Od recesie k prasknutiu najväčšej úverovej bubliny v histórii ľudstva - obavy investorov rastú

Záver týždňa na finančných trhoch ovládla skepsa najbohatšieho človeka na svete. Elon Musk ozrejmil, že má „super zlé pocity“ ohľadom ekonomiky. A aby to neostalo pri len pri slovách, oznámil, že sa chystá prepustiť desať percent svojich zamestnancov. Najmä tých, ktorí sú doma a „predstierajú prácu“.

E. Musk chce po minuloročnom rauši, kedy počet zamestnancov Tesly vzrástol globálne o 40 percent, znížiť ich stav o zhruba 10-tisíc. Cieľom je dostať pod kontrolu náklady v situácii, keď nad  automobilovým priemyslom visia otázniky. Predaje áut prudko spomalili v Spojených štátoch, Európe aj Číne. Ak príde recesia, bude to iba horšie. S tým, ako vysoká inflácia znižuje reálne príjmy spotrebiteľov, šetrí sa najmä na tovaroch dlhodobej spotreby, ako autách.

Svojimi slovami spôsobil E. Musk prepad akcií automobilky o viac ako deväť percent a jej trhovú hodnotu znížil o 75 miliárd dolárov. Prispel k tomu, že americké akcie opäť ukončili týždeň v strate. Miliardár sa zároveň dostal do kontroverzie s americkým prezidentom.

Joe Biden sa s E. Muskom nemajú v obľube. Prezident mu napríklad vyčíta, že Tesla nemá odbory. Naopak, workoholický vizionár od svojich zamestnancov očakáva, že budú pracovať podobne dlhé nadčasy ako Číňania v jeho šanghajskej továrni. Problémy nedávno eskalovali až do bodu, že E. Musk oznámil, že budúce voľby bude hlasovať za republikánov.

J. Biden zaútočil na Muskove čierne scenáre a povedal, že napríklad Ford výrazne zvyšuje investície, a to za pomoci odborových pracovníkov. Pritom tradičná automobilka ešte stále nesplatila šesťmiliardový dlh, ktorý od americkej vlády získala v roku 2009, aby sa zachránila počas veľkej finančnej krízy.

Ako ďaleko je recesia

Na rozdiel od americkej vlády, ktorá recesiu nevidí, na hroziace problémy počas týždňa upozornil šéf najväčšej americkej banky JPMorgan Jamie Dimon, ktorý povedal, že „hurikán je tu“. Na jeho slová nadviazal aj prezident Goldman Sachs John Waldron, ktorý súčasné ekonomické prostredie nazval najkomplexnejšie, aké kedy videl.

Na rozdiel od nich, ale šanca na recesiu podľa ekonómov nie je veľká. Do jedného roka ju v Spojených štátoch očakáva iba tretina z nich.

S nízkou pravdepodobnosťou recesie však nesúhlasí ani Larry Summers, bývalý minister financií. Ten bol jedným z mála ekonómov, ktorí pred rokom očakávali príchod vysokej inflácie.  Podľa L. Summersa, súčasného profesora na Hardvarde, je súčasná ekonomika veľmi napnutá.

História ukazuje, že keď inflácia prekoná štyri percentá a nezamestnanosť poklesne pod štyri percentá, do dvoch rokov tu je recesia. „Mojím najlepším odhadom je, že toto tu uvidíme aj teraz,“ povedal L. Summers.

Najväčšie utesnenie v histórii

Americký trh práce je skutočne horúci. Na jedného nezamestnaného pripadajú až dve otvorené pracovné ponuky. To núti firmy k zvyšovaniu miezd o 5,5 percenta, najviac v histórii. Takéto tempo si nemôžu dovoliť, pokiaľ ich nedokážu prenášať do finálnych cien.

V Spojených štátoch začína práve kvôli mzdovej inflácii prudko rásť jadrová inflácia, čo je dôvod, prečo musí Fed zvyšovať úrokové sadzby. Takto prudký rast sa podobne udial počas siedmych ekonomických cyklov, z ktorých šesť skončilo recesiou. Jedinou výnimkou boli 50. roky, kedy bola ale inflácia nízka.

„Nemyslím si, že máme nástroje, ako znížiť infláciu hladko,“ povedal L. Summers. Dôvodom sú štrukturálne problémy na strane ponuky z dôvodu následkov covidu a rozbitej dodávateľskej siete. „Ak bola znížená kapacita produkovať, musíme znížiť úroveň dopytu,“ dodáva.

„Jednoducho, neexistuje monetárna politika, ktorá umožní znížiť infláciu a zároveň udrží rastúcu ekonomiku,“ tvrdí L. Summers.

Obavy o štruktúru inflácie počas týždňa komentoval aj Larry Fink, šéf spoločnosti BlackRock – najväčšieho správcu aktív na svete. Ten očakáva zvýšenú infláciu po niekoľko rokov. Inflácia totižto prichádza vo vlnách.

Na vyššiu infláciu nereaguje iba Fed, ale centrálne banky po celom svete. Za posledné tri mesiace sa zvýšili hlavné úrokové sadzby viac ako 60-krát, najviac v tomto storočí. Ide o rekordné synchronizované monetárne utesňovanie, ktoré pritom len začína.

V najbližších 18 mesiacoch sa okrem rastúcich úrokových sadzieb znížia aj bilancie centrálnych bánk, a to o viac ako tri bilióny dolárov. Doba kvantitatívneho uvoľňovania sa skončila. Táto zmena paradigmy môže priniesť nové čierne labute a prasknutie najväčšej úverovej bubliny v histórii ľudstva.

Finančný systém je hlboko zraniteľný