Ropné nožnice sa roztvárajú

Ceny ropy pokračujú v raste aj vďaka zlepšovaniu situácie v americkej ekonomike. Investori dúfajú, že oživovanie trhu práce v najväčšom svetovom hospodárstve povedie aj k zvýšeniu dopytu po surovine. Napätie medzi Západom a Iránom pre sporný jadrový program Teheránu, ako aj prerušenie dodávok komodity zo Sýrie a z južného Sudánu, stále tlačí cenu nahor. Cenový rozdiel medzi ropou Brent a WTI narástol takmer na 19 dolárov.

To je najviac od októbra 2011. Roztváranie nožníc je spôsobené najmä geopolitickým rizikom, ktoré ženie Brent vyššie, a stavom amerických zásob WTI. Posledné údaje ukázali, že zásoby v americkom centrálnom sklade pre WTI v Cushingu pokračujú v raste, ktorý trvá od januára.

Kým Európa žije v napätí a vďaka silnejúcemu doláru platí za ropu a pohonné látky najviac v histórii, na americký trh sa vďaka vysokej cene čierneho zlata dostáva surovina aj z vrtov, ktoré boli v minulosti nerentabilné. USA sa topia v rope, čo je pred prezidentskými voľbami viac než vítané. Rastú aj zásoby plynu, ktorého je v zásobníkoch o takmer polovicu viac ako vlani.

Barel (159 litrov) americkej ľahkej ropy WTI s dodávkou v apríli sa na začiatku tohto týždňa v Singapure predával za 107,02 dolára. V USA sa WTI predávala za 106,34 dolára za barel. Cena severomorskej ropnej zmesi Brent bola 125,53 dolára za barel. Rast ceny pribrzdil odhad OPEC, ktorý znížil odhad celosvetového priemerného denného dopytu po rope v tomto roku o 130-tisíc barelov na 88,63 milióna barelov.

Zlato stratilo dych

Troyská unca zlata (31,1 g) sa na konci minulého týždňa predávala na komoditnej burze v New Yorku za 1 710,90 dolára. Rast ceny kovu súvisel s dohodou aténskej vlády so súkromnými veriteľmi o odpísaní výraznej časti gréckeho dlhu a so správou amerického ministerstva práce o februárovom oživení trhu práce.

Na začiatku tohto týždňa však cena klesala. Po 100 dolárovom výpredaji z predminulého týždňa už investori žltému kovu tak veľmi neveria a momentálne stratilo štatút bezpečného prístavu na ochranu investícií. Údaje z Data U.S. Commodity Futures Trading Commission odhalili, že hedžové fondy znížili v prvom marcovom týždni svoje dlhé pozície vo futures a opciách na zlato o 26 percent na 145 997 kontraktov. Ide o najväčšiu redukciu pozícií od augusta 2008. Cena v New Yorku klesla na 1701,1 dolára za troyskú uncu.

Ceny potravín rástli

Podľa Organizácie OSN pre poľnohospodárstvo a výživu (FAO) celosvetové ceny potravín od začiatku roka rastú. Index globálnych cien potravín vo februári stúpol o dva body a dosiahol 215 bodov. Pred rokom dosahoval 238 bodov. Ide o prvý výraznejší vzostup od vlaňajšieho júna. Najviac zdražel cukor. Aj po zdražení je o 18 percent lacnejší ako pred rokom. Trh s cukrom podlieha najmä nepriaznivému vývoju pestovateľských podmienok v Brazílii, ktorá je najväčším svetovým producentom a exportérom cukru na svete. Prudšiemu rastu ceny teraz bránia optimistické vyhliadky týkajúce sa úrody v Indii, Európskej únii, Thajsku a Ruskej federácii.

Index cien rastlinných tukov a olejov vo februári stúpol o 5 bodov na 239 bodov, čo je o 15 percent pod vlaňajšou hodnotou z tohto obdobia. Slabá produkcia palmového oleja v kombinácii s vratkou rovnováhou ponuky a dopytu všetkých rastlinných olejov pre sezónu 2011/12 bola hlavným dôvodom rastu cien.

Rastu cien sa nevyhli ani obilniny. S výnimkou ryže zdraželi všetky, pričom najväčší rast zaznamenala pšenica a kukurica. V posledných dňoch zamierila na Chicago Board of Trade (CBOT) smerom nadol pšenica. Stiahlo ju očakávanie celosvetovej úrody, pričom sa zlepšili aj vyhliadky na vyššiu úrodu vo významnej pestovateľskej oblasti Veľkých plání v USA. Na konci minulého týždňa sa pšenica obchodovala za 634,75 centov za bušel (bušel pšenice zodpovedá 27,216 kg).

Naopak, cena kukurice sa stále posilňuje kvôli špekuláciám, že Čína bude aj naďalej zvyšovať svoju spotrebu kvôli rozrastajúcim sa stádam dobytka. Čína je najväčší spotrebiteľ bravčového mäsa na svete. Kukurica patrí medzi najdôležitejšie kŕmne zmesi. Na CBOT sa obchodovala na konci týždňa za 645 centov za bušel (bušel kukurice zodpovedá 25,4016 kg).

Index cien mäsa stúpol na 175 bodov a prevýšil vlaňajšiu hodnotu o 2,3 percenta. V cenách sa prejavilo najmä zvýšenie spotreby bravčoviny v Hong Kongu a infekčné ochorenie ošípaných v Rusku. Ceny hydinového mäsa aj hovädziny mierne klesli. Len index cien mlieka a mliečnych výrobkov vo februári klesol o dva body na 205 bodov. Oproti vlaňajšiemu obdobiu tak ceny klesli o 11 percent.

Kakao ide hore

Káva Arabika sa minulý týždeň dostala na 16 mesačné minimum, čo je dobrá správa pre milovníkov espresa. Príčinou poklesu boli najmä správy o vysokej úrode. Produkcia v Indonézii sa zvýši pravdepodobne až o 38 percent na 660-tisíc ton. Rekordnú úrodu očakávajú v nastávajúcej sezóne aj v Brazílii. Na druhej strane budú cenovým vývojom sklamaní priaznivci instantnej kávy, ktorá sa vyrába najmä z odrody kávy Robusta. Pestovatelia vo Vietname, ktorý je rozhodujúcim pestovateľom, obmedzili export v snahe zvýšiť cenu.

Posilnila sa aj cena kakaa, keďže politická situácia v Pobreží Slonoviny sa komplikuje a nie je jasné, ako to bude s dodávkami kakaa na svetové trhy. Guillaume Soro, ktorý bol pôvodne vodcom rebelov a neskôr sa stal premiérom, podal demisiu. Vznikli preto obavy, aby sa nezopakovala situácia, keď bude kvôli bojom medzi znepriatelenými frakciami ohrozený vývoz úrody. Menšia z tamojších dvoch tohtoročných úrod môže byť v tomto roku v porovnaní s vlaňajškom nižšia o viac než štvrtinu. Kakao na ICE Futures U.S. s dodávkou v máji zdraželo na začiatku tohto týždňa na 2 410 dolárov za tonu. Pred mesiacom stála tona 2 244 dolárov.

Čína skupuje bavlnu

Najviac za posledných deväť mesiacov zdražela bavlna. India, ktorá je druhý najväčší vývozca komodity na svete, vyhlásila zákaz vývozu tejto komodity. Krajina sa tak snaží zaistiť si dostatok bavlny pre domácu spotrebu. Na druhej strane Čína, ktorá je najväčší svetový spotrebiteľ, skupuje bavlnu od domácich pestovateľov aj na medzinárodnom trhu a napĺňa národné rezervy. Tie teraz predstavujú 960-tisíc ton, čo zodpovedá približne 15 percentám svetovej ročnej spotreby.

Ilustračné foto na titulke - SITA / AP