Slováci majú viac dlhov ako úspor. Pozor na úverové produkty, ktorými sa zbytočne zadlžujeme

Mnohí Slováci siahajú aj po zdanlivo výhodných podmienkach, ktorými sa však dokážu veľmi jednoducho zadlžiť. Reč je o úverových produktoch, ako sú kreditné karty, povolené prečerpanie na účte či spotrebné úvery.

Viacerí si však pod vplyvom emócií neuvedomujú, že často robia nepremyslené a unáhlené rozhodnutia, ktoré môžu neskôr ľutovať. Veľmi často ide aj o obľúbené nákupy na splátky.

„Niekde ponúkajú možnosť začať splácať splátky až o tri mesiace, alebo dávajú ponuky na splátkový kalendár bez navýšenia, čo znie veľmi lákavo. No až po Vianociach si človek väčšinou uvedomí, že mal v pláne rekonštrukciu bývania, pričom zrazu mu na to financie nevychádzajú,“ uvádza riaditeľka pre úvery vo FinGO.sk Eva Šablová.

Odborníčka preto odporúča vyhnúť sa impulzívnym nákupom aj nakupovaniu darčekov cez úverové produkty, ktoré môžu naštrbiť ďalšie, oveľa dôležitejšie finančné plány.

Slováci majú viac dlhov ako finančného majetku

Správa Allianz Global Wealth Report 2021 podáva aktuálny pohľad na zadlženosť slovenských domácností, ktorá prichádza s negatívnymi výsledkami pre Slovákov. Podľa nej majú Slováci druhý najvyšší priemerný dlh v regióne strednej a východnej Európy.

Zdroj: Juraj Velicka

Zo správy tiež vyplýva, že priemerné dlhy Slováka sú vo výške 8 451 eur. Okrem druhého najvyššieho priemerného dlhu v regióne strednej a východnej Európy majú slovenskí občania zároveň omnoho nižší objem finančných aktív v porovnaní s okolitými štátmi. Kým priemerný Slovák vlastní čisté finančné aktíva vo výške 7 531 eur, priemerný Čech má viac než 21-tisíc eur a Poliak takmer 10-tisíc eur.

Podľa štatistiky sme teda druhí najhorší, čo sa týka čistého finančného majetku, a druhí najhorší v súvislosti s množstvom dlhov.

Navyše z porovnávaných krajín majú iba Slováci v priemere viac dlhov ako čistého finančného majetku. V tomto držíme prvenstvo v celej EÚ. Podľa analytikov ide o výsledok nízkych príjmov Slovákov, ako aj absencie bytovej politiky, ktorá výrazne prispieva zadlžovaniu slovenských domácností.

Kým Slováci majú dlhy v priemere vo výške 53 percent na celkovom finančnom majetku, na druhom mieste v rámci regiónu strednej a východnej Európy sa nachádzajú Poliaci s 33-percentným podielom dlhov.

„Zadlženosť slovenských domácností je vysoká a znovu rýchlo rastie. Jej ročný rast sa tento rok zrýchlil z približne šiestich percent na viac ako osem percent, pričom nové úvery ťahajú najmä hypotéky,“ približuje makroekonóm VÚB banky Michal Lehuta. Podľa aktuálnych dát na konci druhého kvartálu 2021 dlh domácností k HDP na Slovensku dosiahol 46,6 percent.