Štát môže byť efektívnejší v liečbe covidu-19 cez ambulancie. Česi majú navrch, Lengvarský mlčí

Pravidlá starostlivosti o covidových pacientov u praktických lekárov sa v susednom Česku čoskoro zmenia. Liečbu monoklonálnymi protilátkami by mali podstúpiť ľudia po pozitívnom antigénovom teste, ktorý im urobí ich praktický lekár.

Nemusia tak čakať na pozitívny výsledok PCRT testu, ktorý potom nasleduje a jeho vyhodnotenie trvá minimálne pár hodín.

Všetko začína už v ambulanciách

Nový postup má zrýchliť stanovenie diagnózy a umožniť začatie správnej liečby, ktorá môže predísť ťažkému priebehu choroby u rizikových pacientov, tvrdí český rezort zdravotníctva na čele s ministrom Adamom Vojtěchom.

Uvedené protilátky môžu zabrániť vírusu preniknúť do buniek ľudského tela, prípadne pri rozvoji ťažkého priebehu choroby. Ťažký priebeh hrozí napríklad starším ľuďom, onkologickým pacientom, ľuďom s obezitou, cukrovkou, vysokým krvným tlakom, pľúcnym ochorením a ďalšími chronickými chorobami.

Európska lieková agentúra odporučila ešte začiatkom roka použitie kombinácie tzv. monoklonálnych protilátok v liečbe covidu. Informácií na Slovensku je k tejto téme pomerne málo, zmienku našli sme ich napríklad na webe zdravotných poisťovní. Rovnako chýbajú aj diskusie k tejto téme, ako je to v Česku, na rôznych odborných úrovniach, kde sa zapája aj verejnosť. 

Ako to bude u našich českých susedov vyzerať? Ak má pacient príznaky, navštívi praktického lekára, ten mu urobí antigénový test.

Ak vyjde pozitívny, okamžite mu nasadí monoklonálnu liečbu. Takto to opísal českému Rádiožurnálu pred pár dňami šéf českého Sdružení praktických lékařů (SPL ČR) Petr Šonka. Podľa nich sa ku covidu bude novo pristupovať ako ku chorobe, s ktorou sa ľudia bežne stretávajú.

Zanedbaná starostlivosť máta

V predchádzajúcich vlnách epidémie „praktickí lekári“ ľuďom s podozrením na covid-19 často vystavili na diaľku žiadanku na test a pacienta osobne nevyšetrili. „Čas je totiž pri podaní monoklonálnych protilátok kľúčovým faktorom ovplyvňujúcim úspešnosť terapie, preto tento krok považujeme za správny,“ uviedol aj pre denik.cz predseda SPL ČR P. Šonka k uvedeným novinkám v praxi.

Rozhodujúce teda je, aby bola liečba pacientov s covidom-19 prvotne priamo v ambulanciách praktických lekárov Zaujímalo nás, ako sa k takýmto inovatívnym možnostiam stavia slovenský rezort zdravotníctva. Dôvodov je okrem uvedenej liečby viacero.

Napríklad u susedov využívajú online testovanie cez šifrovaný videohovor so zdravotníkom. Fungovalo to tento rok už pred dovolenkami, stačilo sa online otestovať počas 15 minút a dotyčný obratom obdržal výsledok, aj s certifikátom. Ten potom mohol preukazovať napríklad v niektorých prevádzkach, hoci aj v kine.

„Pozorne sledujeme trendy, možnosti a skúsenosti v ostatných štátoch. Nie je však možné reflektovať na každú zmenu v jednotlivých krajinách EÚ,“ uviedla hovorkyňa slovenského rezortu zdravotníctva na otázky TRENDu.

Minister  V. Lengvarský sa s českým ministrom stretol ešte 7. septembra a diskutovali spolu o pandémii, ako uviedol rezort aj na webe. Informoval aj o tom, že slovenskí odborníci na ministerstve sledujú tiež aktuálne trendy v liečbe a v oblasti liekov. Diskusia bola aj o operatíve v nemocniciach.

„V dnešnej dobe za najúčinnejšie riešenie, ktoré by mohlo pomôcť k tomu, aby sa plánované operácie nezastavovali, vidíme vo vakcinácii. Čím viac ľudí bude zaočkovaných, tým nižší počet pacientov bude potrebovať hospitalizáciu a budeme môcť vykonávať väčšie množstvo aj plánovaných operácií,“ vysvetlil vtedy šéf rezortu V.  Lengvarský.

Pátranie po bežných informáciách

Metodické usmernenie k indikácii liečby protilátkami vo včasnej fáze ochorenia sme našli len na webe Slovenskej spoločnosti praktického lekárstva ešte z 28. apríla 2021 (informácia zverejnená 25. augusta). Platilo to však len pre pacientov s najvyšším rizikom ťažkého priebehu ochorenia.

Podľa uvedených dát sa biologická liečba podáva v zariadení ambulantnej zdravotnej starostlivosti alebo v zariadení ústavnej zdravotnej starostlivost, vrátane podávania na urgentnom príjme 1. typu alebo 2. typu. 

Medzi ostatnými metodickými usmerneniami na webe rezortu podľa našich zistení v uvedenom dátume chýba, rovnako ako aj ďalšie informácie k podobnej téme, prípadne aktualizované o nové fakty.

V TRENDe sme pátrali ďalej, čo by na takéto možnosti povedali priamo nemocnice či ambulantní lekári, keďže je aj v ich záujme podchytiť skorú diagnostiku a liečbu pacientov v prvotnom štádiu.

Ako pre TREND prezrádza Marián Petko, prezident Asociácie nemocníc Slovenska (ANS), myšlienku posilňovať vyšetrenia pacientov cez ambulantnú sféru, podobne ako je to v susednom Česku, vítajú.

„Z môjho pohľadu je to správne. Ale, samozrejme, je potrebné, aby ambulantná sféra fungovala pre pacientov, nie online či po telefóne. Pacienti sú potom privážaní do nemocníc vo vážnom či rizikovom stave. Preto považujem za správne, aby očkovanie aj testovanie vykonávali všeobecní lekári,“ objasňuje M. Petko pre TREND.

Protilátky môžu podávať aj v nemocniciach

Ako vníma prezident ANS zavádzané novinky s monoklonálnymi protilátkami v susednom Česku? Na Slovensku je podľa neho definovaných 14 centrálnych pracovísk, kde sa biologická liečba dá podávať. Samotní všeobecní lekári však túto liečbu nemôžu podávať priamo v ambulanciách, rovnako ani nemocnice. Táto služba je tak podľa zistení TRENDU obmedzená.

„Pacienti z nášho bardejovského regiónu nebudú dochádzať do Prešova, kde by sa takáto liečba mohla podať. Mohli by sme ju však podávať na urgentnom príjme, napokon ide o spustenie infúzie na 15 minút a mnohým závažným komplikáciám by sme mohli zabrániť,“ dodáva M. Petko pre TREND.

Spresnil ešte, že ak by mal slovenský pacient pozitívny antigénový test, ktoré sprevádzajú sprievodné príznaky, a vtedy by sa mu podala biologická liečba, považoval by to za veľmi rozumné. Mnohí pacienti dostávali počas prvej a druhej vlne pandémie informácie o tom, že keď majú pozitívny antigénový test, majú zostať doma a do nemocníc sa dostávali potom v závažnom zdravotnom stave.

„S tým súhlasím, ambulancie všeobecných lekárov však musia naplno fungovať a pacientov vyšetrovať. Lekárom by mohol štát zaobstarávať antigénové testy, ďalej prístroje na meranie saturácie a tí by mali mať možnosť bezodkladne posielať pacientom na biologickú liečbu, napríklad do nemocníc,“ objasňuje prezident ANS.

Potvrdil tiež obavy pacientskych organizácií i samotných pacientov, že opäť hrozí štátom odsúvaná plánovaná zdravotná starostlivosť, ktorá doteraz pokrivkáva a nemožno ju ľahko dohnať.

Pacienti budú opäť odsúvaní bokom

Pacienti s inými ochoreniami ako na covid-19 sú stále odsúvaní na vedľajšiu koľaj. Odložená zdravotná starostlivosť mala za následok nielen nárast počtu zbytočných úmrtí, ale aj zhoršenie zdravotného stavu či oneskorenie diagnostiky závažných ochorení, potvrdila Asociácia na ochranu práv pacientov (AOPP) ešte v apríli tohto roka.

„Podľa údajov vyžiadaných AOPP od zdravotných poisťovní, ktoré porovnávali posledný kvartál rokov 2019 a 2020, klesol počet preventívnych prehliadok u praktických lekárov pre dospelých takmer o tretinu. Za rovnaké obdobie klesol počet diagnostických vyšetrení o viac ako pol milióna,“ poukázala AOPP. Odklad diagnostických výkonov sa v najväčšej miere dotkol RTG vyšetrení (26,8 percenta), kolonoskopie (17,7 percenta) a mamografie (17 percent).

Do ambulancií len s testom? Je to riziko

„Zanedbanie prevencie a včasného záchytu ochorení považujem za jeden z najzásadnejších problémov. Ukáže až čas, k akým ďalším a zbytočným pandémiám sme tým prispeli,“ konštatovala vtedy Mária Lévyová, prezidentka AOPP.

Aj dnes majú pacienti obavy kvôli chaosu, ktorý môže vzniknúť v súvislosti so septembrovým usmernením  (č. Z078867-2021)  rezortu zdravotníctva k testovaniu pacientov v nemocniciach, zdravotníckych zariadeniach či ambulanciách. Doplatiť naň môžu ako prví práve pacienti, potvrdila opätovne médiám prezidentka asociácie Mária Lévyová.

„Obávame sa, že napríklad v prípade potreby preplácania testov pri zdravotných indikáciách pred vyšetreniami, mnohí pacienti sa radšej rozhodnú nenavštíviť lekára,“ povedala M. Lévyová.

Podľa ich najnovšieho prieskumu takmer polovica opýtaných priznala, že kvôli situácii zapríčinenej ochorením covid-19 ani nekontaktovala svojho lekára, a to aj napriek tomu, že za normálnych okolností by tak urobila.

Aj ambulantní lekári v problémoch

Ako vnímajú riziká možného zanedbania zdravotnej starostlivosti ambulancie, ak budú pacienti navštevovať lekárov či pacientov oneskorene? Prezidentka Jaroslava Orosová zo Zväzu ambulantných poskytovateľov hovorí, že vzhľadom k poddimenzovanej sieti ambulancii, kedy chronicky chorí pacienti už pred epidémiou čakali na vyšetrenie niekoľko dní, týždňov ba až mesiacov, vykonanie testu čakaciu dobu nijako nepredĺži.

„Akútne a život ohrozujúce stavy by mali byť ošetrené aj bez testu na pracoviskách na to určených. Treba vziať do úvahy fakt, že podstatná časť ambulantných lekárov patrí na základe vysokého veku do rizikovej skupiny,“ dodáva pre TREND. Už prvá a druhá vlna pandémie ukázala podľa nej na akútny nedostatok i to, ako veľmi prestarnutá je sieť ambulantných lekárov.  Mnoho z nich sa nakazilo, časť ochoreniu, žiaľ, podľahla, časť nesie dlhodobé následky.