Čo je v zmluvách

Minimálne mzdové nároky pri 37,5-hodinovom pracovnom čase by podľa uzavretej zmluvy so zväzom hutníctva mali vzrásť o 2,5 percenta. Ak má niekto 40-hodinový pracovný čas,  zvýši sa jeho mzda až o 8 percent. To znamená, že zamestnanec v elektrotechnickom priemysle, hutníctve, ťažobnom priemysle a geológii, hromadnej verejnej cestnej doprave a stavebníctve od 1. apríla v prvej tarifnej triede zarobí minimálne 370 eur, doteraz to bolo 361 eur. Zamestnanec zaradený do najlepšie odmeňovanej 12. tarifnej triedy dostane mzdu 739 eur. Do 1. apríla mohol zarobiť 722 eur.

Zamestnancom v doprave zmluva zaručuje v prvej tarifnej triede minimálnu hodinovú mzdu 1,78 eura a v dvanástej tarifnej triede je to 4,03 eura. Priemerná mzda v jednotlivých kategóriách zamestnancov v roku 2014 sa zvýši najmenej o pol percenta nad skutočnú mieru inflácie v roku 2014.

Posudzuje komisia, rozhoduje minister

Zákonnosť zmlúv má posúdiť komisia ministerstva práce. Minister potom rozhodne, či kolektívnu zmluvu rozšíri. V prípade, že minister rozšírenie zmluvy schváli, vyhlási ju v Zbierke zákonov. Zamestnanci potom môžu uplatňovať nároky zo zmluvy aj tri roky spätne.

Predseda OZ KOVO Emil Machyna nepredpokladá, že by minister rozšírenie zmluvy nepodpísal.

Lehoty, dokedy má minister rozhodnúť, určuje zákon o kolektívnom vyjednávaní. "Komisia prerokuje návrh na rozšírenie záväznosti kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa do 20 dní odo dňa uplynutia lehoty na podanie pripomienok zamestnávateľmi, na ktorých sa má rozšírenie vzťahovať," informovala Barbora Petrová z ministerstva práce.  

Podľa zákona o kolektívnom vyjednávaní musí byť návrh zverejnený 30 dní, aby zamestnávatelia mohli oznámiť svoje pripomienky. Následne má ministerstvo práce povinnosť zvolať komisiu do 20 dní. Návrh na rozšírenie zmluvy zo zväzom hutníctva musí teda rezortná komisia prerokovať do 50 dní od 4. apríla a druhej zmluvy odborárov so Zväzom autobusovej dopravy do 50 dní od 20. marca.

Zmluva so zväzom hutníctva sa vzťahuje na približne 14-tisíc zamestnancov. Akého počtu zamestnancov sa týka v nečlenských organizáciách, sa TREND.sk nepodarilo zistiť. Ministerstvo práce takéto údaje nemá. To isté potvrdil aj Štatistický úrad SR.

Zamestnávatelia nesúhlasia

Návrhy na rozšírenie záväznosti kolektívnych zmlúv vyššieho stupňa, ktoré podal Odborový zväz KOVO kritizuje Asociácia zamestnávateľských zväzov a združení.

Novela zákona o kolektívnom vyjednávaní od januára zaviedla, že zamestnávatelia s viac ako 20 zamestnancami už nemôžu o mzdách svojich zamestnancov rozhodovať slobodne. Ak kolektívna zmluva upravuje nároky zamestnancov v menšom rozsahu ako kolektívna zmluva vyššieho stupňa, zamestnávateľ je povinný poskytnúť zamestnancom vyššie nároky. Podnik pritom nemusí byť členom zväzu, stačí, ak podniká v rovnakom odvetví.

Zamestnávatelia navrhovali, aby sa záväznosť kolektívnych zmlúv nerozširovala na malé podniky do 50 zamestnancov. Rozšírenie vyšších kolektívnych zmlúv môže najviac poškodiť práve malé podniky.

"Mnohé firmy budú nútené buď zákon obísť, alebo sa prispôsobiť pravidlám, ktoré môžu výrazne ohroziť ich konkurencieschopnosť i samotnú existenciu. Zákon navyše začal platiť v období, kedy rast mzdových nákladov na Slovensku patrí medzi najrýchlejšie v EÚ, čo už samo o sebe znižuje konkurencieschopnosť našej ekonomiky," hovorí predseda predstavenstva a generálny riaditeľ McRoy Group Luboš Sirota.