Odpočet na výskum, známy skôr ako „superodpočet“, predstavuje motivačný nástroj zo strany štátu v sfére súkromného výskumu a vývoja. Ide o nepriamu formu podpory daňovníkov, ktorí realizujú projekty výskumu a vývoja. Idea superodpočtu vyzýva spoločnosti na aktivity mimo ich rutinnej činnosti a tým nepriamo podnecuje do vývojových aktivít, keďže tieto náklady si môžu opätovne odpočítať od základu dane.
Superodpočet je najjednoduchšia forma pomoci daňovníkom, ku ktorej sa môže dostať prakticky každý bez náročnej byrokratickej záťaže. Na rozdiel od prostriedkov zo štátneho rozpočtu či z fondov Európskej únie, ktoré podliehajú zložitému procesu schvaľovania a nutnosti získania osvedčenia o spôsobilosti vykonávať výskum a vývoj, na uplatnenie odpočtu stačí spoločnosti formálne založiť projekt VaV, definovať ciele, vedieť identifikovať správne náklady a vyplniť daňové priznanie. Samozrejme, za predpokladu, že spoločnosť realizovala projekt, ktorý spĺňa podmienky definície VaV.
Superodpočet podporuje konkurencieschopnosť
Často sa stretávame s názorom, že superodpočet sa týka iba firiem výlučne zameraných na vývoj. Tento nástroj je však určený aj pre spoločnosti, ktoré pracujú na novom projekte a prekonávajú vysokú mieru technickej neurčitosti dosiahnutia stanovených cieľov. Tento nástroj motivuje spoločnosti, aby sa vymanili z rutiny a pustili sa aj do náročnejších nových projektov, ktoré im pomôžu zvýšiť konkurencieschopnosť. A práve formou superodpočtu môžu pokryť náklady na tieto projekty. Je dôležité spomenúť, že spoločnosti uplatňujúce odpočet na VaV nemusia mať výskum a vývoj zapísaný ako predmet činnosti v obchodnom registri.
V európskej konkurencii zaostávame
Podľa ministerstva financií je jedným z dôvodov ekonomického zaostávania Slovenska nízka implementácia vlastného výskumu a vývoja. V roku 2019 realizovali podniky na Slovensku výskum a vývoj v objeme 0,83 percenta HDP, pričom priemer v rámci Európskej únie bol 2,19. Na porovnanie, v Poľsku bol podiel výdavkov na VaV vo výške 1,32 percenta HDP a v Českej republike 1,94.
Zo spomenutých krajín má Slovensko aktuálne najvyššiu mieru financovania prostredníctvom odpočtu na VaV. Kým v Českej republike je výška odpočtu 100 percent, v Poľsku 100 až 150, u nás sú napriek 200-percentnému superodpočtu výdavky na VaV najnižšie.
Vplýva na to aj fakt, že v Česku môžu spoločnosti využívať odpočet na VaV už od roku 2005 a u nás tento zákon vstúpil do platnosti až o 10 rokov neskôr. Iné európske krajiny napríklad umožňujú aj firmám v daňovej strate profitovať z tohto daňového nástroja a odpočet na výskum a vývoj vyplácajú formou „kreditu“. Firmy takúto možnosť ocenia predovšetkým v kríze, keď sa často aj vysokoziskové firmy ocitnú v negatívnych číslach.
Aktuálne zmeny v legislatíve
Pri snahe systematicky podporovať VaV, prešiel zákon o dani z príjmov, konkrétne §30c, ktorý sa odpočtu na VaV venuje, dôležitými zmenami najmä v posledných dvoch rokoch. Od 1. januára 2020 si spoločnosti môžu opätovne odpočítať až 200 percent výdavkov vynaložených na výskum a vývoj v zdaňovacom období, za ktoré sa podáva daňové priznanie.
Veľmi výrazná zmena sa týka „projektu výskumu a vývoja“, ktorý stačí založiť ku dňu podávania daňového priznania. To významne uľahčuje situáciu firmám pri zakladaní projektu. Na prvý pohľad nenápadná zmena vstúpila do platnosti 1. januára 2021. Ak spoločnosť čerpala štátnu pomoc v rámci protipandemických opatrení, automaticky prichádzala o možnosť uplatniť si náklady na mzdy pracovníkov, na ktorých túto pomoc čerpala. Vláda však promptne zareagovala novelou zákona o dani z príjmov, ktorá sa dotkla aj superodpočtu. Tá definuje výnimku, vďaka ktorej je možné uplatniť aj náklady, na ktoré bola poskytnutá podpora, v závislosti od poklesu tržieb.
Firemný vývoj ako cesta z krízy
V rámci priemyslu na Slovensku má veľmi dôležité postavenie práve výrobná sféra. Tá sa nielen na Slovensku na istý čas prakticky zastavila, čo malo za následok aj preventívne pozastavenie investícií, napríklad do automatizácie. Viacerí naši klienti očakávali príchod krízy a aj vďaka vývoju, ktorý tieto spoločnosti realizovali, dnes cítia dôsledky krízy v oveľa menšej miere než ich konkurencia. Peniaze, ktoré usporili vďaka odpočtu na VaV, mohli následne investovať do ďalšieho rozvoja či do udržania stabilnej situácie.
Ako príklad uvedieme jedného z našich klientov, ktorý zareagoval na vývoj situácie a rozhodol sa rozšíriť svoje portfólio novým produktom, ktorý vznikol ako výsledok vývoja. Na začiatku roka spustili interný projekt zameraný na vývoj germicídneho žiariča, ktorý už ponúkajú zákazníkom. Pritom ide o spoločnosť, ktorá sa angažuje v oblasti meracej a regulačnej techniky či vývoja bazénových odvlhčovačov a tepelných čerpadiel, čiže vývoj produktu v tejto oblasti bol pre ňu úplnou neznámou.
Pozitívnym príkladom sú aj ďalšie spoločnosti, s ktorými spolupracujeme. Viaceré sa rozhodli diverzifikovať portfóliá ešte pred pandémiou a začali sa viac venovať vývoju. Pôvodne dodávali výhradne pre automotive vysoko sofistikované automatizačné zariadenia a linky, no začali hľadať klientov z oblasti potravinárstva, spracovania chemikálií alebo výroby liečiv.
Realizované projekty možno neboli také ekonomicky úspešné, ale vďaka superodpočtu dokázali pokryť náklady na vývoj v nemalej miere. Toto rozhodnutie ísť do nových aplikácií a tým aj do vývoja sa s odstupom času javí ako kľúčové.
Čo nás čaká v tomto roku
Dôležitosť inovácií a vlastného vývoja v časoch krízy si začína uvedomovať čoraz viac spoločností. Z príkladov na celom svete vidíme, že firmy, ktoré sú inovatívne, zvládajú fázu reštartu lepšie. Veríme, že dostupnosť tohto nástroja v kombinácii s 200-percentnou výškou odpočtu bude pre mnohé spoločnosti veľmi atraktívnym spôsobom financovania týchto projektov. Zo skúseností môže ísť o kľúčový faktor pri rozhodovaní, prečo sa do vývoja vlastného riešenia pustiť.
Marek Repko
R&D manažér v spoločnosti Ayming
