Ch. Lagardová v stredu vystúpila s prejavom na podujatí Singapore Fintech Festival. Zdôraznila premenlivú povahu peňazí a poukázala na to, že v súčasnosti sa dopyt po hotovosti po celom svete znižuje. Centrálne banky podľa nej majú úlohu dodávať peniaze digitálnej ekonomike.
„Myslím si, že by mali uvažovať o možnosti emitovania digitálnej meny,“ povedala šéfka MMF. Digitálna mena emitovaná centrálnou bankou môže pomôcť zvýšiť finančnú inklúziu a zabezpečenie platieb ako lacná a efektívna alternatíva k papierovým bankovkám.
Ch. Lagardová však tiež varovala aj pred rizikami spojenými s kryptomenami. „Chcem len povedať, že aj keď argumenty na podporu kryptomien nie sú univerzálne, mali by sme ich ďalej seriózne, pozorne a tvorivo skúmať.“
Centrálne banky po celom svete skúmajú, ako zvýšenie bezhotovostných platieb ovplyvní ich tradičnú úlohu, ktorou je tlačenie peňazí a riadenie peňažnej zásoby. Ch. Lagardová upozornila, že centrálne banky Číny, Kanady, Švédska a Uruguaja zachytili túto zmenu a snažia sa uvažovať o tom, ako ponúknuť digitálne meny verejnosti.
Napríklad švédska centrálna banka (Riksbank) plánuje v roku 2019 spustiť pilotnú verziu digitálnej meny e-krona. Švédsko je jednou z krajín, kde sa minimálne používa hotovosť. Podľa posledného prieskumu Riksbank ju na nákup v obchode využíva len 13 percent Švédov.
Depozity v komerčných bankách už sú digitálne, ale kryptomena môže byť takisto krytá vládou, ako je v súčasnosti hotovosť, uviedla Ch. Lagardová. Digitálne meny môžu prísť vo forme štátom krytých mien alebo prostredníctvom účtu vedenom priamo v centrálnej banke.
Krytomeny ako bitcoin a ďalšie, naopak, ponúkajú decentralizovanú alternatívu, čo znamená, že nie sú kontrolované žiadnou centrálnou autoritou. Lagardová uviedla, že krytomeny ukotvené v dôvere v technológiu ju úplne nepresvedčili. „Primeraná regulácia zostane pilierom dôvery,“ myslí si šéfka MMF.
