Štát roky sleduje státisíce ľudí, nevie prečo. Hľadal u nich špinavé peniaze, nenašiel nič

Tri roky zbierali údaje o klientoch prevádzok, dnes tvrdia, že ich v podstate nepotrebujú. Ústavný súd (ÚS SR) v časti novely zákona o eKase z roku 2018 rozhodol, že nie je v súlade s ústavou. Konkrétne išlo o časť „unikátny identifikátor kupujúceho“, ak bol predložený kupujúcim pred zaevidovaním prijatej tržby.

Paradoxom je, že s ešte väčšou kontrolou dát štátom sa podnikatelia stretnú už o necelý rok, v rámci ďalšieho projektu eFaktúr. Zámer, zaviesť podobné technické riešenie ako eKasu aj pre eFaktúry, avizoval rezort financií pod vedením exministra Eduarda Hegera už pred dvomi rokmi.

Rozsah dát, ktoré chce štát zbierať, sa už teraz ukazuje ako neprimeraný, vzhľadom na zavedenie tejto povinnosti, ktorú stanovila Európska komisia členským štátom EÚ.

Dnes podnikatelia tvrdia, že štát im nevie reálne preukázať, ako ich dáta skutočne využíva k predchádzaniu daňových únikov, k čomu mu vlastne slúžia, koľko takto ušetril, teda okrem toho, že zbiera či permanentne monitoruje.

eKasa má isté rezervy

Národná rada SR schválila zákon o používaní elektronickej registračnej pokladnice (č. 289/2008 Z. z. o ERP) ešte v roku 2018, o rok na to podalo v tejto súvislosti 33 opozičných poslancov podnet na ÚS SR. Dôvodom malo byť podľa predstaviteľov strán Sloboda a Solidarita (SaS) a OĽaNO porušovanie práva na súkromie.

Finančná správa totiž podľa nich cez eKasu zbierala aj údaje, ktorými zasiahla do osobných dát, do súkromia a slobôd ľudí. Argumentovali, že do pokladničných blokov sa dostávali dáta spotrebiteľov z vernostných i klubových kariet, pričom na nich boli zaznamenávané údaje o ich veku, adrese či pohlaví kupujúceho. „Tento systém teda môže byť ľahko zneužitý na neoprávnené dennodenné sledovanie kupujúcich,“ uviedli vtedy sťažovatelia.

Dnes sú tieto strany vo vláde a najnovšie chystajú od roku 2023 spustiť projekt eFaktúr, ktorý v podstate vychádza z pôvodnej myšlienky eKasy. Veľkou otázkou zostáva, ktoré dáta z faktúr budú vlastne podnikatelia daniarom posielať. Rezort financií na čele s Igorom Matovičom by ich rád videl doslova všetky, čo sa „bije“ s jeho predchádzajúcimi vyhláseniami o kontrole štátom.

Hoci k zavedeniu tejto novej povinnosti povedie ešte dlhá cesta, podnikatelia kritizujú najmä to, že štát pre nich nechystá žiadne benefity namiesto zvýšenej byrokracie a ďalších nákladov. Opäť bez diskusií a bez potrebného odôvodnenia tohto zámeru v praxi. Pod pomyselný boj proti podvodom sa takto „skryje“ všetko.

Ako hovorí pre TREND Peter Kulich, výkonný riaditeľ združenia Slovensko.Digital, dlhodobo upozorňujú, či je naozaj potrebné zbierať všetky dáta. Pri chystaných eFaktúrach to tiež môže byť problém. 

„Treba mať, prirodzene, zmonitorované určité položky faktúr, ktoré slúžia na zamedzenie daňových únikov, ale určite nie všetky. Štát ich, navyše, nedokáže vždy ochrániť. Je otázne, prečo by mal vidieť všetky položky, zdôraznil by som túto otázku pri nákupoch fyzických osôb v eshopoch, kde takto štát uvidí presne, čo ste kupovali, kedy a od akého predajcu. V kontexte nálezu Ústavného súdu by pri e-Faktúrach išlo o výraznejší zásah do hromadného zberu dát ako pri eKase,“ upozorňuje.

Treba mať, prirodzene, zmonitorované určité položky faktúr, ale určite nie všetky.

Možností zneužitia je veľa, napríklad takýmto spôsobom sa bude dať vyskladať, kto má aký dodávateľský reťazec, kto čo nakupuje a v akých sumách, kto má aké tržby a v ktorom období, firmy odkryjú takto mnohé citlivé údaje, dodáva P. Kulich. Podobne je to aj pri e-Kasách, na ktoré sa TREND pozrel bližšie.