Sme rodina chce mať právo na hotovosť v ústave. Aj Matovič ju preferuje, Brusel môže zakročiť

Digitálne platby sú pohodlné, rýchle a bezpečné, ale že by mali čoskoro vytlačiť hotovosť? Takéto otázky si kladú politici rôznych krajín, najnovšie aj hnutie Sme rodina na čele s predsedom Borisom Kollárom. Ten sa najnovšie angažuje ako zástanca platieb v hotovosti. Dokonca plánuje zakotviť právo na jej zachovanie priamo v ústave.

Kritici mu vyčítajú, že ide o ľúbivú tému. Zjednodušene povedané, platby v hotovosti – teda v „keši“ – vytvárajú priestor pre tieňovú ekonomiku a daňové úniky.

Pozornosť vzbudzuje aj pripravované digitálne euro, ktoré už viac ako rok interne testuje Európska centrálna banka (ECB) a na jeseň tohto roka pravdepodobne schváli aj príslušnú legislatívu. Zaviesť do praxe sa má predbežne do troch rokov. 

Politici sa aktuálne sporia o tom, či chrániť hotovosť v ústave je dobrá možnosť, alebo sa takto budú môcť naďalej v praxi prepierať špinavé peniaze. „Nemyslím si, že by sme jedného dňa mali dôjsť do takého štádia, že sa úplne zruší hotovosť. My k nej takýmto krokmi stále prichádzame bližšie a bližšie,“ zamýšľa sa B. Kollár.  

Podobné kroky na ochranu hotovosti presadzuje od konca vlaňajška aj Rakúsko, na základe petície, ktorú podpísalo viac ako pol milióna ľudí. Na túto tému sa má konať v apríli tohto roka referendum, to však nebude pre parlament záväzné, preto zmenu ústavy nemusí podporiť.  

Výzvy tohto typu zaznievajú aj v Česku, kde tento zámer dodnes presadzuje skupina senátorov. Návrh zdôvodnili obavami ľudí, že v súvislosti s rozvojom digitalizácie platieb sa bezhotovostné platby buď stanú povinnými, alebo že hotovostné úhrady úplne vytlačia. Časť obyvateľov podľa návrhu senátorov nechce, aby sa vlastníctvo bankového účtu, platobnej karty a bankovej identity stalo povinnosťou alebo nevyhnutnosťou.

Odmietajú to kvôli možnej kontrole súkromia, nutnosťou mať potrebné vybavenie, hackerským útokom aj kvôli možným výpadkom elektronického pripojenia alebo dodávok elektriny. U českých susedov sa má o dva týždne v senáte prerokovať novela o obehu bankoviek a mincí, uvádza český portál irozhlas. Náznaky „temnej“ budúcnosti niektorí politici vidia napríklad v Škandinávii, kde sa v niektorých oblastiach už platí len bezhotovostne.

Európskej komisii sa takéto plány jednotlivých štátov na obmedzovanie hotovosti nepozdávajú. V decembri 2022 prísne varovala taliansku pravicovú vládu pod vedením premiérky Giorgie Meloniovej pred uzákonením plánov na podporu používania hotovosti. Podľa Bruselu by to bolo v rozpore so záväzkom bojovať proti daňovým únikom, uviedli noviny Financial Times. 

Vládni politici preferujú hotovosť

Predsedovi hnutia Sme rodina najviac prekáža, že ak by platil iba kartou, budú o ňom bankové inštitúcie všetko vedieť. „Budú vedieť, čo kupujem, kde chodím, kde sa stravujem, aké mám spotrebiteľské návyky. Potom sa metadata predávajú a robia z toho ďalší biznis. Občania sa majú právo rozhodnúť, či budú mať peniaze v skrini, v trezore, alebo hoci v banke,“ potvrdil  B. Kollár pre TA3. Spomenul aj negatívnu skúsenosť s tým, keď si chcel vybrať z banky 5-tisíc eur a musel presne zdôvodňovať, ako ich použije.

Hotovostné platby obhajoval pred pár dňami v relácii televízie JOJ Na hrane podpredseda Sme rodina a minister práce Milan Krajniak. Hovoril tam, že žijeme v chorom svete, kde sa snažia donútiť každého človeka, aby mal všetky svoje peniaze v bankách, aby im platil poplatky.

Podľa iných názorov však obmedzenie hotovostných prevodov zabraňuje praniu špinavých peňazí. „Ak ide o veľké sumy, hrozí dokonca organizovaný zločin. Korupcia sa realizuje práve cez platby v hotovosti,“ podotýka  Peter Kremský, predseda Výboru NR SR pre hospodárske záležitosti (OĽANO).

Sám exminister financií Igor Matovič platobnú kartu doteraz vôbec nevyužíva, hoci paradoxne riadi štátne financie. „Úprimne hovorím, že som v živote nezaplatil kartou, vždy iba v hotovosti,“ spresnil. Banku mu viackrát platobnú kartu poslala, ale on ju z obálky nevybral. Dokonca aj výplata mu chodí na bankový účet manželky a ona mu z bankomatu vyberie potrebnú hotovosť. „Platobnú kartu som si nevybavil ani ako podnikajúci živnostník,“ dodal pre TA3.  

Legislatívna výnimka sa nezúžila

Najnovšie rezort financií presadzoval 2. februára tohto roka do druhého čítania v Národnej rade (NR) SR novelu o obmedzení platieb v hotovosti. To sa však nepodarilo, výnimka sa nezúžila.

„Poslanci odmietli, aby sa opätovne mohla zaviesť prísnejšia kontrola pri používaní hotovosti, ktorá počas predchádzajúcich rokov výrazne pomohla v boji proti daňovým podvodom a praniu špinavých peňazí," uviedol rezort. Pôvodne sa uvažovalo uplatňovať túto výnimku len na obdobie pandémie. 

Pred pandémiou koronavírusu platilo podľa zákona o obmedzení platieb v hotovosti, že tie platby, ktoré prevyšovali limit 5-tisíc eur pri podnikateľoch a nad 15-tisíc eur medzi fyzickými osobami – nepodnikateľmi, museli byť urobené len bezhotovostne. Túto povinnosť mali všetky fyzické i právnické osoby na Slovensku, pričom limit sa vzťahoval aj na súčet všetkých súvisiacich platieb na základe jedného právneho vzťahu, napríklad v rámci jednej zmluvy. Takáto legislatíva vyplýva z pravidiel EÚ zameraných predovšetkým proti praniu špinavých peňazí

Na platby v hotovosti sa podľa platnej legislatívy nevzťahuje zákaz v čase krízovej situácie, vojny, vojnového stavu, výnimočného stavu, núdzového stavu a mimoriadnej situácie. V praxi to znamená, že už vyhlásenie mimoriadnej situácie v krajine vylučuje uplatňovanie tohto zákona.  

Budúcnosť smeruje k digitálnym platbám

Výsledky vlaňajšej medzinárodnej štúdie „Vzťah k platobným metódam”, ktorú si nechala vypracovať spoločnosť EVO Group ukazujú, že takmer šiesti z desiatich Slovákov využívajú digitálne platby kvôli pohodliu a ich jednoduchému použitiu.

Konkrétne, 63 percent slovenských spotrebiteľov využíva pri nákupoch platbu kartou. Zhruba 25 percent respondentov, ktorí často platia hotovosťou odpovedalo, že hlavným dôvodom využívania hotovosti je nedostupnosť digitálnych platieb v obchode alebo v mieste poskytovania služieb. Za zmienku stojí, že digitálne platby dominujú ako preferovaná platobná metóda v kamenných aj online obchodoch.

Analytici konzultačnej firmy PwC predpovedajú, že platobný biznis sa bude do roku 2025 pohybovať na hranici medzi evolúciou a revolúciou. Pod evolúciou myslia zlepšovanie platobného systému okamžitých platieb aj mobilných peňaženiek. Revolúciu prinesú štrukturálne zmeny v platobnom ekosystéme ako kryptomeny, digitálne meny centrálnych bánk, alebo trend nakupovania a platenia za tovar známy pod skratkou BNPL.

Dokonca sociálna sieť Twitter by sa mohla dať využívať aj ako platforma pre online platby, či dokonca ako online banka. Podľa prvotnej idey by si používatelia tejto siete mohli posielať malé sumy na podporu videa či iného obsahu.

Do budúcnosti by sa možnosti mohli rozšíriť o ponuku uložiť si peniaze na tejto platforme. Vklady by sa úročili úrokom ako v banke. Hoci zatiaľ je to skôr dlhodobá vízia ako krátkodobý projekt, Twitter však už požiadal americké úrady o licenciu na transfer platieb, uvádza Združenie pre bankové karty.

Ďalšie dôležité správy