Slovenská ekonomika sa výrazne prepadla, mohlo byť aj horšie

Slovenská ekonomika sa v druhom štvrťroku medziročne prepadla o 12,1 percenta. Informoval o tom Štatistický úrad SR a potvrdil tak predbežné údaje zverejnené v auguste. Slovenská ekonomika sa v tomto roku dostala do záporných čísel po desaťročnom nepretržitom raste od finančnej krízy v roku 2009. Vplyv pandémie Covid-19 sa významne prejavil v druhom štvrťroku 2020. Pokles hrubého domáceho produktu (HDP) sa v porovnaní s prvým štvrťrokom po očistení o sezónne vplyvy dostal na 8,3 percenta.

„Znamená to, že Slovensko na rozdiel od pôvodných očakávaní nezaznamenalo historický najvýraznejší medzikvartálny prepad HDP, keď v prvom štvrťroku 2009 klesol HDP medzikvartálne až o 9,4 percenta,“ hovorí analytik UniCredit Bank Ľubomír Koršňák.

„Na rozdiel od krízy v roku 2009, kedy bol pokles HDP koncentrovaný len do jedného štvrťroka, sa však tentoraz rozložil minimálne do dvoch kvartálov. V medziročnom porovnaní tak už slovenská ekonomika zaznamenala historický najvýraznejší prepad,“ dopĺňa.

V bežných cenách sa objem HDP znížil o 10,4 percenta na  objem 21,2 miliardy eur. V polroku 2020 dosiahol nominálny objem vytvoreného HDP 42,6 miliardy eur, čo je v reálnom vyjadrení pokles o 8,1 percenta.

Krízy pocítil výrobný priemysel aj umelci

Vývoj ekonomiky bol nerovnomerný. Pokles podľa ŠÚ SR zaznamenala väčšina odvetví, niektoré aj viac ako o dvadsať percent. Priemysel oslabil o 25,4 percenta, sektor umenia, zábavy a rekreácie o 22,3 percenta.

Dvojciferný medziročný pokles vykázalo aj stavebníctvo (-18,1 percenta), ale aj obchod, doprava a stravovacie služby.

Pevným bodom slovenskej ekonomiky ostal finančný sektor. „Rast pridanej hodnoty sme zaznamenali v odvetví finančné a poisťovacie činnosti, a to o 20,5 percenta, aj oblasti nehnuteľností o 4,7 percenta,“ hovorí ŠÚ SR.

Súčasná situácia je taká mimoriadna, že aj takýto výrazný prepad sa dá interpretovať ako úspech. „Je to o niečo lepší výsledok, ako sme očakávali. A hoci konečná spotreba domácností klesla o vyše päť percent, je to jeden z najmiernejších poklesov v rámci EÚ. Spotrebu podporili aj vládne transfery, ktoré stabilizovali disponibilný príjem domácností,“ reaguje na potvrdené údaje o prepade ekonomiky ministerstvo financií.

Aktuálne čísla sú však do istej miery výstrahou do budúcnosti. „Varovný prst do budúcich štvrťrokov by však mohla zdvíhať štruktúra poklesu zásob. Tie ťahali nadol najmä klesajúce zásoby materiálu a tovaru, čo by mohlo indikovať nižšie očakávania podnikov do budúcna, respektíve výraznejší nárast dovozov pri ďalšom nábehu produkcie,“ hovorí Ľ. Koršňák.

Objavujú sa signály, že spoločnosti sa budúcnosti obávajú. „Varovný prst do budúcich štvrťrokov by však mohla zdvíhať štruktúra poklesu zásob. Tie ťahali nadol najmä nižšie zásoby materiálu a tovaru, čo by mohlo indikovať nižšie očakávania podnikov do budúcna, resp. výraznejší nárast dovozov pri ďalšom nábehu produkcie,“ upozorňuje analytička Slovenskej sporiteľne Katarína Muchová.

Nižšie mzdy, viac ľudí bez práce

Výrazne slabší je aj trh práce. Slováci musia zniesť nižšie čísla na výplatnej páske. K. Muchová upozorňuje, že rast miezd sa dostal do záporných čísiel, keďže nominálne mzdy sa medziročne znížili o 1,2 percenta a po zohľadnení inflácie boli reálne mzdy o tri percentá nižšie ako pred rokom. 

Zároveň zostáva čoraz viac ľudí bez práce. Miera nezamestnanosti sa zvýšila na 6,6 %, kde bola naposledy v júni 2018. Oproti prvému kvartálu bola o 0,6 percentuálneho bodu vyššia a v porovnaní s druhým štvrťrokom vlaňajška stúpla miera nezamestnanosti o 0,9 percentuálneho bodu.

Podľa údajov Ústredia práce sociálnych vecí a rodiny v júli dosiahla miera evidovanej nezamestnanosti 7,65 percenta. V porovnaní s predchádzajúcim mesiacom vzrástla o 0,25 percentuálneho bodu. Počet uchádzačov o zamestnanie, ktorí sú schopní okamžite nastúpiť do práce, stúpol medzimesačne o 6,2-tisíca na takmer 210-tisíc osôb.

Neistá budúcnosť

Všetky prognózy vývoja ekonomiky ovplyvňuje predovšetkým pandémia ochorenia Covid-19. „Ak sa situácia v súvislosti s Covidom-19 nezhorší natoľko, že by došlo k opätovnému uzatváraniu ekonomík v druhom polroku, môže byť celoročný pokles menší než náš oficiálny odhad na úrovni 7,5 percenta,“ hovorí K. Muchová.

UniCredit počíta s tým, že ekonomika v tomto roku oslabí o 8,4 percenta. Je to priaznivejší odhad ako ten pôvodný, ktorý počítal s oslabením ekonomiky o dvanásť percent. „Naďalej však predpokladáme, že výpadok spôsobený pandémiou sa plne nepodarí uzavrieť do konca budúceho roka a na úrovne spred vypuknutia pandémie sa ekonomika pravdepodobne vráti najskôr až v úvode roka 2022,“ dodáva Ľ. Koršňák.