Jozef je jediným konateľom a majiteľom eseročky. So svojou firmou má uzatvorenú riadnu pracovnú zmluvu na dobu neurčitú a mesačne si vypláca mzdu 1 400 eur. Predtým mal živnosť.

Má 57 rokov, blíži sa do dôchodkového veku a tak rozmýšľa nad svojou budúcou penziou. Uvažuje o tom, že v nasledujúcom období už nechce byť zamestnaný vo svojej firme a nechce ani platiť odvody. Nevie však, ako to urobiť, aby mu zníženie vymeriavacieho základu nepokazilo dôchodok.

Môže rozviazať pracovný pomer s firmou, byť dobrovoľne nezamestnaný a zároveň zostane majiteľom a konateľom firmy? Alebo sa konateľstva musí vzdať a potom sa zaregistruje na úrade práce? Aké dôsledky by z jedného alebo druhého rozhodnutia vyplynuli pre jeho budúci dôchodok?

Jozef má obavu, že zamestnanecký pomer s platom vo výške minimálnej mzdy mu pokazí vymeriavací základ pre výpočet dôchodku. Sociálna poisťovňa informatívne výpočty dôchodkov nerobí. Čo radí majiteľovi eseročky?

„Dôchodok sa vypočíta tak, že sa vynásobí obdobie dôchodkového poistenia priemerným osobným mzdovým bodom a aktuálnou dôchodkovou hodnotou. Pre výpočet sumy dôchodku je teda rozhodujúce skutočne dosiahnuté obdobie dôchodkového poistenia po ukončení povinnej školskej dochádzky do posledného dňa pred dovŕšením dôchodkového veku. Teda ide o zárobky dosiahnuté od roku 1984 do posledného roku pred rokom, v ktorom vznikne nárok na dôchodok. V súčasnosti nepoznáme prípadné zárobky vášho čitateľa do budúcnosti, nepoznáme sumy všeobecných vymeriavacích základov do budúcnosti, nepoznáme aktuálnu dôchodkovú hodnotu do budúcnosti a ani sumu valorizácie. Toto sú všetko veličiny, ktoré výrazne ovplyvňujú sumu dôchodku. Vo všeobecnosti platí zásada, že čím dlhšie platíte odvody do Sociálnej poisťovne a čím sú tieto odvody vyššie, tým vyššia bude suma vášho budúceho starobného dôchodku,“ informoval Marian Škotka zo Sociálnej poisťovne.

Práca vo firme za minimálnu mzdu

Ak by Jozef pracoval vo svoje firme do dôchodku za minimálnu mzdu (teraz 380 eur), znížil by si tak svoju budúcu penziu. Jedinou výhodou takéhoto riešenia je, že by takto ušetril na zdravotných odvodoch. Od januára platí odpočítateľná odvodová suma na zdravotné poistenie. Zamestnanec (a aj konateľ zamestnaný vo firme) zo mzdy 380 eur neplatí zdravotné odvody.

Existuje možnosť, že si Jozef bude do penzie platiť odvody z minima a potom pred odchodom do dôchodku si poistné doplatí a takto si zvýši výšku dôchodku.

Sociálna poisťovňa pripomína, že majiteľ alebo konateľ spoločnosti má postavenie zamestnanca na účely sociálneho poistenia iba za predpokladu, že sú splnené zákonom stanovené podmienky.

„Tými sú existencia právneho vzťahu (ktorým je aj zápis do Obchodného registra), a právo na príjem z tohto právneho vzťahu, ktorý je zdaňovaný podľa § 5 ods. 1 písm. a) až h) a ods. 2 a 3 zákona o dani z príjmov. Ak by ste nespĺňali súčasne obe podmienky, na účely sociálneho poistenia by ste nenadobudli postavenie zamestnanca, a teda by ste nemali povinnosť platiť ani poistné. Napríklad v situácii, keby ste síce vykonávali funkciu konateľa spoločnosti ale bez práva na príjem z výkonu tejto funkcie by neboli splnené obe podmienky na postavenie zamestnanca, pretože by absentovalo právo na príjem z výkonu tejto funkcie. Ak by vám bol napríklad vyplatený iba podiel na zisku spoločnosti (a nemali by ste súčasne postavenie zamestnanca na účely sociálneho poistenia), ten nie je považovaný za príjem zo závislej činnosti, a preto by vám povinnosť platiť poistné nevznikla,“ vysvetľuje Sociálna poisťovňa.

Od júla platí zákon o minimálnom dôchodku. Ten je minimálne 269, 50 eura. Podmienkou je 30 rokov dôchodkového poistenia a s rastom počtu rokov poistenia rastie aj minimálna penzia. Pre tých konateľov a spoločníkov vo firme, ktorí chcú mať v budúcnosti istotu aspoň minimálnej penzie platí, že pre získanie nároku na čo najvyšší minimálny dôchodok by museli získať v kalendárnom roku osobný mzdový bod aspoň 0,241.

Pre rok 2015 to znamená ročný vymeriavací základ približne 2 600 eur a pre rok 2016 približne 2 700 eur (čo je 225 eur každý kalendárny mesiac). Takže pre konateľov, spoločníkov je výhodné platiť sociálne odvody najmenej zo sumy 220 eur mesačne, ak by chceli mať aspoň minimálnu penziu.

Dobrovoľne nezamestnaný

Ďalšou možnosťou je, že Jozef vo firme prestane pracovať, konateľom však zostane. Ako dobrovoľne nezamestnaný nebude platiť odvody do Sociálnej poisťovne. Pri mesačnej mzde 1 400 eur tak ušetrí na sociálnych odvodoch ako zamestnanec 131,60 eura a jeho firma ako zamestnávateľ 352,80 eura. Bude si ale musieť platiť minimálne zdravotné odvody. Tie sú mesačne tento rok 57,68 eura, na budúci rok odvedie zdravotnej poisťovni mesačne 60,06 eura.

„Ak ukončíte pracovný pomer, spoločnosť ako zamestnávateľ má povinnosť vás odhlásiť z registra poistencov. Vy, ako fyzická osoba nemáte v tom prípade už žiadne oznamovacie povinnosti voči Sociálnej poisťovni. Ak by ste mali záujem byť sociálne poistený, je možné sa prihlásiť ako dobrovoľne poistená osoba,“ radí Jozefovi M. Škotka.

Dobrovoľne poistená osoba si môže zvoliť výšku vymeriavacieho základu, z ktorého bude platiť odvody. Môže to byť minimum alebo aj maximum. Pre jeho budúci dôchodok by však mal byť vymeriavací základ aspoň vo výške priemernej mzdy (vlani bola 858 eur).

V takom prípade bude jeho priemerný mzdový bod 1. Kým pri mzde 1 400 mesačne odvedie ako zamestnanec vo svojej firme do sociálky mesačne 131,60 eura a jeho firma ako zamestnávateľ 352,80 eura, pri priemernej mzde 858 eur je to za zamestnanca 80,65 eura a za zamestnávateľa 216,20 eura.

Evidovaný na úrade práce

Ďalšou možnosťou je evidencia na úrade práce ako uchádzač o zamestnanie. Štát platí za nezamestnaného zdravotné odvody ale sociálne neplatí a obdobie evidencie sa ani nepočíta do odpracovaných rokov na dôchodok. Ak by si Jozef vybral takéto riešenie, nemôže byť vo svojej firme naďalej konateľom. A nezáleží na tom, že za konateľstvo nebude dostávať odmenu či mzdu.

„V zmysle § 5 a 6 zákona č. 5/2004 Z.z. o službách zamestnanosti je rovnako spoločník, ako aj konateľ spoločnosti považovaný za osobu samostatne zárobkovo činnú a jeho evidencia nie je možná,“ informovalo ústredie práce.

Ak by chcel Jozef dostávať dávku v nezamestnanosti, musel by byť zaradený do evidencie uchádzačov o zamestnanie. Nemohol by ale ďalej figurovať ako spoločník vo firme a ako konateľ by musel byť odvolaný z funkcie konateľa valným zhromaždením, alebo by sa musel tohto postavenia vzdať.

Spoločníkom a konateľom spoločnosti zostáva až do momentu jej zániku, pričom zrušenie a likvidácia spoločnosti predchádza jej zániku (a následnému výmazu).