Stratil sa bilión dolárov. Hľadá sa banka, ktorej chýba. Výber správ TRENDU

Výber správ TRENDU zo štvrtka 1. februára 2024.

Banková kríza sa neskončila

Počas posledných 24 hodín nastal zaujímavý sled udalostí.

Miliardár Barry Sternlicht nazval kancelárske nehnuteľnosti „triedou aktív, ktorá sa z pandémie nikdy nezotavila“. Kancelársky trh podľa neho prežíva „existenčnú krízu“. Ide do značnej miery o fenomén USA, pretože americkí pracovníci sa nevrátili k svojim stolom. Kým miera návratu do kancelárií v Európe aj Japonsku je približne 75 percent, v Spojených štátoch klesla na polovicu.

Kedysi boli komerčné nehnuteľnosti triedou aktív v hodnote troch biliónov dolárov, teraz majú kancelárie „pravdepodobne hodnotu 1,8 bilióna dolárov,“ povedal Barry Sternlicht, generálny riaditeľ Starwood Capital Group. „Niekde sú rozložené straty vo výške 1,2 bilióna dolárov a nikto presne nevie, kde“. Najskôr ale niekde v bankovom sektore.

O pár hodín neskôr zverejnil Federálny rezervný systém zápisnicu z posledného zasadnutia, odkiaľ vyškrtol vetu „bankový systém USA je zdravý a odolný“. Mnohí sa začali pýtať, či to znamená, že americké banky už nie sú zdravé a odolné. Odpoveď od Jeroma Powella nedostali.

Čoskoro na to, po uzatvorení obchodovania s akciami, zverejňovala hospodárske výsledky New York Community Bancorp. Ide o regionálnu banku, ktorá počas marcovej bankovej paniky zachránila krachujúcu Signature Bank, keď odkúpila jej aktíva. Tým sa stala miláčikom investorov a v minulom roku bola jednou z najlepších regionálnych bánk.

Tento rok však také šťastie nemala. Miesto 200-miliónového zisku dosiahla v poslednom kvartáli 250-miliónovú stratu spôsobenú odpisom zlých úverov. K tomu ďalej navýšila tvorbu rezerv. Kým analytici počítali s objemom 45 miliónov dolárov, rezervy zaznamenali 552 miliónov, čo je väčšia suma ako za celú poslednú dekádu. Trh reagoval neúprosne – akcie banky stratili 45 percent a stiahli celý regionálny bankový index k najväčším stratám od bankovej krízy z marca minulého roka.

Americkou seansou sa ale problémy bánk neskončili. 16. najväčšia japonská banka, Aozora, podobne ohlásila miesto očakávaného zisku stratu. Až tretinu jej portfólia tvoria pôžičky do amerického trhu komerčných nehnuteľností. Investori akcie vypredali, keď skončili nižšie o 20 percent a potom sa obchodovanie s nimi zastavilo. Akcie banky spadli najviac od októbra 2008.

„Je to šok,“ povedal Tomoichiro Kubota, senior analytik v Matsui Securities Co. „Očakávania boli, že to  najhoršie je za nami a že banka si vytvorila dostatok opravných položiek“. Zjavne nevytvorila. Odraz trhu komerčných nehnuteľností totiž neprišiel. Ceny v USA podľa analytickej firmy Green Street poklesli za posledný rok o 25 percent. Niektoré transakcie sa realizujú ešte s vyššími stratami.

„Toto je obrovský problém, s ktorým musí trh počítať,“ pre Bloomberg povedal Harold Bordwin, riaditeľ spoločnosti Keen-Summit Capital Partners LLC. „Súvahy bánk nepočítajú so skutočnosťou, že je tam veľa nehnuteľností, ktoré sa pri splatnosti nesplatia."

Banky sú naďalej vystavené významným rizikám na trhu komerčných nehnuteľností a prípadný pokles úrokových sadzieb v budúcom roku problémy bánk nevyrieši, pretože pokiaľ ceny nehnuteľností nevzrastú, investorom ostanú nerealizované straty.

A tie sedia na knihách menších regionálnych bánk, keďže úvery do komerčných nehnuteľností u nich tvoria takmer 30 percent aktív. Vo veľkých bankách je to menej ako sedem percent. Najväčšie refinancovanie prebehne iba v tomto a budúcom roku a až tam sa ukáže, kto drží aké straty. Inštitúcie v problémoch budú musieť predávať stratové aktíva, čo ďalej stlačí ich cenu a lavínovým efektom ohrozí ostatných veriteľov.

New York Community Bancorp a Aozora môžu byť ďalšie izolované prípady, no rovnako môžu naznačovať, že s rastúcim časom sa do problémov budú dostávať aj ďalšie finančné inštitúcie. A to najmä v situácii, keď úrokové sadzby začnú klesať a s nimi aj bankové zisky.

Vo štvrtok stačilo, aby holandská ING oznámila, že zisky v tomto roku budú o čosi nižšie ako v roku minulom, a akcie reagovali poklesom o takmer sedem percent. Nespokojní so ziskom nie sú len akcionári ING, ale aj Deutsche Bank, ktorí v snahe navýšiť ziskové marže odsúhlasili prepustenie 3 500 zamestnancov.

Situácia v prípade zahraničných bánk je z pohľadu investorov volatilná, no ako vnímajú akcionári vývoj v slovenských bankách, vedia iba oni. Slovenské banky síce ohlásili rekordné zisky, no vláda sa už teší, ako ich zdaní. Akosi však zabudla na porekadlo „dvakrát meraj a raz rež“. Aké následky bude jej aktivita mať, nevie nikto. No sotva bude pre finančnú stabilitu a ekonomický rast pozitívna.

Taliansko ukazuje návod pre Slovensko

Krajina, kde je výsledok zdaňovania bánk už zrejmý, je Taliansko. Tam skončil zámer Meloniovej vlády fiaskom. Aby si zaplnila fiškálne diery a znížila mohutnú závislosť na zahraničných veriteľoch, talianska vláda predstavila nový zámer - vo veľkom predávať dlhopisy domácemu obyvateľstvu.

Pri dlhu 140 percent HDP a jeho ďalšiemu rastovému výhľadu vzhľadom na jednu z najhorších demografii na svete, je ochrana fiškálnej pozície vlády kľúčová. Úroky za dlh môže miesto zahraničným veriteľom platiť domácemu omnoho vernejšiemu obyvateľstvu. Zabije tým niekoľko múch jednou ranou.

Taliansko chce v tomto roku predať dlhopisy v hodnote 360 miliárd dolárov, najviac zo všetkých európskych krajín. Pri súčasnom úroku porovnateľnom so Slovenskom by vysoký výnos prevyšujúci štyri percentá, mohli získať talianske domácnosti. A tie prvé ponuky využili, keď za 10 mesiacov minulého roka miesto ukladania peňazí v bankách nakúpili dlhopisy v objeme 120 miliárd eur.

Pri aktuálnej dráhe slovenských verejných financií je len otázkou času, kedy k podobnému kroku pristúpi aj slovenská vláda.

Optimisti robia zlé finančné rozhodnutia

Optimizmus je skvelá vec, nie však vo financiách. Na to by mali dbať aj investori do domácich vládnych dlhopisov. Štúdia, ktorú uskutočnila University of Bath a bola publikovaná v časopise Personality and Social Psychology Bulletin, zistila, že optimisti majú tendenciu očakávať nerealistické výsledky.

Asi 80 percent ľudí má sklon k optimizmu – zdá sa teda, že je neoddeliteľnou súčasťou ľudskej povahy. Avšak „ľudia so sklonom k optimizmu si môžu byť veľmi istí svojimi schopnosťami, najmä finančnými rozhodnutiami, ktoré robia, pričom si neuvedomujú, že môžu mať slabé stránky v tom, že nepoznajú kroky, ktoré robia,“ potvrdila klinická psychologička Aura De Los Santos.

Optimizmus spôsobuje, že ľudia riskujú bez toho, aby riadne zvážili dôsledky. Prílišní optimisti môžu tiež veriť, že všetko nakoniec dopadne dobre, aj keď nerobia to, čo je potrebné na dosiahnutie tohto výsledku. Ľudia s realistickejším alebo pesimistickejším zmýšľaním majú tendenciu robiť múdrejšie rozhodnutia a prejavovať lepší úsudok v porovnaní s optimistami.

„Precenenie schopností môže byť spôsob, ako posilniť svoju sebaúctu, no zároveň to môže poškodiť finančný aspekt, pretože rozhodnutia sa prijímajú bez toho, aby sa zohľadnil vplyv, ktorý môžu mať,“ dodala Aura De Los Santos.

Európske drogy nie sú americké technológie

Farmakologická firma Novo Nordisk dosiahla nový míľnik, keď iba ako druhá európska firma v histórii prekonala trhovú kapitalizáciu na úrovni 500 miliárd dolárov. Minulý rok to dokázal francúzsky výrobca luxusných statkov LVMH. Novo Nordisk výrazne narástla na optimizme investorov, že lieky na chudnutie dokážu kompenzovať nezdravé životné návyky obyvateľstva.

Napriek jej rastu na čelo rebríčka európskych firiem, svojou kapitalizáciou zaostáva za americkými technologickými gigantmi Microsoft a Apple až šesťnásobne. Európsky líder nepatrí ani do desiatky najväčších firiem sveta. Tomu dominujú technológie.

Technologická konkurencia z európskych firiem nie je veľká, no minulý rok sa slušne darilo výrobcovi litografických dosiek potrebných pre výrobu čipov, holandskému ASML. S kapitalizáciou 350 miliárd dolárov ide o tretiu najhodnotnejšiu európsku značku.

ASML čelí nečakanej konkurencii

Či dopyt po čipoch a najmä litografických doskách pomôže ďalej rásť ASML je otázne. Dôvodom je nedávne ohlásenie japonského výrobcu tlačiarní a kamier, firmy Canon, že už tento rok chce na trh dodávať lacnú nano-imprintovú litografiu.

Ak by sa jej to podarilo, mohla by ohroziť takmer monopolnú pozíciu ASML. Dôvodom je radovo nižšia cena a potreba o 90-percent nižšieho množstva elektriny. Zariadenia ASML využívajú všetci výrobcovia špičkových čipov, pričom jedno stojí 150 miliónov dolárov. Ide o jednu z najdrahších položiek pri výrobe mikroprocesorov.

Na technológii pracoval Canon 15 rokov a až teraz ju dokáže komerčne využiť. Nie každý však verí, že sa táto technológia stane zmenou hry vo sfére litografie. „Nejde o žiadnu novinku. Ak by bola špičkovou technológiou, myslím si, že by už bola v prevádzke,“ povedal Richard Windsor, zakladateľ výskumnej spoločnosti Radio Free Mobile.