Premiér Robert Fico rád zdôrazňuje, že každé zvýšenie minimálnej mzdy je historicky dôležité. Naposledy tak urobil pri zvyšovaní minimálnej mzdy od januára 2017, keď vzrástla na 435 eur. Prisľúbil, že v rokoch 2019 až 2020 by mala minimálna mzda dosiahnuť úroveň 500 eur. Nemal by to byť podľa neho problém, keďže makroekonomické ukazovatele sú pozitívne. Podľa jeho slov stále existuje kategória ľudí, ktorí pracujú na úrovni minimálnej mzdy. 

Menej ako minimum

Existuje však aj veľká skupina ľudí, ktorých tabuľkové platy sú nižšie ako minimálna mzda. Ide napríklad o upratovačky, školníkov, údržbárov, vodičov, kuchárov či hospodárov. Vládu však asi netrápi, že platové triedy štátnych a verejných zamestnancov sú len formalitou. 

Platové tarify štátnych zamestnancov vývoj minimálnej mzdy nezohľadňujú. Prvá platová trieda štátnych zamestnancov od januára sa totiž začína na sume 376 eur.  Nad hranicu minimálnej mzdy sa dostáva až pri 3. platovej triede, kde je suma 436,50 eura.

Rozdiel je ešte oveľa vyšší pri platoch zamestnancov „vo výkone práce vo verejnom záujme“ .

V základnej stupnici platových taríf je 12 platových stupňov odstupňovaných podľa praxe (od 2 do 32 rokov a nad 32 rokov). Každý platový stupeň má 14 platových tried.  Napríklad na 1. platovom stupni (2 roky praxe) sa 1. platová trieda začína na sume 292 eura a posledná 14. je 633,50 eura.

Vo verejnej správe pracuje okolo 144 000 ľudí. Keďže ich tabuľkové platy sú nižšie ako minimálna mzda, zamestnávatelia by im rozdiel mali dorovnávať. Nedeje sa to však všade a keď im mzdu dorovnajú, problém býva potom s jej ďalším zvyšovaním. Odborári už dlho poukazujú na to, že nie je normálne, aby tarify boli stále nastavené pod hranicou minimálnej mzdy. Konfederácia odborových zväzov navrhla, ako platové tabuľky upraviť. Tarifné platy by sa mali na úroveň minimálnej mzdy dorovnať v priebehu piatich rokov. Vláda sa však tento problém nechystá riešiť.

Čo navrhujú poslanci

Iniciatívy sa chopili nezávislí poslanci Miroslav Beblavý, Viera Dubačová, Katarína Macháčková, Jozef Mihál, Simona Petrík, Zuzana Zimenová a Oto Žarnay. Štát podľa nich musí dodržiavať vlastné zákony a platiť aspoň minimálnu mzdu odstupňovanú podľa kvalifikácie. Preto na najbližšiu schôdzu parlamentu predložia novelu zákona č. 553/2003 Z.z., ktorý upravuje tabuľkové platy vo verejnej správe. Podľa tohto návrhu by sa najnižšia tabuľková trieda začínala na minimálnej mzde (435 eur) a najvyššia na jej dvojnásobku (870 eur) tak, ako to predpisuje Zákonník práce. Zmena by zdvihla plat 144 000 ľudí odmeňovaných podľa týchto tabuliek v priemere o 100 eur mesačne. 

Nový systém tabuľkových platov by mal byť jednoduchší, mal by zvýšiť mzdy a zrovnoprávniť verejných zamestnancov so súkromným sektorom pred zákonom.

„Dnes sú zamestnanci verejného sektora odmeňovaní podľa dvoch platových tabuliek, čo je zbytočné, chceme ich zlúčiť do jednej, ktorá bude spĺňať podmienky Zákonníka práce. Platové triedy plánujeme ponechať, ale ich počet zredukujeme na 12, a to na spodnom konci zlúčením troch najnižších tried. Najnižšia mzda by sa mala začínať na 435 eurách a najvyššia bude dvojnásobkom tejto sumy – 870 eur. Navrhujeme tiež zrušiť platové stupne a nahradiť ich polpercentným rastom mzdy za každý odpracovaný rok, a to bez 32-ročného stropu, ktorý sa dnes uplatňuje,“ vysvetlil podrobnosti návrhu poslanec Miroslav Beblavý.

Poslanci predstavili aj kalkulačku na webovom sídle www.mzdy.beblavy.sk, kde je možné vypočítať mzdu podľa nových pravidiel.

Primátorka Prievidze Katarína Macháčková konštatovala, že samosprávy v súčasnosti z vlastných zdrojov dorovnávajú zamestnancom rozdiel v mzde tak, aby dostávali aspoň minimálnu mzdu.

„Zdanlivo sa nič nedeje, no v skutočnosti nemajú žiadny prospech z toho, že sa vo verejnej službe zvyšujú mzdy. Aj keď si zvýšia kvalifikáciu a postúpia na lepšiu prácu, stále zarábajú rovnakú minimálnu mzdu, ktorá je dnes 435 euro v hrubom,“ konštatovala.  

Nedodržiavajú sa ani takzvané minimálne mzdové nároky. Podľa Zákonníka práce totiž minimálna mzda 435 eur platí len pre nekvalifikovanú prácu.

„Pre kvalifikovanejšie miesta platia vyššie minimálne mzdy (ide o 6 koeficientov) a pre najkvalifikovanejších ľudí je minimálna mzda dvojnásobok, teda 870 eur. Títo ľudia však dnes vo verejnej službe zarábajú oveľa menej. V takzvanej základnej stupnici začína úplne najvyššia trieda na 633,50 eurách a v osobitnej stupnici na 692,50 eurách,“ povedal M. Beblavý.

Štát tak podľa jeho slov nedodržiava vlastnú minimálnu mzdu, ktorú diktuje podnikateľom, a zároveň znevažuje vysokokvalifikovanú prácu svojich zamestnancov. Nízke mzdy zároveň znamenajú aj nízke dôchodky. Vysokoškolsky vzdelaní ľudia budú musieť žiť z minimálneho dôchodku.

Podľa spolupredkladateľky zákona Simony Petrík by sa mali dobré ekonomické čísla konečne prejaviť aj na platoch.

„Najnižšie mzdy na Slovensku dnes poberajú najmä zamestnanci verejného sektora. Ide o dôležité povolania, ako sú kuchárky na školách alebo opatrovatelia. V súkromnom sektore už dochádza k rastu miezd, po kríze nie je dôvod na výhovorky. Štát by mal svojim zamestnancom zvýšiť mzdu tak, aby sa z nej konečne dalo vyžiť.“

Poslankyňa Viera Dubačová dopad zákona ilustrovala na príkladoch z jej praxe: „Napríklad 28-ročný sociálny pracovník v DSS, ktorý sa stará o naše mamy, má dnes tabuľkový plat 462 eur, po návrhu by to bolo 611 eur. 40-ročná vysokokvalifikovaná reštaurátorka zachraňujúca kultúrne pamiatky má dnes tabuľkový plat 648,50 eur, po novom by sa jej zvýšil aspoň na 735,80 eur. Toto zvýšenie je naozaj prvým krokom k dôstojným mzdám.“

Podľa poslancov Zuzany Zimenovej a Ota Žarnaya tento návrh pomôže aj nepedagogickým zamestnancom v školstve: „Napríklad 35-ročná ekonómka na základnej škole, ktorá zodpovedá za celé mzdy a účtovníctvo, má dnes tabuľkový plat 511,50 eura, ktorý by sa jej zvýšil na 639 eur.“

Poslanci aj vypočítali dosahy návrhu na výdavky štátu. Boli by vyššie o 232 miliónov ročne, ale 170 miliónov sa verejným financiám vráti v podobe odvodov do Sociálnej poisťovne, zdravotných poisťovní, znížených nákladov na odvodovú odpočítateľnú položku, dane z príjmov fyzických osôb a výberu DPH. Čistý náklad by mal byť preto odhadom 62 miliónov ročne.