Nestačí vraj cenový strop na energie, treba ho aj na potraviny. S touto myšlienkou tentoraz zrejme neprišli prvoplánovo vládni politici, hoci to nemožno úplne vylúčiť, ale osem obchodných reťazcov. Tie sa rozhodli dobrovoľne zastropovať ceny štyristo vybraných potravín na tri mesiace, aby – podľa ich vyjadrenia – spotrebiteľom pomohli zvládnuť vysokú infláciu a rastúce ceny.
Politici si tak na svoje konto pripíšu ďalší svetlý bod, ako zvládajú „predvolebný“ boj s krízou, ktorý marketingovo vyznieva dobre. Realita však nemusí byť taká optimistická.
Cenové stropy, zvlášť tie určené štátom, narobia zvyčajne viac škody ako úžitku. Infláciu sa už pár mesiacov nedarí dostať pod kontrolu a tak skoro sa to zrejme nezmení. Aké výzvy to prináša v praxi, viac prezrádza v rozhovore pre TREND Radovan Ďurana, analytik Inštitútu ekonomických a spoločenských analýz (INESS).
Pre pár dňami začala platiť dohoda medzi rezortom pôdohospodárstva a obchodnými reťazcami o zastropovaní cien vybraných potravín. Stropy cien poznajú napríklad v Maďarsku, v Česku zasa kontrolujú obchodné marže. Čo hovoríte na takéto aktivity?
U nás, ale aj v susedných krajinách vidíme, že verejnosť je nespokojná s vysokou infláciou, ktorú sa nedarí dostať pod kontrolu. To, pochopiteľne, vyvoláva reakcie politikov, ktorí by hneď radi iniciatívne „zasahovali“ do cien rôznych tovarov a služieb.
Inak povedané, snažia sa ich umelo rôznymi spôsobmi regulovať. Ceny však určuje stret dopytu a ponuky. Politici sa s týmto faktom nechcú zmieriť, pretože potrebujú svojim voličom ponúkať „riešenia“. Preto sme v poslednej dobe neustále počúvali o reguláciách cien a reguláciách marží od rôznych európskych politikov.
Predplaťte si TREND za najvýhodnejšiu cenu už od 1 € / týždeň
- Plný prístup k prémiovým článkom a archívu
- Prémiový prístup na weby Mediálne, TRENDreality a ENJOY
- Menej reklamy na TREND.sk
Máte už predplatné?
