných trhov. Druhým je rastúci dopyt po americkom dolári, ktorý bežne financuje rozvoj krajiny.

Rovnako aj v prípade Číny, kto môže, z krajiny uteká. Navyše, čínske firmy dlhodobo financovali svoj rast cez dolárové úvery. Teraz, pri domácich problémoch, majú firmy problém úvery obnoviť, keďže ich finančná situácia sa zhoršuje a zahraničné banky sú opatrnejšie. Požadujú vyššiu prémiu – viac jüanov za dolár, čo automaticky oslabuje domácu menu.

V takýchto situáciách štát či centrálna banka bežne intervenujú a nakupujú domácu menu. Čína má k tomu predpoklady, keďže má najväčšie devízové rezervy na svete. Avšak využiť ich v takejto situácii nemá zmysel.

Napríklad od roku 2015, keď sa čínska ekonomika začala prudko zhoršovať, centrálna banka minula na intervencie 650 miliárd dolárov. S cieľom zabrániť oslabovaniu jüanu predávala americké doláre a nakupovala jüan. Bez väčšieho úspechu - len nedávno atakoval nové minimá od roku 2007, spred finančnej krízy.

Aby sa vláda vyhla pokračovaniu tohto problému, hodila ho na plecia domácim komerčným bankám. V podstate im prikázala zastaviť prepad jüanu. Takéto niečo sa dá spraviť iba jedným spôsobom – menovými swapmi.

Čaro menových swapov