Potraviny na splátky, prípadne po záruke a čoraz častejšie návštevy potravinových bánk. Toto je realita posledných týždňov, ktorú je vidieť v rôznych štátoch Európy. Na systém „Kúpte a zjedzte teraz, zaplaťte neskôr,“ naskočili idú viaceré obchodné reťazce.
Potraviny na splátky začala od augusta predávať napríklad britská sieť supermarketov Iceland, španielska vláda zavádza pokuty pre reštaurácie a supermarkety, ktoré plytvajú potravinami. V Česku chystajú novú vyhlášku o požiadavkách na pokrmy, čím sa zvýši šanca pre reštaurácie darovať jedlo. Spotrebiteľský trh je hladný aj po nákupe potravín na splátky či lacnejších tovaroch po dátume spotreby.
Hrozieb je však v potravinárskom segmente viac. Európe nehrozí tento rok v zime iba nedostatok energií, ale aj jedla. Potravín bude v obchodoch menej ako obvykle a ich ceny raketovo vzrastú. Začiatkom októbra na to upozornili veľké potravinárske asociácie FoodDrinkEurope a PFP spoločne s Európskou poľnohospodárskou organizáciou Copa-Cogeca. Dané odvetvie je totiž na energetický trh úzko naviazané, pripomína denník The Financial Times.
Po energetickej kríze je tu potravinová
Slovenské úrady stále nedokážu zistiť, kto sa nachádza v energetickej chudobe, a už sa tisíce ďalších Slovákov ocitajú aj v potravinovej kríze. Uplynulé mesiace pritom potravinári varujú, že ak Európska únia a vlády nezasiahnu vhodnými opatreniami, ceny potravín v krátkej dobe ešte viac porastú. Spotrebitelia už začali prispôsobovať nákupné košíky cenám potravín, hovorí pre TREND hovorkyňa Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory Jana Holéciová.
„Tento trend už naši potravinári zbadali. Napríklad spotrebitelia začínajú viac nakupovať rastlinné tuky, keďže pravé maslo má vysokú ceny a niektorí zákazníci si ho nemôžu dovoliť kúpiť. Pekári hovoria, že spotrebitelia začínajú obmedzovať nákupy sladkého pečiva a vianočiek, nasledujú žemle a rožky. Najmenší pokles je v predaji chleba,“ dodáva J. Holéciová.
Slováci navyše začínajú nakupovať potraviny v menšom množstve. Obmedzujú veľké nákupy a premýšľajú, na čom by ušetrili. Z pohľadu plytvania potravín je tento trend dobrým znakom, nerieši to však potravinovú chudobu nízkopríjmových rodín. Na Slovensku bolo vlani 12,3 percenta obyvateľov (zhruba 660-tisíc) ohrozených príjmovou chudobou, uviedol Štatistický úrad SR. Hranica rizika príjmovej chudoby dosiahla pre domácnosť jednotlivca hodnotu 424 eur mesačne.
Legislatíva je pripravená, čaká sa na Brusel
Všetkým potravinárom a poľnohospodárom, ktorí pôsobia na Slovensku, by pomohlo zaradenie sektora medzi subjekty s regulovanou cenou elektrickej energie a plynu alebo vyplácanie dotácií na zvýšené ceny energií. „Bez energií a kompenzačných opatrení štátu nebudú ani slovenské rožky, ani slovenské mlieko, slovenské mäso či slovenský cukor. Slovensko tak bude ešte viac odkázané na dovoz často aj nekvalitných potravín z cudziny,“ varuje J. Holéciová.
Aktuálne sa čaká aj na postoj Európskej komisie. Vláda Eduarda Hegera pritom ešte v septembri tohto roka schválila, že sa vybrané subjekty potravinárskeho priemyslu začlenia medzi chránených odberateľov energií. Pri prípadnom nedostatku energií budú obmedzovaní v spotrebe až medzi poslednými.
Je však jasné, že to nebude stačiť. „Sme v období, keď máme nakupovať energie za šialené ceny. Medziročne máme potraviny už teraz drahšie o 20 percent. Zima sa však nezadržateľne blíži a ak EÚ a štát urýchlene neprídu s riešením, tak ceny potravín v najbližších mesiacoch dosiahnu nepredstaviteľnú úroveň. To môže mať fatálny dosah nielen na nízkopríjmové skupiny, ale aj na už i tak zdecimovaný agropotravinársky sektor," povedal predseda Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory Emil Macho.
Slováci šetria aj na kvalite potravín
Chudoba sa v súčasnosti prejavuje tým, že ľudia viac jedia nezdravé veci. Ukazuje to aj najnovší septembrový prieskum spoločnosti Edenred, v ktorom 55 percent opýtaných priznalo, že musia šetriť na strave a potravinách aj na úkor kvality.
Veľkou pomocou pre ľudí s nízkym príjmom v tomto čase sú aj potravinové banky. Potravinová banka Slovenska ročne prerozdelí približne 4 800 ton potravín, avšak stále to nestačí. Ich hlavným cieľom je, aby sa potravinami neplytvalo, čiže ich získavajú od obchodníkov, výrobcov či pestovateľov ako prebytok a prerozdelia ich ďalej napríklad charitám či mimovládnym organizáciám.
Obchodníci na Slovensku majú zmluvy s Potravinovou bankou, prípadne s inými charitami, na základe ktorých im darujú tovar, objasňuje pre TREND Martin Krajčovič predseda Slovenskej aliancie moderného obchodu. Nejde iba o potraviny, ale aj o hygienické potreby či drogériu. „Niektoré produkty, ako napríklad oblečenie, je veľmi ťažké na Slovensku darovať, a preto idú do tretích krajín ako súčasť humanitárnej pomoci. Uvítali by sme v tomto zmenu zákona,“ dodáva predseda aliancie.
Treba si však uvedomiť, že obchody darujú prebytky. Ak sa výrazne zvýši počet ľudí odkázaných na charitu, tak to neznamená, že sa rovnako výrazne zvýši počet prebytkov. A to môže byť v budúcnosti vážny problém, ak bude potravín či iných tovarov nedostatok.
„Cena sa stala rozhodujúcim a takmer jediným faktorom pri výbere potravín. Je to nielen na Slovensku, ale v celej Európe. Zaznamenávame vyšší predaj potravín cez predajné akcie a tiež väčší príklon k privátnym značkám pre lepší pomer ceny a kvality,“ dodáva M. Krajčovič.
Do chudoby spadne aj stredná vrstva
Problémom je, že kým sa v iných krajinách EÚ, napríklad aj v susednom Česku, sa štát na takýchto aktivitách podieľa, na Slovensku je celá ťarcha potravinovej pomoci len na dobrovoľníkoch.
„Veríme, že do konca tohto roka by sa to mohlo zlepšiť, rezort pôdohospodárstva prisľúbil pomoc, pomohla by aj úprava legislatívy. Obávame sa, že ak štát nepomôže, ďalšie tisícky ľudí padnú do oblasti chudoby,“ hovorí pre TREND riaditeľ Potravinovej banky Slovenska Marko Urdzík.
Takúto formu pomoci využíva zhruba 160-tisíc Slovákov V potravinovej chudobe sa však podľa M. Urdzíka môžu ľahko ocitnúť aj tí, ktorí sú v súčasnosti v strednom príjmovom pásme.
Na Slovensku sa ročne vyhodí 700-tisíc ton potravín. Od začiatku júla tohto roka môžu obchodníci predávať potraviny aj po uplynutí doby trvanlivosti. Nový zákon totiž určuje, že prevádzkovateľ s predajnou plochou väčšou ako 400 metrov štvorcových je povinný najneskôr do 48 hodín pred predajom potravín, ktorým uplynul dátum minimálnej trvanlivosti, ponúknuť ich najmenej jednej charitatívnej organizácii.
V Česku zvažujú predaj aj na splátky
Novinkou, ktorá sa objavila v susednom Česku, je predaj lacných potravín na splátky či tesne po dátume spotreby. Ako informuje TREND hovorca spoločnosti Home Credit Michal Fila, chcú poskytovať jednoduché a flexibilné úvery všade, kde ich zákazníci potrebujú.
„Súčasne ale platí, že peniaze požičiavame zodpovedne. Nechceme podporovať zadlžovanie ľudí kvôli okamžitej konzumácii,“ dodáva. Je preto otázne, či s takouto ponukou v budúcnosti prídu niektoré slovenské reťazce.
U českých susedov aktuálne pôsobí 15 potravinových bánk, prakticky v každom kraji. Česká federácia potravinových bánk plánuje v polovici budúceho roka otvoriť 150 ďalších výdajní. „Prognóza bola, že na konci roka 2022 budeme zásobovať 260-tisíc ľudí. Túto hranicu sme prekročili už na konci druhého kvartálu. Teraz počítame s tým, že pôjde až o 350-tisíc klientov,“ uviedla pre Český rozhlas riaditeľka federácie Veronika Láchová.
Skutočnosť, že zákazníci inklinujú k lacnejším produktom, potvrdzuje aj hovorkyňa českého internetového supermarketu Rohlik.cz Lutfia Volfová. Kým napríklad vlani ponúkali cez privátne značky len sedem percent tovarov, aktuálne je to 11 percent.
„Snažíme sa držať ceny na minime. To nám okrem privátnych značiek umožňuje aj zastropovanie cien vybraných potravín, keďže sme sa zaviazali držať ich až do Veľkej noci v určitej výške,“ dodáva L. Volfová. Firma uvažuje aj o spustení nákupu na splátky, v súčasnosti sa táto služba nachádzajú vo fáze realizácie.
On-line supermarket Košík.cz začal podľa svojho hovorcu Františka Broža už počas pandémie ponúkať možnosť odloženej platby. Túto formu ponúkajú v rámci spolupráce s Potravinovou bankou aj v súčasnosti. Už je zrejmé, že zákazníci hľadajú k väčšine nakupovaného tovaru lacnejšie alternatívy.
„Iba pri potravinách, na ktorých im skutočne záleží, zostávajú verní prémiovému segmentu. Výrazne viac využívajú zľavové akcie, stimuly typu multibuy alebo akčné ponuky. Pravidelne dopredávame tovar zo sekcie Zachráň ma, ktorá zahŕňa potraviny s blížiacim sa koncom minimálnej trvanlivosti alebo tovar s estetickou chybou obalu,“ vysvetľuje pre TREND F. Brož.
Ruský Mere prežíva aj bez expanzie
V českých mestách sa postupne rozrastajú aj maloobchodné predajne Lacných potravín, aktuálne ich je 19. Predávajú potraviny a drogériu s končiacou trvanlivosťou alebo krátkou zárukou. Podobným štýlom funguje napríklad aj ďalší lacný koncept tovarov, Levnoshop so 17 vlastnými predajňami a e-shopom.
Na českom trhu stále funguje aj ruský reťazec s ultralacnými potravinami Mere, ktorý prevádzkuje dve predajne v mestách Most a Příbram, uvádza portál kupi.cz. Pôsobí aj v ďalších európskych štátoch – Belgicku, Francúzsku, Bielorusku, Španielsku, Lotyšsku a Nemecku.
Ešte pred vojnou na Ukrajine mal v pláne rozšíriť sa v Česku na 50 predajní, expandovať chcel v tomto roku aj na Slovensko. „Ich vyjadrenia bolo možné chápať ako istú marketingovú stratégiu, naviazanú na iné podmienky. V súčasnosti možno povedať, že premeškali dobu, čiže vývoj na trhu predbehol ich stratégiu,“ hovorí pre TREND Ľubomír Drahovský, analytik maloobchodu.
V Spojenom kráľovstve musel diskont Mere predajne uzatvoriť, pritom pôvodne tam chcel otvoriť až 300 obchodov. Je možné, že k uzatváraniu prevádzok bude dochádzať aj v ďalších krajinách.
Ďalšie dôležité správy
