Slováci nie sú zvyknutí, že investovať je normálne

Slováci si ešte len začínajú uvedomovať, že investovanie je dôležité. Ešte len začínajú zisťovať, že by mali mať správcu majetku, ktorý im pomôže nielen s tým, kam peniaze investovať, vraví zakladateľ a CEO spoločnosti Wealth Effect Management (WEM) Peter Štadler. V rozhovore pre TREND približuje cestu k založeniu vlastnej spoločnosti. Hovorí, že sa dá uplatniť aj na malom trhu a s klientmi, ktorých mentalita je nastavená inak ako v zahraničí. Skutočný wealth manažment na Slovensku podľa neho ešte chýba.

Kedy ste začali pôsobiť na finančných trhoch?

Bol to roky 2007, 2008. V roku 2007 som som sa venoval niečomu úplne inému. Robil som na zastúpení Európskej komisie na Slovensku, recepčného v informačnom dome. Stretol som sa s človekom, ktorý mi zmenil život. Bol z Poľska, kde založil finančnú spoločnosť. Robili finančné sprostredkovanie a v roku 2006 až 2007 sa rozhodli, že budú expandovať na Slovensko. Vybrali si ho ako krajinu, ktorá bola označovaná za tigra strednej Európy.

Koľko ste mali rokov?

Mal som 21 rokov. Toto stretnutie bolo pre mňa osudové. Opýtal sa ma, či by som mu pomohol rozbehnúť firmu na Slovensku. Povedal som áno. V tom čase sme začali robiť prehľad, analýzu trhu, zbierať dát o tom, ako funguje bankový systém, poisťovne a všetko dokopy. V priebehu nasledujúcich mesiacov sme spoluprácu pretavili do praxe. Išiel som na dva až tri mesiace do poľského mesta Poznaň, kde som spoznal firmu. Vtedy sa volala Effect Poland. Na Slovensku potom v roku 2008 vznikol Effect Slovakia.

Čo ste sprostredkovali? Aké inštrumenty?

Urobila sa akoby kópia portfólia, ktorá fungovala na poľskom trhu. Poisťovňa Aegon tam urobila produkt orientovaný na investičné životné poistenia, preto sme predávali unit link produkt zameraný na fondy, čiže výber 20 fondov cez nie úplne ideálny produkt, ale na Slovensku tento trh ešte nebol vôbec rozvinutý. Začiatky však boli lepšie v tom, že produkt bol o dosť výhodnejší — asi o polovicu lacnejší ako väčšina z tých, ktoré sa na Slovensku predávali. Ako mladý človek som začal robiť vo finančníctve a myslel som si, že to je dobré. Až potom som to začal chápať.

Odtiaľ je dosť ďaleko k obchodníkovi s cennými papiermi.

Začalo to v roku 2011, kedy som za tri, štyri roky práce s poľskou firmou a konkrétne s Filipom Jacekom, ktorý bol môj mentor a ktorý ma do toho celého dostal, pochopil, o čom to celé je. Získavali sme viac a viac klientov, ktorí boli bonitní. Nemali sme im čo ponúknuť. Takže ľudia, ktorí už mali povedzme nad desať, pätnásť alebo dvadsaťtisíc eur, nechceli investovať cez životné poistenie. Zvažovali sme, čo s tým. Takto sme sa vlastne dostali k prvým spoluprácam s obchodníkmi s cennými papiermi (OCP), konkrétne s jedným na Slovensku, ktorý nám poskytol záštitu. Takto sme začali ponúkať prvé služby cez iného lokálneho OCP.

Tam už boli iné inštrumenty — možno akcie, dlhopisy, možno niečo iné.

Vtedy to bola celkom divočina, poviem to na rovinu. Bola to kombinácia obchodovania s menovými pármi a cennými papiermi, čo sa na tú dobu dalo označiť ako dosť rizikové. Boli sme vtedyešte nevzdelaní a nevedeli sme presne, o čo išlo, uverili sme preto, že to bude dobré a že to bude fungovať. Bolo to také prvé popálenie sa. Po nejakých štyroch až piatich rokoch fungovania v tejto štruktúre sme zistili, že to nebude tá správna cesta. Na jednej strane to bolo sklamanie, na druhej impulz, že ak chceme ísť ďalej a robiť veci kvalitnejšie, musíme mať vlastného obchodníka s cennými papiermi.

Zriadiť obchodníka s cennými papiermi je asi dosť náročné. Pri najvyššej úrovni sú to, tuším, stovky tisíc eur.