Peniaze na bežnom účte sú ako údeniny uskladnené v podkroví starého domu. Ak necháte mäso bez povšimnutia, nájdu si k nemu cestu hlodavce a kúsok z vášho majetku vám zjedia. Je to infantilný príklad, lenže presne takou myšou je inflácia, ktorá z majetku na bežnom účte skutočne ukrajuje. Napriek tomu máme na účtoch rekordné sumy.
Banky už zarábajú viac ako v roku 2019, pomohol zrušený bankový odvod
Miliardy v pazúroch zdražovania
Slováci neustále hromadia peniaze na bežných účtoch. Sú to peniaze, ktoré potichu likviduje inflácia, napriek tomu sa na bežných účtoch hromadia miliardy eur. Vklady, ktoré sú vyplácané na požiadanie presiahli v júni tohto roka 53 miliárd eur. Z tejto sumy je na bežných účtoch celkovo viac ako 46,6 miliardy eur.
Na jedného človeka, vrátané všetkých ľudí v neproduktívnom veku, pripadá suma približne 8 500 eur. Prieskum spoločnosti Kruk ukázal, že na bežnom účte drží svoje peniaze zhruba 53 percent Slovákov.
„Sporiace účty a termínované vklady ponúkajú v súčasnosti také nízke výnosy, že sa prakticky nevyplatí ich využívanie v porovnaní s bežnými účtami. Vysoké výnosy neposkytujú ani investičné fondy a do akcií či dlhopisov investuje dlhodobo okolo šesť percent Slovákov,“ hovorí Jaroslava Palendalová, generálna riaditeľka spoločnosti Kruk.
Prieskum zároveň ukázal, že osemnásť percent obyvateľov svoje peniaze dokonca drží v hotovosti u seba doma. Z pohľadu zhodnotenia je v podstate jedno, či sú peniaze zašité vo vankúši, alebo na bežnom účte. Z pohľadu ekonomiky to ale jedno nie je. Peniaze, ktoré sa dostanú do banky, sa totiž virtuálne množia.
Zjednodušene sa dá povedať, že z každých tisíc eur, ktoré sa dostanú do banky, ide sto eur do povinných rezerv a deväťsto eur môže banka použiť na vlastné podnikanie. Z týchto peňazí môže napríklad poskytovať úvery. Z tisíc eur v banke sa teda stáva 1 900 eur. Banka totiž majiteľovi vkladu deklaruje, že má svojich tisíc eur na účte no zároveň z nich deväťsto eur požičala a dlžník, ktorý si úver vzal, tieto peniaze minie. Dostávajú sa teda späť do ekonomiky.
Preto je pre banky nebezpečné, ak chce príliš veľa klientov svoje vklady späť v krátkom čase. Banka totiž tieto peniaze nemá z čoho vyplatiť. Podobné situácie sa môžu skutočne udiať, ak sa v ekonomike rozšíri nedôvera a klienti nechcú nechať svoje peniaze v banke. Stalo sa to napríklad v roku 2015 v Grécku, keď miestna ekonomika kolabovala a krajina bola na pokraji bankrotu.
Kľúčový problém je v raste cien
Tieto vklady sa v podstate neúročia, preto na bežnom účte strácajú hodnotu. Každý mesiac rastu cien znamená, že ľudia s peniazmi na bežnom účte chudobnejú. Cenová hladina v júni skutočne rástla. Ceny boli medziročne vyššie o 2,9 percenta, v predchádzajúcom mesiaci inflácia dosahovala 2,2 percenta. Je to najvyššia hodnota od februára 2020. „(Infláciu) ťahali aj vyššie ceny za bývanie, najmä položky, ktoré sú ovplyvnené cenami stavebných materiálov a opäť rastúce ceny potravín,“ upozornil Štatistický úrad SR na základe indexu spotrebiteľských cien.
Tomuto rastu cien sa nevyhne v podstate nikto. Najvýznamnejšiu úlohu v tomto indexe zohráva cena bývania a energií. Druhou najvýznamnejšou zložkou sú potraviny. Najbežnejšia spotreba teda má najvýraznejšie zastúpenie.
| Ceny potravín stúpajú | |||
| Potravina | Jún 2021 (EUR) | Jún 2020 (EUR) | Rozdiel (%) |
| Chlieb tmavý 1 kg | 1.52 | 1.51 | 0.66 |
| Ryža lúpaná 1 kg | 1.58 | 1.53 | 3.26 |
| Šunková saláma 1kg | 6.11 | 6.02 | 1.49 |
| Polotučné mlieko 1l | 0.8 | 0.77 | 3.89 |
| Jemné párky 1 kg | 6.32 | 6.24 | 1.28 |
| Trvanlivá saláma 1 kg | 9.08 | 8.96 | 1.33 |
| Lahôdkový margarín 250 g | 0.75 | 0.71 | 5.63 |
| Pražená káva mletá 250 g | 3.04 | 3.01 | 0.99 |
| Eidam 1kg | 6.87 | 7 | -1.85 |
| Vajcia 10 ks | 1.55 | 1.5 | 3.33 |
| Olej 1l | 1.95 | 1.73 | 12.7 |
| Cukor kryštálový 1kg | 0.72 | 0.73 | 1.36 |
| Hovädzie predné bez kosti 1kg | 7.33 | 7.08 | 3.53 |
| Hovädzie zadné bez kosti 1 kg | 9.02 | 8.86 | 1.08 |
| Kurča pitvané 1kg | 2.46 | 2.49 | -1.2 |
| Cestoviny vaječné 500 g | 1.32 | 1.26 | 4.76 |
| Tvaroh 250 g | 1.21 | 1.19 | 1.68 |
| Čerstvé maslo 125 g | 1.23 | 1.15 | 6.95 |
| Zemiaky konzumné 1kg | 0.82 | 0.81 | 1.23 |
| Prameň: FinGO.sk | |||
Treba investovať
Ľudia, ktorí v súčasnosti chcú ochrániť svoj majetok, potrebujú hľadať nástroje, ktoré zhodnotia majetok na úrovni aspoň troch percent. Vklady v bankách túto výkonnosť zďaleka nedosahujú.
Preto je potrebné, aby aj bežní Slováci investovali. Údaje spoločností, ktoré združuje Slovenská asociácia správcovských spoločností (SASS), ukazujú, že aktuálnu mieru inflácie porážajú akciové fondy, zmiešané fondy, realitné fondy a fondy alternatívnych investícii. Vo všeobecnosti platí, že konzervatívne investície dnes nedoručujú výnos, ktorý by stačil na to, aby porazili infláciu.
Rezerva na bežnom účte je potrebná, no Slováci si na bežných účtoch nechávajú aj peniaze, ktoré by mohli investovať. Vo všeobecnosti sa za dostatočnú rezervu považuje suma, ktorá vystačí na šesť mesiacov bežných výdavkov.
Rodinu s príjmom 1 400 eur mesačne stojí bežné fungovanie približne sedemdesiat percent tejto sumy, teda 980 eur. Bezpečná rezerva je necelých 5 900 eur.
- Viac odkladajú ženy
Na sporiacich účtoch majú na Slovensku odložené vyššie sumy ženy ako muži. „Podľa prieskumu Fingo.sk majú ženy na sporiacich účtoch zhruba 2000 eur. Mesačne dokážu dať bokom približne 185 eur. Najviac sporia ľudia vo veku 18 až 35 rokov, a to v priemere 220 eur mesačne. Ženy majú na sporiacich účtoch viac ako ženy aj napriek tomu, že v priemere zarábajú zhruba o pätinu menej.
„Dôvodom, prečo ženy majú vyššie sumy na sporiacich účtoch je najmä to, že v míňaní sú konzervatívnejšie ako muži. Najčastejšie si odkladajú peniaze kvôli finančnej rezerve, ktorú môžu využiť v prípade nečakaných výdavkov. Muži majú úspory skôr na menšie či väčšie rekonštrukcie domu či bytu a nákupy, mladí šetria na bývanie. Na šetrenie si do budúcnosti ako prilepšenie k penzii myslí niečo vyše polovica Slovákov,“ povedala Lenka Buchláková, ekonomická analytička FinGO.sk.
