Slováci investujú oproti susedom príliš málo, unikajú im peniaze. Popálili sa na nebankovkách

Jedným z najznámejších vedcov dvadsiateho storočia je Albert Einstein. Matematický génius povedal k súčasnému finančnému systému tento známy výrok: „Zložené úročenie je ôsmy div sveta. Ten kto tomu rozumie, na ňom zarába, ten kto nie, ho platí.“ Väčšina slovenských domácnosti na zložité úročenie dopláca. Úvery na bývanie sú v krajine oveľa populárnejšie ako investovanie. Je v nich totiž štvornásobne viac peňazí. Slovenské domácnosti majú od bánk požičaných viac ako 45 miliárd eur a do podielových fondov vložili len niečo nad dvanásť miliárd eur.

Klient si za ročný úrok vo výške 4,5 percenta požičia od banky 100-tisíc eur. Pri desaťročnej dobe splatnosti bude mesačná splátka 1 036 eur, pri dvadsaťročnej 633 eur a tridsaťročnej 507 eur. Väčšina ľudí sa rozhodne pre čo najnižšie mesačné splátky. Lenže pri splácaní úverov platí jedno pravidlo: čím dlhšie klient vracia banke požičané peniaze, tým viac zaplatí. Dôvodom je práve spomínané zložité úročenie. Konkrétne pri desaťročnej dobe splatnosti klient vráti banke 124 320 eur, pri dvadsaťročnej 151 920 eur a pri tridsaťročnej až 182 520 eur.

Zlý slovenský prístup

Na zložitom úročení sa dá aj zarobiť. Napríklad spomínaným investovaním na finančných trhoch. Klient na tri roky vloží ušetrené eurá do podielového fondu. Peniaze sa každý rok zhodnotia o päť percent. Po uplynutí troch rokov celkový výnos nebude pätnásť, ale 15,8 percenta. Dôvodom je, že okrem vloženej sumy sa zhodnocujú aj každý rok pripísané výnosy. Einstein práve tento princíp označil za ôsmy div sveta. Pri podielových fondoch platí, že čím dlhšie človek investuje, tým viac zarobí.